SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Náš rozhovor

Ján Zvalo — rozhovor o živote bez fráz
(Rozhovor s autorom knihy Kvadratúra kruhu.)


[31. 07. 11]

I. časť rozhovoru

V súvislosti s vydaním knihy Kvadratúra kruhu (vydavateľstvo Eko-konzult 2011), požiadali sme autora Jána Zvalu, Slováka, ktorý žije v Kanade (Ottawa) o rozhovor nie len o knihe, ale aj o jeho živote, názoroch, ktoré sú skutočne neošúchané, svojské, v mnohom možno kontroverzné, ale vyslovené vždy priamo bez okolkov, pričom Ján Zvalo ich ako právnik dokáže vždy logicky a presvedčivo argumentovať.

Veríme, že ten kto čítal knihu, rád si prečíta i rozhovor, ktorý dokresľuje portrét autora a môže byť považovaný za akýsi dodatok k samotnej knihe. Zároveň dúfame, že tí, čo ešte knihu nečítali dostanú po prečítaní tohto rozhovoru chuť po nej siahnuť, aby sa dozvedeli viac o tom ako vidí Ján Zvalo náš súčasný globalizovaný svet, ktorý veľmi často kritizuje, ale zároveň sa snaží dať svoje odporúčania ako ho zlepšiť, humanizovať, alebo ako by sme to povedali slovníkom informačnej spoločnosti: urobiť užívateľsky prívetivejším.

F.J.: Pán Zvalo, prečo práve Kvadratúra kruhu?

J.Z.: Prečo Kvadratúra kruhu? Odpoviem protiotázkou. Čo, aké asociácie u vás, vo vašom mozgu, vyvolávajú tieto dve slova, resp. ten pojem? Zmätenosť? Niečo zaujímavé? Hlúpe? Výzvu? K čomu? Možno aj všetko dohromady? Slovom: Súbor mojich eseji, článkov, listov a replík je súborom všeličoho, čo vyzýva, nabáda k premýšľaniu, pátraniu, špekulácii: „Čo to môže byt?“ — Je to vôbec možné? — štvorcový kruh alebo okrúhly štvorec? Čo to ma znamenať? Pozrime sa na to bližšie! O čom to je? Otvor si tu knihu, čítaj! Takže týmto dramatickým, kvázi tajomným, vyzývavým titulom som chcel podnietiť zvedavosť, záujem, pochybovačnosť, MYSLENIE, ROZMYŠĽANIE! A, samozrejme, prečítanie tej „tajomnej“ knihy. A je to! Stačí?

F.J.: Ste právnik, JUDr., hovoríte, že vaša sestra nemohla študovať ani na strednej škole, kde a ako ste získali vzdelanie vy?

J.Z.: Naozaj, moja prostredná sestra sa nemohla dostať ani na topoľčianske (domáce) gymnázium. Ja som pôvodne, ako som, myslím, napísal v knihe, chcel študovať medicínu. Po maturite, v roku 1950, na pohovore na lekárskej fakulte UK som dostal jedinú otázku? Čo, resp. čím je váš otec? Odpovedal som: Však viete: advokát, resp. bol advokát (v tom roku už bol „zabasnutý“, už bol vo väzení ako politicky väzeň). Keď som sa po tom slávnom pohovore vrátil domov vedel som, že ma na lekársku fakultu neprijali. Musel som sa zamestnať. Ako pomocný mzdový účtovník na STS — Strojno-traktorovej stanici, ak ešte dnes niekto vie čo to bolo. O rok neskôr som už bol robotník na topoľčianskej píle, resp. v Drevoindustrii, teda továrni na nábytok. V roku 1952 nás vysťahovali, vyhnali do Veľkých Bedzian, dedinky neďaleko Topoľčian. Dali nám dvojizbový byt na poschodí v drevenom domčeku po bývalých bedzianskych Nemcoch. Na prízemí, zhodou dobrej okolnosti, býval dedinsky predseda KSS. Slušný človek. Ten pán mal tuberkulózu, tak isto ako môj otec, ktorý si to doniesol z tábora, TNP v Příbramy. Tuberák s tuberákom sa zhodli, sympatizovali navzájom a vo všeobecnosti i naše dve rodiny, žijúce pod jednou strechou, žili v priateľskej zhode. Bolo nám všetkým jedno, čí KSS, alebo hocičo! Politika bola vedľajšia. Prevládali ľudské vzťahy. Boli to dobre ľudské vzťahy. A tak sme prišli na myšlienku, že možno súdruh predseda by mi mohol pomôcť dostať sa na univerzitu. Tak sa aj stalo. Miestna organizácia KSS a ČSM mi dali dobre, ba výborné kádrové posudky. Aká komédia! Aká hra! Keď som čítal svoj kádrový posudok, tak som povedal: Ale veď ja sa nechcem stať povereníkom (či ministrom) spravodlivosti, len študentom pravá. Cirkus najvyššieho stupňa! Samozrejme, že na lekársku fakultu som sa prihlásiť nemohol, lebo tam mali môj skorší kádrový posudok. Do dotazníka na právnickú fakultu na otázku, či som už niekedy podal prihlášku na univerzitu som napísal, musel napísať, NIE. Klamal som, lebo inač sa nedalo. S týmto klamstvom som prežil cele štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Či to tam kto kedy zistil, ale mlčal, dodnes neviem. Zažil som však tam raz veľmi dramatické chvíle, kedy mi vážne hrozilo okamžité vyhodenie zo štúdii (z politických dôvodov), ale duchaprítomnosťou a už vtedy „fiškálskou“ šikovnosťou som sa z toho dostal. Dvoch či troch mojich kolegov z Topoľčian vtedy z fakulty, teda štúdií, vylúčili. Ale, to je osobitná záležitosť. Podobných dramatických chvíľ som v živote zažil viac.

F.J.: Môžete stručne uviesť míľniky svojho života po emigrácií na Západe a v Kanade?

J.Z.: Míľniky môjho života po emigrácii? Ťažko ich určiť, lebo môj život je skôr tok, prúd bez nejakých veľkých míľnikov. Samozrejme takým míľnikom bola emigrácia. Ale tu na Západe, v Kanade? Prvým takým „míľnikom“ bolo ukončenie univerzitného štúdia na Ottawskej univerzite a promócia v máji 1970, teda presne dvadsať rokov po maturite. Vyštudoval som knihovníctvo. Vyše troch rokov som pracoval v kanadskej Národnej vedeckej knižnici. Potom až do dôchodku u federálnej vlády. Prijatie do zamestnania na federálnom ministerstve bolo ďalším dôležitým míľnikom na mojej ceste životom. Hoci ma penzionovali skôr ako som sám chcel. Mal som len 59 rokov.

Dramatickým bodom, či obdobím, v mojom živote bol čas, kedy naša dcéra bojovala s vážnou chorobou o život. To bol veľmi strastiplný čas. Dúfame, že je to za ňou i za nami. Tak isto nikdy nezabudnem na chvíľu, keď som videl svoju ženu „zomierať“ a volal som záchranku. Prišla za par minút, ale mne sa to zdalo večnosťou. Všetko nakoniec dopadlo dobre vďaka lekárom a modernej medicíne. Dnes si moja žena užíva plnosti života, ak je to pri mne vôbec možné.

F.J.: Dostali ste náboženskú výchovu, rozišli ste sa s náboženstvom, Vaša rodina trpela za komunizmu, emigrovali ste, ale v knihe napriek kritike socialistických pomerov kritizujete i súčasný kapitalizmus a celkovo preferujete ľavicovú, socialistickú verziu vývoja spoločnosti. Čím sa dajú vysvetliť také obraty o 180 stupňov?

J.Z.: Moje obraty o 180 stupňov. Nuž, dnes sa javia ako obraty o 180 stupňov, ale vždy sa tak nejavili. Boli to postupne a takmer opatrne výchylky, ktoré nakoniec skončili v opačnom smere od pôvodného. V náboženstve som bol dosť zanietený len ako veľmi mladý, takmer dieťa. Veľmi zavčasu som si začal klásť rôzne otázky. Napríklad, ešte ako veľmi mladý som uvažoval nad tým, načo tak často chodím na spoveď, keď zakaždým znova a znova sa vyznávam z tých istých hriechov. Pravdaže, v tom veku išlo o malichernosti, ako že „neposlúchal som mamičku“ alebo „ukradol som zo zásuvky cukríky“, prinajhoršom, že sa mi „páčili“ dievčence (už vtedy!!), ktoré ma akosi čudne znepokojovali, čo bol, samozrejme, hriech. Neskôr som premýšľal hlbšie. Najmä otázka, ktorú pertraktujem v jednej eseji uverejnenej v knihe: otázka existencie zla na svete. To bol hádam kľúčový problém a zlomový bod v mojej filozofii, či náboženskom zmýšľaní. Samozrejme, pri čítaní sv. Písma, Starého Zákona, Stvorenia sveta — Genesis som si kládol celkom jednoduché ale rozumne otázky, keď som už čosi vedel z prírodopisu a vied vo všeobecnosti. Keď som sa v gymnáziu učil o Darwinovi, pamätám sa, keď som prišiel domov a mame o tom povedal, že možno „pochádzame z opíc“, mama odpovedala (ešte dnes mi to znie v ušiach) „ty možno áno, ale ja nie“. Potom to bola Eucharistia — hostia, „stelesnenie“ Ježiša Krista — Boha v oplátke!! Samozrejme, že mi rozum nad tým zastaval. Potom svätá Trojica, atd., atd. Neskôr, keď som sa vážne začal zaoberať vedami videl som ako veda koliduje s náboženstvom. Nielen stvorenie sveta, ale napr. aj duša. Videl a vedel som, že naše vedomie, náš „rozum“, rozmýšľanie, pocity a city, nie sú produktom akejsi tajomnej duše, ale jednoducho mozgu. Potom prišla genetika, atd. Teda, môj ateisticky svetonázor sa budoval postupne ako veľká stavba. Od základov až po komín. Dnes som sto percentne intelektuálne, celou svojou bytosťou, presvedčený, že to, čo hlásajú náboženstvá je omyl, fantázia, deluzia, ak nepoviem zámerné a účelové klamstvo. Samozrejme, že slúžilo a slúži mnohým, najmä však všetkým kňazom na celom svete. Od najstarších, antických dôb až dodnes.

Myslím si, že ma k ateizmu priviedol môj mozog, ktorý mi diktoval skepsu, pochybnosti, kladenie otázok, túžbu po poznávaní, po neustálom štúdiu, po rozmýšľaní, analyzovaní a syntetizovaní... Nuž, pokladám sa, pri všetkej skromnosti, za intelektuála, aj keď veľmi zdôrazňujem, že to nie je moja zásluha ani cnosť. Je to fakt, dar prírody, zdedených génov a podobne. Mnohí Iní sú naozaj „iní“ a za to tiež nemôžu.

Socializmus vs. kapitalizmus. Nuž, dali ste mi ďalšiu úlohu, alebo tému, na novu esej, lebo par vetami to nezvládnem. Najprv chcem, len par slovami, poukázať na jeden veľmi dôležitý fakt. Totiž, že by sme nemali, nesmieme, zamieňať pojem socializmus s tým, čo bolo u nás a inde pred tzv. zamatovou revolúciou. Ja to nenazývam socializmus, ale skôr štátny kapitalizmus. Socializmus bol skôr juhoslovansky typ socializmu, ale to je zas iná vec. Okrem toho, ekonomicky systém a politicky REŽIM sú dve veci, dva fenomény. Môže isť o socializmus vo fašistickom alebo podobnom diktátorskom systéme, teda u nás v „ľudovej demokracii“ teda v oficiálne proklamovanej DIKTATÚRE PROLETARIATU. Len je otázka KOHO — ČOHO alebo KOMU — ČOMU? (Tato slovná hra je možná len v slovenčine / slovanských jazykoch). U nás išlo o diktatúru „komu — čomu“, pričom to bol celý národ. To sme vedeli a to sme odsudzovali a tomu sme sa bránili a preto sme mnohí emigrovali. Tak je to podobne aj s kapitalizmom. Ten môže existovať v naozaj demokratickom štáte, teda za takého režimu, alebo v štáte kde je diktatúra hocijakého typu, teda nie demokracia. To si treba dobre uvedomiť. Totiž, títo páni, bastardi, zamieňajú kapitalizmus s demokraciou a opačne. Vymývajú hlúpe mozgy tým, že kapitalizmus prezentujú ako demokraciu. A že v demokracii je možný len kapitalizmus. Vidíte tu perfídnosť týchto diablov? Teda to je za prvé.

Za druhé. Keďže asi patrím k ľuďom chodiacim po svete s otvorenými očami a fungujúcim mozgom, tak hneď na začiatku, takmer v prvých dňoch na Západe, som zistil, že čosi s tým kapitalizmom „nesúhlasí“. Jednu skúsenosť s istým hostinským som opísal v knihe, tak ju tu nebudem opakovať. Ďalej som rýchlo zistil, že tzv. voľný trh, teda konkurencia, je tu prinajlepšom obmedzená, pochybná. Ako? Tak, že v obchodoch mali na ten istý tovar tu istú cenu. Keď som sa spýtal, ako je to možné, kde je konkurencia, súťaž, tak mi obchodníci povedali, že je to „suggested retail price“, teda navrhnutá maloobchodná cena. A ta platila — a bolo po konkurencii. Avšak ešte predtým. Keď sme v prvé ráno vyšli na ulicu, na jednu z hlavných obchodných ulíc hlavného mesta Ottawy, skoro sme zamdleli. Nebudem ju beletristicky opisovať, ale po Viedni to bola ulica v akomsi malom zaostalom meste, ak nie v cigánskej dedine. Nuž, aj tak môže vyzerať kapitalizmus! Keď sme sa zháňali po chlebe, nevedeli sme žiadny nájsť. Čo tu predávali bol len tzv. „sendvič“, teda biely mäkký chlieb na toustovanie (viete čo to je — opekanie) Aj sme rozmýšľali, že sa vrátime do Európy, lebo bez chleba sme si nevedeli predstaviť život. Nakoniec sme našli jeden druh akého — takého chleba z jedinej ottawskej, židovskej pekárne. Žid, asi prišelec z Európy, sa to tam naučil a tu s úspechom využil. Hneď na druhy deň sme išli na, s prepáčením, federálny Úrad práce. Práce? Čo je to práca? Dostať nejakú informáciu, tým menej aby vás niekam za prácou poslali, zaradili? Forget it! Zabudnite na to! Kapitalizmus nie je pre pracujúce masy. Aby sa o ne niekto ešte aj staral! Postaraj sa sám o seba, proletár! Nuž, takto začala moja reálna škola kapitalizmus vs. socializmus. Teraz preskočím par desaťročí a vletím priamo do súčasnosti. Dnes už každý, aj truľo, vie, čo sú to bankstri. Gangstri v bankách alebo bankárski gangstri. A to presne sú. Lenže sto, tisíc krát horší od poctivých skutočných gangstrov z Chicaga alebo New Yorku, voľakedajších hrdinov western filmov. Dnešní bankstri sú stelesnením pažravého zlodejského kapitalizmu. Ale nielen to. Ľudkovia, chcete prácu? Zabudnite na to slovo! V dnešných, prepytujem, demokratických štátoch v USA, Španielsku, Portugalsku, Grécku ale aj na Slovensku a inde sú desiatky percent, áno až 30-40 % nezamestnaných mladých ľudí. Bez práce, bez perspektívy, bez nadeje, bez budúcnosti. Ako to bolo za tzv. socializmu u nás? Radšej sa, priateľu, nepýtaj, lebo zosmutnieš! To je už len minulosť. Taká, ako bola rozprávka o siedmych trpaslíkoch, čo ti voľakedy rozprávala stará mama. A takto som sa od kapitalizmu dostal k socializmu. Verím, som presvedčený, že kapitalizmus je živá mŕtvola. Ako som napísal, kapitalizmus je v kóme v bezvedomí, a treba ho pochovať so všetkou „pompou“. Môj obrat kapitalizmus — socializmus bol, mutatis-mutandis, podobný tomu ako obrat od religiozity k ateizmu. Dúfam, že som to trochu vysvetlil.

František Jedinák – Ján Zvalo (Slovensko – Kanada) júl 2011

Prečítajte si aj II., záverečnú časť rozhovoru


Na margo

kvakr.jpg, 21kB

Ján Zvalo
Kvadratúra kruhu
Eko-konzult, Bratislava 2011
prvé vydanie
374 strán
Cena: 9 Eur vrátane poštovného

Knihu si môžete objednať na adrese:

Eko-konzult
po. box 61
850 07 Bratislava 57

Prípadne elektronickou poštou:

eko-konzult@chassco.sk

Knihu sa môžete pokúsiť zakúpiť tiež vo svojich obľúbených knihkupectvách.

Ak máte záujem, prečítajte si tiež recenziu knihy.


Copyright © 2000—2011 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:kancelariasp@mail.t-com.sk
??