Prečo sa išli ľudia pominúť, keď počuli Kristove kázne, ako o tom píše jeho životopisec Matúš? Veriaci katolícky právnik, sudca, neskôr minister krajinskej a spolkovej vlády, poslanec a generálny tajomník CDU (kresťansko-demokratickej strany), ktorý sa nakoniec odklonil od kancelára Kohla, venoval celý svoj život sociálno-politickým zlepšeniam a aktualizáciám (napr. „medzinárodné sociálne trhové hospodárstvo“ – existuje také niečo?). V tejto knižočke (jedna z vyše desiatich) rozpráva neuveriteľnú históriu Ježiša Nazaretského zo svojho hľadiska veriaceho politika s veľmi kritickým pohľadom na minulosť aj prítomnosť viery v živote moderných ľudí.

Geißler pozná pôvodné texty aj nesprávne preklady. Vo viacerých kapitolách sa nekonvenčným a angažovaným spôsobom zaoberá situáciami, keď sa Ježiš zamiešal do panujúcich mocenských pomerov a dôsledkami, ktoré to malo. Výpovede evanjelia prenáša do dnešných čias a politickú, kultúrnu a ekonomickú prítomnosť konfrontuje s najkrajším (podľa svojho hodnotenia) a najrevolučnejším posolstvom v dejinách sveta. Je samozrejmé, že z mnohých miest evanjelia sa dajú odvodiť dôležité poučenia pre našu prítomnosť. Kiež by tú knihu čítali mnohí kresťania – veď má podtitul: Politické posolstvo evanjelia.

Z kapitoly „Posolstvo“:

„Nie obec, nie národ, nie štát – ale človek so svojou v Bohu odôvodnenou nedotknuteľnou dôstojnosťou ja ťažiskom politického diania.“ Súhlasím, ale prečo „v Bohu odôvodnenou“ dôstojnosťou? Tým nie je väčšia, tým pre mňa ani nevzniká.

„Láska k Bohu bez lásky k blížnemu je bezcenná.“ Výborne.

„Žena je s mužom rovnocenná. Diskriminácia ženy v politike a v cirkvi stojí v protiklade k evanjeliu. Zákaz vysviacky žien a príkaz celibátu nemajú nijaký základ v evanjeliu.“ Výborne.

„Záujmy ľudí sú dôležitejšie ako záujmy kapitálu. Kapitalistický hospodársky poriadok odporuje evanjeliu a je zločinom na miliardách ľudí, ktorí musia žiť v chudobe, chorobách a nevedomosti.“ To sa nedá povedať krajšie. Ale k tomu treba čítať kapitolu „Smú sa kapitalisti nazývať kresťanmi?“

Stručnú recenziu napísal Rastislav Škoda