SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Z nášho - vášho PROMETHEA
Odluka cirkvi od štátu nie je možná!
Zmluva je z našej strany nevypovedateľná, mohla by ju zrušiť jedine Svätá stolica
Zhovárali sme sa s JUDr. Katarínou Zavackou, CSc. z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied

Je Slovensko nábožensky a ideologicky neutrálna krajina?

V zásade ho tak ľudia vnímajú. No katolícka cirkevná hierarchia a časť politických špičiek s personálnymi väzbami na všetky orgány štátnej správy presadzujú, aby Slovensko takou krajinou nebolo. Snažia sa o to dosť vehementne a jedným z vážnych výsledkov ich aktivít je prijatie Základnej zmluvy so Svätou stolicou a následné zmluvy, ktoré sa v nej zaviazalo prijať.

Aj v súvislosti s prijatím vatikánskych zmlúv sa čoraz častejšie otvára otázka odluky cirkvi od štátu. Je ju možné za týchto podmienok uskutočniť?

Za podmienok, aké momentálne sú, rozhodne nie. Neumožňuje to práve Základná zmluva medzi Svätou stolicou a SR. A kým nieje vypovedaná, tak sa to nedá. Treba zdôrazniť, že zmluva je navyše koncipovaná tak, že je z našej strany nevypovedateľná, mohla by ju zrušiť jedine Svätá stolica. Je nepravdepodobné, aby ju vypovedala, keďže sa jej takúto zmluvu horko-ťažko podarilo uzavrieť v jedinom štáte na svete. Myslím si však, že pod medzinárodným i vnútroštátnym tlakom by sa s týmto stavom dalo pohnúť a nájsť cestu, ako zmluvu so cťou zlikvidovať. Keď už to politici tak hanebne dokázali urobiť … Ale zdôrazňujem, za súčasného stavu odluku nie je možné urobiť, lebo by sa narušila podstata základnej zmluvy.

Vôbec teda neexistuje mechanizmus, aby Slovensko vypovedalo túto zmluvu?

Mechanizmus je. Treba sa obrátiť na ústavný súd s podaním, či táto zmluva z hľadiska medzinárodného práva porušuje základný princíp rovnoprávnosti dvoch medzinárodných subjektov za podmienok, že jednej strane vyplývajú zo zmluvy len práva a druhej len povinnosti. Po druhé, či odporuje Ústave SR, kde sa Slovensko deklaruje ako štát, ktorý nepodlieha žiadnej ideológii. Z obsahu zmluvy vyplýva záväzok, že ideológii podliehať bude. Odvolávanie sa na to, že aj s inými cirkvami sú uzatvárané zmluvy, nie je relevantné, je len taká fraška, lebo tieto zmluvy nemajú medzinárodný základ. Zmluvy s ostatnými cirkvami sú vypovedateľné. Z ich strany žiadne problémy nehrozia.

Kresťanskí demokrati a cirkevné kruhy však argumentujú, že Slovensko by sa nemalo viazať ani na sekulárnu ideológiu …

Ale to je základ modernej európskej štátnosti! A viete od kedy? Od Jozefa II., od francúzskej revolúcie … Samozrejme, že štát sa musí viazať na sekulárnu ideológiu. Ako inak? Veď práve sekularizácia umožňuje rovnoprávnosť ľudí. Kto chce byť angažovaný cirkevne, má na to právo, kto nechce, má právo tam nebyť. To je sekularizácia. A potom, cirkev je v modernom štáte braná ako spolok. Povedzme, kanonické právo katolíckej cirkvi – to sú stanovy spolku, ktoré musí ten, kto sa k nim zaviaže, dodržiavať. Ale občanov vo všeobecnosti sa to netýka. Všimnite si napríklad pokus v pôvodnom návrhu zmluvy ukotviť, že SR prevezme pri rozvodoch do právneho poriadku to, že v prípade sobášov, ktoré uzavrela katolícka cirkev, sa bude rozhodovať podľa kanonického práva, a až na základe takéhoto cirkevného doporučenia bude rozhodovať civilný súd. To bol taký škandalózny návrh, že od neho museli ustúpiť. Ak sa chce niekto rozvádzať podľa kanonického práva, má na to samozrejme právo, ale pre právny stav štátu to nemôže byť relevantné. Až takto to chceli dotiahnuť a dnes sa tvária, že to nie je pravda. Netreba pritom zabúdať, že to nie je len agenda KDH. Toto spustil Vladimír Mečiar. To je jeho zásluha. On ponúkol cirkvi tieto možnosti. On bol vtedy pri moci.

Aj tú zmluvu pripravoval …

Áno, zmluva sa pripravovala za jeho vládnutia. Veď KDH bolo vtedy v opozícii. Netvrdím, že z KDH sa na jej príprave nikto nezúčastňoval, ale bolo to pod egidou Vladimíra Mečiara.

Chcel si Mečiar týmto spôsobom získať podporu Vatikánu?

Samozrejme, tak ako kedysi Mussolini. Pred Mussolinim bolo Taliansko sekularizovanou krajinou, zbavenou ideológie. Odluka cirkvi od štátu sa tam udiala už v roku 1870. A Mussolini za cenu, aby mu kňazi nekritizovali jeho politiku, sa otvoril voči Vatikánu, vytvoril im štát, ktorý dovtedy štátom z medzinárodného hľadiska nebol, nechal im územie a ustúpil od všetkého, čo bolo dosiahnuté od roku 1870 v oblasti sekularizácie. Z jeho hľadiska sa aj vlk nažral, aj koza ostala celá. A Vladimír Mečiar? Ak si spomeniete, zo západných štátov s ním vtedy nekomunikoval nikto. Bol persona non grata. Až na Vatikán.

Posuňme sa ďalej k otázke financovanie cirkví. Na Slovensku je dlhodobá tradícia financovania cirkví štátom …

Ale to bolo od Rímskeho cisárstva, to nie je záležitosť Slovenska. U nás je to historický pozostatok z Rakúsko-uhorskej monarchie. Podobne je to v Čechách a bývalo aj v Rakúsku. Tam však už prešli k financovaniu na základe podpisu. Kto sa hlási k danej cirkvi, tak si ju aj platí. Ale u nás sa táto otázka vzhľadom na tých 40 rokov komunizmu, ktoré tu boli, neupravovala. Komunistom vyhovoval stav „my vás platíme, vy poslúchajte“. Komunizmus síce padol, poslušnosť sa už chvalabohu nevynucuje, ale komplexné financovanie cirkví štátom tu ako komunistický relikt zostalo.

A čo v súčasnosti, mal by byť aj naďalej zachovaný tento stav? Alebo je žiaduce vykonať zmeny?

Stav by mal byť taký, že kto chce byť členom nejakej cirkvi, mal by si to členstvo aj platiť.

Takže podporujete formu cirkevného príspevku či asignovanej dane? A čo s argumentom „najprv nech štát vráti všetok majetok“?

Podporujem. Ale viete, asignácia by sa nemala chápať tak, že kto je ateista, teda nehlási sa k žiadnej štátom uznávanej cirkvi, bude platiť za niekoho iného, alebo na niečo iné. Nie, nech si každé členstvo v záujmových organizáciách každý platí sám. A čo sa týka majetku, môžem dokázať, že ten „majetok“ katolíckej cirkvi historicky celé stáročia spravoval štát. Bol to majetok štátu. Štát mohol na neho kedykoľvek siahnuť.

To znamená, že reštitúcie cirkevného majetku boli neopodstatnené?

Áno, to spôsobil takisto Vladimír Mečiar. To je ďalšia jeho obrovská „zásluha“. Možno, že ho niekedy navrhnú na blahoslavenie. Toho sa ešte môžeme dožiť, veď chceli blahoslaviť aj Tisa, aj Vojtaššáka. Mečiar skutočne cirkvi dal niečo, čo jej vôbec nepatrilo. Katolícka cirkev aj za Slovenského štátu – a to už je čo povedať, veď to bol klérofašistický štát, farská republika – mohla disponovať majetkom len so súhlasom štátu – príslušného ministerstva. Teda bol jej „zverený do užívania“, nebol „jej“. Vláda mala patronát, ktorý po zániku monarchie prevzala od panovníka. Za Československa to bola vláda, Slovenský štát tiež prevzal toto právo, a bez jeho súhlasu cirkev nemohla pohnúť s majetkom. Nesmela ho predať ani využívať neschváleným spôsobom. Každý rok musela vyučtovávať stav hospodárenia s majetkom, ktorý mala v užívaní. Aj na súčasnom ministerstve kultúry by mali byť a v štátnom ústrednom archíve sú doklady o vyúčtovaní hospodárenia cirkevného katolíckeho majetku. Ostatné cirkvi žili z príspevkov svojich veriacich. Toto je azda najjednoduchší príklad: Myslíte si, že Jozef II. by mohol zrušiť rády a zobrať im majetok, keby to tak nebola pravda? Môže ho niekto vyhlásiť za bezbožníka? Pápež ho pokojne mohol exkomunikovať, ak by bol býval urobil niečo v rozpore so svojimi právomocami hlavy štátu. Obmedzovanie kompetencií cirkví presadzovala aj Mária Terézia. A spochybňoval ju niekto ako vzornú katolíčku?

A to isté potom platí aj o treťom, poslednom kole cirkevných reštitúcií?

Samozrejme, to možno nazvať ako „nažratie sa ešte viac, do prasknutia“.

Národná rada ešte v roku 2000 požiadala vládu, aby predložila základný zákon o vzťahu štátu k cirkvám a náboženským spoločnostiam, vrátane otázok ich financovania. Tá miesto toho predložila do NR SR Zmluvu medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Myslíte si, že by mal byť prijatý takýto komplexný zákon, ktorý by zabezpečoval aj odluku cirkví od štátu?

Tam všetkému napriek robí základná zmluva. Počas platnosti tejto nehoráznosti sa vzťahy medzi cirkvami a štátom nedajú upravovať.

Tak si teda príslušné kruhy, ktorých sa týkajú tieto zmluvy, vopred zabezpečili akési status quo …

Samozrejme, a myslím si, že práve na toto treba upozorňovať celý civilizovaný svet, predovšetkým na Západe, ale aj na Východe, aby si dali pozor. Napríklad Maďarsko si dalo veľký pozor na toto. Ani Poľsko nemá také ustanovenia ako máme my. A to je čo povedať. Ani Írsko. Aj v Španielsku, katolíckej monarchii, by to bolo dnes nepredstaviteľné.

Ako vnímate posledné iniciatívy politickej strany ANO, ktorá presadzuje, aby sa urobil audit cirkevného majetku a súčasne aj audit finančných tokov, ktoré idú cirkvám zo strany štátu, obcí a VÚC?

No audit cirkevného majetku si neviem celkom dobre predstaviť. Lebo audit je súkromná záležitosť vlastníkov, to je ekonomická alebo účtovnícka záležitosť. Ale v záujme prehľadnosti a zistenia stavu ich majetku zákon prijatý byť môže. Tak, aby cirkvi predložili, aký majetok majú. Lebo každá jednotka má v cirkvi právnu subjektivitu. Pozemky sa riadne rozparcelovali, aby sa predišlo napríklad ustanoveniam o veľkej pozemkovej reforme, ktorá stanovovala veľkosť pozemkového vlastníctva. A tak môžu byť nadobúdatelia a vlastníci majetkov. Každý musí platiť dane a cez tieto daňové priznania je úplne jednoduché zistiť, kto má aký majetok. A tak by sa dal zistiť aj majetok katolíckej cirkvi.

Cirkvi sú však dnes oslobodené od platenia daní …

Ale veď toto bol dôvod, prečo sa to stalo. Dnes sa odvolávajú na to, že tie majetky boli spustnuté. No ale kto ich nedostal spustnuté? Ktorý vlastník – reštituent ich dostal v poriadku? Iba ak napr. nereštituent Rezeš and company. Tí dostali fungujúce majetky. Ale vlastníci, ktorým boli majetky zobraté po roku 1948, buď nedostali späť žiadne, alebo ich dostali totálne zdevastované. V zhodnotenom stave ich predsa sotva niekto dostal. Treba sa pozrieť aj na to, ako s tými majetkami cirkvi narábajú. Komu a na čo ich prenajímajú. To im tiež nerobilo problém prenajať napríklad pánovi Majskému revíry, aby revíry, aby tam vystrieľal zver a ten im za to dal urobiť nejaké okno na Dóme Svätého Martina? To je jednoducho šafáranie. Tu sa ukazuje, kto vie, čo je to zodpovednosť. V ústave stojí, že vlastníctvo zaväzuje, ale nie k šafáreniu a zneužívaniu majetku.

A pokiaľ ide o sprehľadnenie finančných tokov?

Pozrite sa, keď oni majú peniaze na všeličo, tak majú aj na svoje financovanie, za týchto okolností, čo im všetko prišlo do rúk. Žiaden človek, ktorý podniká, predsa nepodniká s vedomím toho, že mu bude štát pomáhať financovať firmu.

Nejde teda iba o tých 1,8 mld. korún o ktorých hovoril poslanec J. Malchárek, ale existujú aj zdroje, o ktorých nemáme prehľad?

Samozrejme. Napríklad kultúrne pamiatky, akými sú staré kostoly, tak tie spadajú pod kultúrne dedičstvo štátu a štát predsa platí ich rekonštrukcie a na tomto sa štát bude aj naďalej podieľať. Odlukou by sa zbavil len nákladov na „fungovanie“ cirkevného života. Na pamiatky sa vyhovárať nemožno. No stavbu nových kostolov nech si cirkev platí z neštátnych zdrojov.

Zhovárala sa: Judita Takáčová
Foto: autorka


Info
 
Rozhovor sme prevzali z druhého čísla časopisu PROMETHEUS

Na našej stránke si môžete pozrieť celý obsah 2. čísla časopisu.


Copyright © 2000—2005 Spoločnosť PROMETHEUS, Štefánikova 4, 811 05 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk