SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Z nášho - vášho PROMETHEA
Uvažujeme racionálne o svojom svetonázore?
Stanislav Vittek, Liberec

Podstata vzniku a existencie sveta a života má dnes najmenej dva výklady – mýtický a vedecký. Mýtický výklad je najstarší, siaha mnoho tisíc rokov do minulosti a do všetkých zemí, kde žili a žijú ľudia. Bez ľudí neexistuje.

Vznik mýtov, legiend, kultov, povier a mýtu je často z časového hľadiska nejasný, najmä u starších kultúr. Priestorová orientácia vzniku spiritualistických kultúr je už lepšie dokázateľná. U mladších kultúr sa zachovali časové údaje v dejinách vzniku spiritualistických prejavov kultúr (kresťanstvo, judaizmus, islam, budhizmus atď.).

Kodifikované náboženstvá ako kresťanstvo (Biblia), islam (Korán), judaizmus (Starý zákon - Tóra, Talmud), budhizmus (kanonické texty) a iné zostávajú nemennými dogmami aj v súčasnosti, keď vedecké argumenty presvedčivo vyvracajú mnohé tvrdenia týchto kódexov viery.

Dnešné formy náboženstva sú dôsledkom časových a interaktívnych – medzikultúrnych efektov či aktivít. Legendy, mýty, povery a rituály sú neodmysliteľnou súčasťou kultúrnej evolúcie ľudstva. Tento fenomén je veľmi účinným stimulom aj v materiálnych aktivitách, najmä v oblasti kultu. V priebehu dejín bolo postavených mnoho architektonicky veľmi náročných a sugestívnych sakrálnych objektov (chrámy, kostoly, kaplnky a iné). Veriaci, ale aj neveriaci ateisti (dnes správne humanisti) poskytli na stavby obrovské finančné prostriedky, či už priamo, formou darov alebo nepriamo, formou štátnych dotácií. Podporované sú veľké zbory duchovných, kňazi, preláti, biskupi a celé cirkevné hierarchie.

Legendy, mýty, povery pretransformované do náboženských konfesií boli a sú kultúrnou náplňou na ceste človeka k uvedomeniu a osvieteniu kultúrneho vedomia, chápania a prístupu k podstate sveta a života v ňom. Tento proces nie je ukončený.

Súčasné náboženstvá sú nútené, aj keď sa dlhodobo bránia, akceptovať vedecké argumenty, napríklad v otázkach doby a spôsobu stvorenia sveta a života či Darwinovej teórie o výbere druhov prirodzeným spôsobom.

Ak by však svet i naďalej napredoval podľa dogiem náboženských kódexov, ktoré zastavili a petrifikovali rozvoj poznania sveta a života v celom jeho rozsahu, dnes by sme nevedeli, že Slnko je stálica, okolo ktorej sa otáča sústava planét, že táto sústava je len súčasťou Mliečnej dráhy – galaxie, že vesmír obsahuje miliardy galaxií, že človek dokáže prekonať zemskú gravitáciu a cestovať v medziplanetárnom priestore, alebo že atóm nie je najmenšou časticou hmoty, že vznik vesmíru možno už datovať a pod., ale verili by sme, že svet je sústredený do geocentrického systému s nebeskou bránou okolo, že človeka stvoril Boh na svoj obraz. A to všetko len pred šiestimi tisíckami rokov a len za šesť dní (Mojžiš, Genesis). Toto dnes pôsobí naivne a aj kresťanstvo sa chopilo zmeny vo výklade ako naši súčasní zákonodarcovia, ktorí si zákony, ak sa to hodí, vysvetľovali tak, aby im vyhovovali.

Na ceste kultúrnej evolúcie, revolúcie a aplikácie v interkultúrnych sférach medzi národmi a etnikami je rôzna úroveň. Všetky dnešné náboženstvá sú neoddeliteľnou a neodmysliteľnou kultúrnou oblasťou vývoja národov. Každé náboženstvo sa vyvíjalo na poli prejavov života ľudstva tak, že ich vznik vždy odrážal stav úrovne života, chápania jeho problematiky, poznania sveta, prostredia a života, ale tiež ľudskej mentality danej doby. Kultúrne cesty života ľudstva podliehajú neodmysliteľne evolučným zákonom vývoja od primitívneho k stále vyspelejšiemu. Najvyspelejšou formou úrovne kultúrneho chápania a jeho aplikácie v živote človeka súčasného (homo sapiens recens) je vedecký svetonázor a humanizmus, ktoré sa zbavili akýchkoľvek foriem náboženstva a ich výkladov sveta a života v ňom. Mýtická oblasť života ľudstva sa odohráva spirituálne (duchovne). Vedecká oblasť života ľudstva sa odohráva racionálne (rozumovo).

Po celú dobu existencie ľudstva dochádzalo ku konfliktom v medzináboženských sférach, čo prezrádza vnútrodruhová neznášanlivosť už len pre názor, neskoršie tiež konflikt medzi spiritualistami a racionalistami. Keďže veda je poslednou a najvyspelejšou fázou kultúrneho uvedomovania v oblasti svetonázoru, veda sa tiež čoraz viac presadzuje od fázy jej odmietania a prenasledovania, najmä v ranom stredoveku, až po fázu jej uznania a rešpektu. Spiritualita je však ľudský fenomén, ktorý nie je možné nahradiť vedou zo dňa na deň. Vo vzájomnom vzťahu spirituálneho religonizmu je dlhoročný antagonizmus. Vo vzájomnom posudzovaní existuje celkom iracionálna asymetria – a síce že veriaci považuje neveriaceho za produkt diablovho zla a neveriaci potom veriaceho za obeť naivity.


5/2005

Článok je z 5. čísla časopisu PROMETHEUS.


Copyright © 2000—2005 Spoločnosť PROMETHEUS, Štefánikova 4, 811 05 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk