O nás    Čo robíme
Klerikalizmus
 Aktuality Názory    Odkazy ENGLISH 

DOMOV                    

Keď náboženstvo vstupuje do oblasti vedy.

Údajná odlišnosť týchto dvoch oblastí nie je vždy čistá záležitosť.

Richard Dawkins.

Spracované podľa: http://www.secularhumanism.org/library/fi/dawkins_18_2.html

(Tento článok je prevzatý z časopisu Free Inquiry , ročník 18, číslo 2.)

Zbabelá poddajnosť intelektu postihuje neraz aj uvážlivých ľudí len čo stoja zoči - voči dávno zavedeným náboženským predstavám.( hoci to výrazne neplatí vo vzťahu k mladším tradíciám ako napríklad scientológia alebo moonizmus) S.J.Gould ktorý vo svojej rubrike "Natural History" (Prírodoveda) vyslovuje svoje pripomienky k postoju pápeža k evolúcii, je predstaviteľom prevládajúceho smeru zmierlivého nastoľovania myšlienok medzi veriacimi a neveriacimi: - vraví: " Veda a náboženstvo nie sú v rozpore, pretože ich náplň sa týka celkom odlišných oblas.verím celým svojím srdcom vo vzájomne sa rešpektujúci , dokonca milujúci konkordát (text: milujúci zdôraznený autorom)…."

Tak teda čo sú vlastne tieto dve zreteľne odlišné domény, tieto "Neprekrývajúce sa Vrchnosti", ktoré by sa mali túliť k sebe vo vzájomnom rešpektujúcom sa a milujúcom konkordáte.? Gould vraví ďalej: Sieť vedy pokrýva empiricky poznaný vesmír, z čoho je tento utváraný (fakty) a to prečo takto funguje ( teórie). Sieť náboženstva sa rozprestiera nad otázkami morálnej podstaty a hodnoty."

Kto je teda majiteľom morálky?

Platilo by to ak by táto odlišnosť nebola rozmazávaná. Momentálne uvážme aj to čo práve pápež vraví o evolúcii, a potom aj o iných názoroch svojej cirkvi z hľadiska toho ako sú tieto oblasti tak jasne odlišné od domény vedy. Prvá myšlienka, malé odbočenie týkajúce sa vyhlásenia, že náboženstvo chová v sebe nejakú mimoriadnu expertízu pre morálne otázky, ktorú nám môže ponúkať. Toto sa často radostne prijíma dokonca aj nenábožensky založenými ľuďmi, s predpokladmi úlohy ktorú zohralo vo vývoji civilizácie. "obracajúc sa takto dozadu" s tým aby sa robili ústupky tomu, s čím váš oponent môže argumentovať- bez ohľadu na to aký slabý je tento svetlý bod argumentácie.

Otázka "čo je správne a čo je nesprávne" je zásadne ťažká otázka, ktorú veda celkom iste nevie zodpovedať. Ak sa vytýči morálna premisa (morálny predpoklad - poznámka prekladateľa), alebo nejaké "a priori" ( vopred stanovené) morálne presvedčenie - prísna a dôležitá disciplína sekulárnej morálnej filozofie je schopná sledovať vedecké a logické spôsoby uvažovania až do úrovne skrytých dôsledkov takých presvedčení, alebo skrytých nezrovnalostí medzi nimi. Ale samotné tie absolútne morálne premisy (predpoklady) musia pochádzať odinakiaľ, - z predpokladaného vlastného presvedčenia. Alebo možno aj dúfať , že z náboženského presvedčenia- čo znamená istú kombináciu autority, zjavenia , tradície a písma.

Na nešťastie nádej, že náboženstvo by mohlo tvoriť základný kameň, z ktorého je možno odvodzovať našu morálku vybudovanú na piesku je celkom prekonaná. V praxi žiaden civilizovaný človek sa neopiera o Písmo ako o vrchol autority pri svojom morálnom uvažovaní. Miesto toho zbierame a vyberáme tie pekné kúsky Písma ( ako napríklad Kázeň na Hore) a s potešením ignorujeme tie ohavné časti ( ako napríklad povinnosť ukameňovať cudzoložníkov, popravovať náboženských odpadlíkov, a trestať pravnukov vinníkov). Boh Starého Zákona sám, s jeho nemilosrdnou pomstychtivou žiarlivosťou, jeho rasizmom, sexizmom, a hrôzostrašnou krvilačnosťou sa neprijíma ako doslovný model konania nikým, koho by ste si vy alebo ja želali poznať. Pravda je nespravodlivé posudzovať podľa súčasných osvietených meradiel dneška veci podľa návykov zašlých čias . Avšak toto je práve čo chcem vyzdvihnúť. Zrejme máme aj iné alternatívne zdroje pre vrcholné morálne presvedčenie, ktoré majú prednosť pred Písmom ak nám to tak vyhovuje.

Tieto alternatívne zdroje sa javia ako akýsi liberálny konsenzus slušnosti a prirodzenej spravodlivosti, ktoré sa menia počas historického vývoja, často práve pod vplyvom sekulárnych reformátorov. Toto všetko nevyznieva ako základný kameň. Avšak v praxi my všetci vrátane tých nábožensky orientovaných dávame im vyššiu prioritu než Písmu. V praxi my viac menej ignorujeme Písmo, citujúc ho iba ak vyhovuje nášmu liberálnemu konsenzu, pri čom pokojne zabúdame na Písmo ak nám nevyhovuje. A nech už pochádza tento liberálny konsenzus z kadekoľvek používame ho všetci, či už sme nábožensky orientovaní, alebo nie.

Podobne aj veľkí náboženskí učitelia ako Ježiš alebo Gautama Buddha nás môžu inšpirovať svojím dobrým príkladom na to, aby sme prijímali ich osobné morálne presvedčenie. Avšak opäť vyberáme a volíme si medzi náboženskými vodcami, vyhýbajúc sa zlým vzorom ako napríklad Jim Jonesa-alebo Charles Mansona a môžeme sa aj rozhodnúť pre také vzorové modely ako Jawaharlal Nehru alebo Nelson Mandela. Taktiež tradície, hoci sa aj odo dávna zachovávajú môžu byť buď dobré alebo zlé, a preto používame náš sekulárny úsudok či sú slušné a či zodpovedajú prirodzenej spravodlivosti k tomu, aby sme ich dodržiavali alebo odmietali.

Náboženstvo na "trávniku" vedy.

Avšak diskusia o morálnych hodnotách bola odbočenie. Teraz sa vraciam na hlavnú tému vývoja a k tomu, či pápež splňuje ideál držať sa mimo oblasti vedy. Jeho " Správa o Evolúcii adresovaná Pontifikálnej Akadémii Vied" začína s niektorými kazuistickými dvojtvárnými rečami, určenými na to, aby uviedli do súladu to čo chce Ján Pavol II povedať s tým čo už predtým viac jednoznačným spôsobom bolo vyjadrené Piusom XII, ktorého prijímanie evolúcie bolo urobené s nevôľou a s váhavosťou.. Po tomto prichádza pápež k oveľa ťažšiemu úkolu zosúladiť vedecký dôkazový materiál so "zjaveniami"

Dodajme k dobru pápeža, že v tomto bode priznáva zásadné protirečenie medzi dvoma postojmi, ktoré sa snaží uzmieriť. " Či takáto (údajná) ontologická diskontinuita neprotirečí fyzickej kontinuite, ktorá je hlavnou niťou výskumu evolúcie v oblasti fyziky a chémie ?"

Nebojte sa. Tak ako často v minulosti aj teraz prichádza na pomoc obskurantizmus ( zahmlievame vecí).

Teda jednoducho povedané, vo vývoji hominidov prišiel okamih v ktorom zasiahol Boh a injikoval ľudskú dušu do živočíšneho rodu, ktorý bol predtým zvieraťom. ( Kedy? Pred jedným miliónom rokov? Pred dvoma miliónmi rokov? Medzi druhom Homo erectus a Homo sapiens? Medzi "archaickým " Homo sapiens a druhom Homo sapiens sapiens?) Táto téza náhleho injikovania je pravda nevyhnutná, inak by totiž nebol žiaden rozlišovací bod na ktorom stavať katolícku moralitu, ktorá je vo svojom jadre výlučne zameraná na jeden živý druh. Môžete zabíjať dospelé zvieratá pre získanie potravy, avšak potrat a eutanázia sú vraždou, pretože sa to týka ľudského života.

"Sieť" katolicizmu nie je ohraničená iba na morálne úvahy, veď katolícka morálka má svoje dopady aj na vedu. Katolícka morálka vyžaduje existenciu veľkej priepasti medzi Homo sapiens a zvyškom živočíšneho kráľovstva. Takáto priepasť je zásadne proti-evolučná. Náhle injikovanie nesmrteľnej duše v priebehu času vývoja je samo o sebe proti -evolučné votrelectvo do oblasti vedy.

Vo všeobecnosti je to celkom nerealistické vyhlasovať, tak ako to robí Gould a mnohí iní, že sa náboženstvo drží bokom od vedy, obmedzujúc sa iba na morálku a na hodnoty. Vesmír s v ktorom je prítomná nadprirodzená sila je niečo zásadne a kvalitatívne iného než odlišný vesmír v ktorom takáto sila nie je. Tento rozdiel je nevyhnutne rozdielom vedeckým. Náboženstvá robia vyhlásenia týkajúce sa existencie, čo znamená vyhlásenia vedeckého charakteru

To samé platí aj o mnohých väčších doktrínach rímskokatolíckej cirkvi. Panenský Pôrod, telesné vzatie na nebesá Panny Márie, vzkriesenia Ježiša Krista, prežívanie našich vlastných duší po smrti: veď toto všetko sú vyhlásenia jasne vedeckej povahy. Buď mal Ježiš telesného otca , alebo nemal. Toto nie je vôbec otázka "hodnôt" alebo " morálky"; je to otázka triezvych faktov. Možno nemáme dôkaz na zodpovedanie tohto, avšak je to jednako vedecká otázka. Môžete byť istí, že keby sa objavil nejaký dôkaz podporujúci tieto tvrdenia, Vatikán by ich nezamlčoval.

Buď telo Panny Márie zotlelo potom čo umrela, alebo bolo zobrané z tejto planéty do Neba. Oficiálna rímskokatolícka doktrína o nanebovzatí, ktorá bola propagovaná až nie tak dávno v r. 1950. značí, že Nebo je fyzické miesto a že existuje v oblasti fyzickej reality - ako inak by sa mohlo fyzické telo ženy tam premiestniť? Ja tu nevravím, že doktrína o nanebovzatí Panny Márie je nevyhnutne klamná ( hoci si to tak myslím) Ja proste vyvraciam názor, že je to niečo čo sa vymyká oblasti vedy.

Naopak, nanebovzatie Panny Márie je zjavne vedecká teória. Rovnako je to aj s teóriou , že naše duše prežívajú telesnú smrť, a rovnako sú v podstate vedecké všetky historky o návštevách anjelov, o objavovaní sa Márie a o zázrakoch všetkého druhu.

Je v tom niečo , čo nie celkom čestne prisluhuje taktike ak sa vyhlasuje, že všetky náboženské presvedčenia stoja mimo oblasť vedy. Na druhej strane však historky o zázrakoch a sľuby posmrtného života sa využívajú pre robenie dojmu na jednoduchých ľudí, pre získavanie príslušníkov a na zväčšovanie kongregácií. Práve ich vedecká sila je to  čo dáva týmto historkám populárnu príťažlivosť. Avšak súčasne sa pokladá za úder pod pás ak sa tieto samé historky podrobia prísnosti vedeckého kritického bádania. : toto sú záležitosti náboženské a preto stoja mimo oblasť vedy. Avšak nemožno veci chápať aj tak aj onak. Aspoň by sa náboženským teoretikom a apologistom (ospravedlňovačom) nemalo dovoľovať aby argumentovali súčasne obojakým spôsobom( vedeckým a súčasne náboženským) Na nešťastie veľmi mnohí z nás- vrátene nenábožensky orientovaných nechávajú tieto taktiky nepochopiteľne  nepovšimnuté

Domnievam sa , že je dobré ak máme pápeža ako spojenca v zápase proti fundamentalistickým kreacionistom ( zastávajúcim vieru o stvorení) Je však aj celkom zábavné pozerať ako sa koberec z pod nôh takých katolíckych kreacionistov ako je Michael Behe vyťahuje. Avšak aj tak ak by som sa mal rozhodovať medzi fundamentalistami - čestnými pre dobro, alebo na druhej strane obskurantistami rímskokatolíckej cirkvi, čo nie zvlášť dôvtipne to dvojtvárne  myslia, je mi jasné ktorú stranu radšej preferujem.

__________________________

 

 

 

 

 

 

Predstavujeme autora:

Richard Dawkins

patrí medzi popredných anglických mladých moderných vedcov - sekulárnych humanistov. Vyštudoval v Oxforde- jeho tútorom bol Niko Tinberger slávny dánsky biológ, nositeľ Nobelovej ceny. Toto obdobie formovalo aj vedecký profil Richarda Dawkinsa, Jeho učiteľ bol ethologistom (= biológ skúmajúci podstatu zvieracieho intelektu a "behaviouru" / konania.) Toto je interdisciplinárna -biologická disciplína , vyžadujúca hlboké znalosti psychológie, ekológie, sociológie taxonómie a evolúcie. Dawkins pozerá na svet práve aj okuliarmi týchto disciplín okrem svojej terajšej profesie, ktorú možno charakterizovať ako "evolučná biológia" Cez toto svoje vedecké poznanie a skúmanie si vytvoril aj svoj svetonázor sekulárneho humanistu.

Je docentom zoológie na Oxfordskej univerzite a napriek svojmu pomerne mladému veku (1941)je nositeľom mnohých významných vedeckých vyznamenaní, je autorom kníh, ktoré vzbudili vždy mimoriadnu pozornosť .Okrem vedeckej publikačnej činnosti prednáša alebo publikuje aj svoje humanistické myšlienky a názory, ktoré vzbudzujú rovnaký záujem ako jeho vedecké inovácie.. Od roku 1996 bol viceprezidentom Britskej humanistickej asociácie, v r. 1996 mu bol udelený tiež čestný titul Humanista roka.

(Bližšie životopisné dáta pozri http://www.spacelab.net/~catalj/bio.htm )

Grafické a farebné úpravy : Redakcia Prometweb / Sekulárne listy.


DOMOV                        


Pozri tiež:                 Veda a viera