SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Pozor klerikalizmus!
Solidarita v krivom zrkadle klerikálov
[11. 02. 12]

V tomto príspevku sa vraciame k „sociálnym encyklikám” pápežov, ktoré pápeži vyhlasujú ako „najvyššie morálne autority, ale nie „ex katedra”. To znamená, že sociálne encykliky nepovažujú za súčasť vierouky. Ak ich veriaci neplnia — a kapitalisti to robia neustále — nemôžu byť cirkevnoprávne stíhaní. Toto však mnohí, najmä jednoduchí ľudia, nevedia. Preto časť z nich považuje svoju podporu klerikálom, najmä pri voľbách, za svoju náboženskú povinnosť. Takto veriaci idú sami proti sebe.

V ostatnom čase je svet plný sociálnych nepokojov, vrátane našej krajiny. Niektorí ľudia sú týmito udalosťami prekvapení, lebo po ostatnom prevrate sa vynorili mnohí „teoretici” s tvrdeniami, že súčasný kapitalizmus už nepozná delenie spoločnosti na triedy a teda triedny boj vraj patrí minulosti. A tu zrazu vychádzajú do ulíc veľké masy ľudí. Tí, čo tak chcú dosiahnuť zlepšenie svojho sociálneho postavenia a to nielen robotníci a ostatní námezdne pracujúci ľudia, ale aj iní, napríklad vysokoškolskí študenti so špecifickými požiadavkami v oblasti vzdelávania. Medzi námezdne pracujúcimi sú tak nositelia fyzickej pracovnej sily, ako aj intelektuálnych kvalít. U nás to boli koncom minulého roka lekári.

Prekvapenia — ako povedal už Aristoteles — sprevádzajú otázky. Je to aktuálne aj teraz, keď sa mnohí zamýšľajú nad príčinami súčasných nepokojov i nad východiskami z nich. Tak sú priamo či nepriamo oslovovaní odborníci spoločenskovedného zamerania i politici a štátnici. V tomto kontexte sa na scénu dostávajú vysoko vzdelaní a čestní vedci, ale aj sociálni šarlatáni, úprimní politici, ale aj falošní „priatelia ľudu”. Jedni sa opierajú o seriózne vedecké poznatky, druhí o rôzne „teórie” pochybného charakteru.

V týchto súvislostiach sa tak v teórii, ako aj v praxi, dostáva k slovu „sociálne učenie” cirkvi. Konkrétne v časti o štruktúre spoločnosti a o vzťahoch medzi spoločenskými skupinami. Nachádzajú sa v ňom aj také pojmy ako trieda a triedny boj. Už v prvej sociálnej encyklike Rerum novarum, vyhlásenej pred 110-timi rokmi, sa hovorí o triede kapitalistov a o triede proletárov. Je zaujímavé, že súčasní klerikálni politickí lídri u nás sa týmto pojmom vyhýbajú ako čert krížu.

V tejto časti cirkevnej teórie spoločnosti sa uznáva, že medzi „svetom práce” a „svetom kapitálu” existujú antagonistické vzťahy. Konštatuje sa v nej aj existencia triednej nenávisti. V desiatich „sociálnych encyklikách”, ktoré u nás súhrnne vyšli v roku 1997, sa 17-krát spomína triedny boj. Súčasne sa však triedny boj odsudzuje ako čosi „neprirodzené”, škodlivé a zbytočné. Má sa nahradiť spoluprácou medzi dobrými „chlebodarcami” a „uznanlivými” robotníkmi, či iným zamestnancami. Takéto riešenie opierajú o svojské ponímanie príčin triednych antagonizmov. Úplne obchádzajú ich ekonomické príčiny a prenášajú ich do morálnej sféry. Konflikty vraj vznikajú v dôsledku nerešpektovania morálnych príkazov cirkvi. Dochádza k tomu, že podnikatelia chcú priveľké zisky a námezdní pracovníci majú priveľké nároky. Stačí, aby sa obe strany stali mravnejšími a bude pokoj. Nastane triedny mier a na základe kresťanskej lásky sa nastolí „bratská spolupráca” medzi podnikateľmi a ich zamestnancami. Túto pokrivenú „teóriu” nazvali „solidarizmom”.

Kto sa hlbšie zamyslí nad touto problematikou vidí, že negovanie reálnych príčin triednych zápasov a falošné moralizovanie je vo vzťahu k pracujúcim masám hlboko neúprimnou sociálnou demagógiou. Jezuitské manévrovanie totiž oslabuje túžby pracujúcich po sociálnej spravodlivosti, napríklad tvrdením, zakotveným už v prvej sociálnej encyklike Rerum novarum, že „sociálne nerovnosti sú nevyhnutné”, či hlásaním predstáv, že všetko dianie spoločnosti je „dielom božím”. Pravda, občas cirkevné kruhy prejavujú súcit s vykorisťovanými ľuďmi (aj tento termín sa v „sociálnom učení” cirkvi používa), ale sú to len prázdne gestá, ktoré „mocní toho sveta” nechávajú bez pozitívnej odozvy. Názorným príkladom je prepúšťanie 5 tisíc pracovníkov v podnikoch dopravnej železničnej siete u nás, kde vládnu nominanti Kresťanského demokratického hnutia.

Sociálna demagógia klerikálov má zrejme určité dosahy medzi námezdne pracujúcimi ľuďmi. Presnejšie v tej ich časti, ktorá ju prijíma ako súčasť náboženského života. No nie v takej miere, akú by klerikáli radi videli. Svedčia o tom mnohé skutočnosti. Napríklad menšia účasť nábožensky veriacich pracujúcich v klerikálnych odboroch, ako v iných odborových hnutiach vo svete i u nás.

Sociálne vystúpenia vo svete majú, pravdaže, rôzny rozsah a intenzitu. Súhrnne však presvedčivo ukazujú, že predstavy o absencii triedneho aj v súčasnom kapitalizme a o existencii trvalého „mierového spolunažívania” medzi „svetom kapitálu” a „svetom práce”, sú len iluzionistickými vidinami. Spoločenská prax takto vyvracia všetky údajne veľké teórie o súčasnom kapitalizme, vrátane „sociálneho učenia” cirkvi, ktoré nie je ničím iným, ako nie veľmi spoľahlivou barličkou na obe nohy krívajúceho kapitalizmu.

V encyklikách a v nesmiernom množstve publikácií však nejde len o teoretizovanie. Solidarizmus je podstatnou črtou činnosti všetkých klerikálnych politických strán. U nás KDH i tých, čo majú iné názvy, ale ich lídri ich predstavujú ako „národné, kresťanské a sociálne”. Možno o nich hovoriť ako „kryptoklerikálych” stranách. Ale najotvorenejšie solidarizmus hlása a presadzuje KDH. Najnovšie sa tak prejavil terajší predseda NR SR Pavol Hrušovský. V súvislosti s predvolebnou kampaňou poskytol tlači viaceré rozhovory. Jeden z nich, ktorý uverejnil týždenník My banskobystrické noviny (17. 1. 2012) má aj priliehavý názov „Kríza si žiada solidaritu”. Pod heslom „solidarita” idú do volieb a pod týmto pojmom chcú potom uskutočňovať politiku v prospech kapitálu a na úkor más. Všetkých, bez rozdielu či sú humanisti, alebo veriaci. Preto treba, aby jedni aj druhí takejto skutočne protiľudovej politike spoločne povedali — NIE!

Politológ


Na margo
 
Tento text publikujeme so zámerom upozorniť, pred voľbami do NR SR 10. marca 2012, predovšetkým veriacich občanov, na manipulatívne zámery cirkvi a klerikálov, pri používaní termínu solidarita, ktorým chcú získať popularitu a hlasy voličov.


Copyright © 2000—2012 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:kancelariasp@mail.t-com.sk