SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Na aktuálnu tému

Komu vadí výchova k vlastenectvu, hoci aj je upravená zákonom? Humanistom nie!


[7. 03. 10]

V súvislosti so zákonom o podpore vlastenectva sa zdvihla búrka protestov. Zdá sa, že spoločnosť je rozdelená. Je to naozaj tak, alebo je to len dojem, ktorý vytvárajú nespokojenci, nech už majú akékoľvek pádne dôvody? Vznikajú viaceré otázky. Napríklad: Koľko argumentov možno predložiť ak chceme povedať nie? Aké sú skutočné dôvody protestu proti prijatému zákonu? Komu a prečo naozaj zákon prekáža? Sú protesty skutočne prejavom úprimného záujmu neprijímať zbytočné zákony?

Tu sú niektoré hlasito šírené dôvody oponentov zákona: Nevhodný predkladateľ. Vlastenectvo nemožno nanucovať zákonom. Je to namierené proti Maďarom? Je to predvolebný ťah. Školám chýbajú peniaze na dôležitejšie veci, Školy nemajú rozhlas... Sú to tie najčastejšie opakované dôvody.

Začnime od začiatku a položme si inú otázku: Čo hodnotíme tvorcu, či výsledok práce? Ak je spisovateľ opilec, alebo je na drogách možno niekomu aj vadí, aký spôsob života vedie, ale ak píše dobré knihy, neprestaneme ich preto čítať. Nakoniec živým príkladom v hudbe je spevák Richard Müller. Napriek aféram, drogám a rozvodu jeho piesne ľudia počúvajú a hrajú sa vo verejných i súkromných médiách.

Možno budú protiargumenty, že poslanec NR SR by predsa len mal byť iný, že to nie je spisovateľ, či spevák, že poslanec Slota nie je príkladom morálky a vlastenectva a preto nemá právo predkladať zákon o vlastenectve. To sú však len chabé protiargumenty. Občania poslanca Slotu zvolili, parlament ho nevylúčil zo svojich radov, má právo predkladať zákony, parlament jeho návrh zákona schválil, tak že „názory“ tu nie sú už celkom na mieste. Zákon je produktom zákonodarného zboru, nie jeho predkladateľov. To by sme potom o každom zákone mohli diskutovať donekonečna.

V celom tom kriku okolo zákona nepočuť argument, že máme skvelé vlastenecké cítenie, že sa v školách vštepuje láska k vlasti neformálne a mladí, starší aj najstarší majú vedomosti o svojom štáte, jeho symboloch, histórií...

Mlčky sa teda uznáva, že s naším vlastenectvom to nie je celkom v poriadku. Z toho vyplýva, že by niečo bolo treba urobiť na zlepšenie daného stavu. Prívrženci a odporcovia sa však rozchádzajú v tom ako, kedy a kto.

Nuž z racionálneho hľadiska je odpoveď jasná, ak je problém treba ho riešiť. Ako ho riešiť? Ak aj máme rozdielne názory nejako začať treba. Hoci aj prijatím zákona, ak sme to nevedeli a nevieme urobiť ináč a lepšie. Všetci nespokojenci sa predsa môžu aktívne pridať, prispieť k tejto výchove v širokom rozsahu nad rozsah zákona. Týka sa to rovnako politikov, občianskych organizácií, pedagógov, rodičov... Snáď sa neskôr ukáže, že zákon nie je nutný, že vlastenectvo prekvitá oveľa lepšie, ako to mal zabezpečiť tento dokument. Potom bude možné zbytočný zákon hocikedy zrušiť.

A čo otázka, kedy by mal byť zákon predložený. Načo o tom viesť diskusiu? Koľko ľudí toľko názorov. Zákon to nie je sadenie zemiakov, aby sme čakali na správny agrotechnický termín. Niekto, kto má právo zákon predkladať ho predložil, bol schválený, treba ho rešpektovať. Nikto predsa nehovorí, že sa tým zákonom u nás porušuje demokracia, alebo dokonca obmedzujú ľudské práva.

Proti komu je zákon namierený? Počuli sme, že proti Maďarom. Ako? Čím? Proti ktorým Maďarom? Veď zákon platí na Slovensku, nie v Maďarsku. Proti naším slovenským Maďarom? Ako to, veď sú snáď občanmi Slovenskej republiky, prečo by im malo vadiť, že v školách budú slovenské symboly, že sa bude hrať slovenská hymna?

Poslanec R. Rafaj, jeden z predkladateľov zákona povedal v diskusnej relácií poslancovi Hrušovskému: „Pri štátnych symboloch na štátnych školách má KDH problém, pri kresťanských symboloch na kresťanských školách problém nemá...“ Mohli by sme dodať, že ani na štátnych školách KDH s kresťanskými symbolmi problém nemá. Bolo by sa treba pozrieť, v koľkých štátnych školách v obciach visia v triedach kríže, napriek tomu, že tam nemajú čo hľadať (nehovoríme tu o cirkevných školách). KDH a cirkev majú rozum. Nebudú útočiť spôsobom – je to namierené proti cirkvi - oni už tam kresťanské symboly majú. Treba len zabrániť aby ich nevytisli tie, ktoré tam nie sú – štátne - napriek tomu, že tam patria.

Najtrápnejším argumentom je, že školy nemajú rozhlas a nebudú môcť zabezpečiť hranie hymny, že nemajú peniaze aby zabezpečili symboly do tried, ako to žiada zákon... Snáď to aj niekto myslí vážne, ale ak nechceme byť smiešni, nemôžeme to považovať za skutočný problém. Ako tie školy fungujú doteraz? Nemajú snáď výpočtovú techniku? Bolo by zaujímavé pozrieť sa pri koľkých počítačoch sú pripojené reproduktory, ktoré niekto zaplatil a možno ich používajú iba na zábavu, nie pre potreby vyučovacieho procesu... V každom prípade vieme, že školy majú celoškolské zhromaždenia, kde sa spravidla používa aj také niečo, ako mikrofón a zosilňovač. Alebo snáď nebývajú v škole žiadne spoločenské aktivity pri ktorých znie reprodukovaná hudba? Nuž a v prípade, že o takom niečom v škole nepočuli bolo by vhodné riaditeľa takej školy vymeniť bez ohľadu na to, či máme, alebo nemáme zákon o vlastenectve. Taká škola je sto rokov za opicami.

Ešte sa treba zmieniť o tom, ako odpor k zákonu rozprúdil fantázie odporcov. Nie je známe odkiaľ vzali, že deti majú hymnu spievať. Sú len dve možné alternatívy: Alebo nevedia, čo je v zákone napísané a napriek tomu ho kritizujú, alebo vedia ale manipulatívne šíria informáciu, ktorá nie je pravdivá. V oboch prípadoch to nesvedčí o korektnosti a úprimnosti ich protestov, ale o iných dôvodoch, o ktorých sa môžeme len domnievať, lebo sami ich otvorene nepriznajú.

Humanistom vlastenecká výchova neprekáža. humanista je vlastenec (nie nacionalista) a pritom môže byť hrdým Európanom a cítiť sa členom celosvetového ľudského spoločenstva. Humanisti sa prihovárajú za humanistickú etickú výchovu, ktorej súčasťou je aj pestovanie hrdosti na štát v ktorom žijeme. Súčasne je však formou výchovy aktívneho občana, ktorý neprijíma dianie v spoločnosti pasívne. Naopak, aktívne podporuje snahy o zlepšovanie demokracie, spravodlivosti a pokroku v štáte v ktorom žije. Humanistická etická výchova formuje aktívneho občana, ktorý je súčasťou konsenzuálnej komunity dvadsiateho prvého storočia. Je to predmet, ktorý v školách chýba.


Na margo

Popri diskusii o krížoch, ktorá sa dostala k nám ako by spoza hraníc tu máme novú o vlasteneckej výchove. Zdanlivo to spolu nesúvisí, ale len zdanlivo.

Ponúkame redakčný pohľad na tento problém a niekoľko odkazov na internetové stránky, kde túto tému autori preberajú.

Povinne voliteľné vlastenectvo

O zákone na podporu vlastenectva

Výchova k vlastenectvu – ozvena z 1. ČSR


Copyright © 2000—2010 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk