O nás    Čo robíme
Klerikalizmus
 Aktuality Názory    Odkazy ENGLISH 

DOMOV                          

Môže byť veda zlučiteľná s vierou v boha ?

Zbabelý útek pred skutočnosťou.

Jaroslav Novotný

SLOVO: roč 2,čís.38,str.6,2000.

 

Veda s náboženstvom vedie po stáročia prakticky nepretržitý dialóg, takže sa ako vysoko zaujímavé javia výsledky výskumu, sledujúceho zmeny náboženskej viery jednotlivých vedcov.

Opakovane už v rokoch l914 a1933.l psychológ James H. Leuba skúmal vzorku amerických biológov a fyzikov, ktorým  v prísnej anonymite položil dve otázky: "Veríte, že existuje možnosť rozumovej a citovej komunikácie s Bohom?, ku ktorému sa dá modliť s očakávaním odpovedi?" a"Veríte že existuje vlastný posmrtný život?" Ako odpovede boli iba Áno, Nie a Neviem. Striktná formulácia otázok vyvolala kritiku a námietky.

Opakovaný Leubov výskum

" Prečo taká úzka definícia ?" pýtal sa jeden respondent na okraji dotazníka. "Verím v Boha, ale neverím, že by niekto mohol očakávať odpoveď na modlitbu". Leuba sa však rezolútne bránil    s odôvodnením, že podobnú definíciu volil s vedomím, že Boh je takto uctievaný vo všetkých kresťanských náboženstvách a práve modlitba sa stala základnou formou komunikácie s ním.

V pôvodnej Leubovej práci figurujú dva súbory:  prvý zo zoznamu  Americkí muži a ženy vedy, druhý potom zahŕňa špičkových vedcov podľa hodnotenia Národnej akadémie vied (NAS).Výskum bol opakovaný v rokoch 1997 a 1998 s použitím pôvodných otázok a druhá vzorka respondentov bola konštituovaná v súlade s kritériami prvotriednych vedcov V prvom súbore nedošlo za osem desaťročí k žiadnym podstatným zmenám. Štyria z desiatich Loubových vedcov verili v Boha podľa vyše uvedenej definície a to isté platí aj dnes. Vo vlastný posmrtný život verí tiež 40%, v Leubovom výskume to bolo 50%. Podľa výskumu Gallupovho ústavu sa tieto čísla nelíšia od celkovej americkej populácie.

V druhej polovine výskumu, ktorá zahŕňa elitných vedcov, sa však vyskytlo ďaleko viacej neviery a pochybností. V roku 1914 verila v Boha menej ako tretina špičkových vedcov a len nemnoho viacej verilo v posmrtný život. V roku 1933 už vyše 80% mužov a žien vrcholovej vedy tento charakteristický rys kresťanstva odmietalo. V nijakom prípade to však neznamená, že i vysoko erudovaný špičkový vedec nemohol byť veriaci, no profesor chémie oxfordskej univerzity Peter Atkins v roku 1997 vyhlásil: "Nemyslím si, že by niekto z veriacich mohol byť skutočným vedcom v hlbokom význame tohoto slová, pretože viera a veda sú úplne nezlučiteľné kategórie poznania."

Kto dopustil všetko zlo?

V najnovšom prieskume medzi 1800 členmi NAS  v roku 1998 stúpol počet neveriacich na 90%. A najvyššie percento ateistov a agnostikov potom  zistili medzi špičkovými predstaviteľmi biologických vied, zatiaľ čo s matematikov verí v osobného Boha jeden zo šiestich. O niečo vyššie percento veriacich bolo konštatované  medzi lekármi, inžiniermi a členmi ostatných technických profesií a predstaviteľmi aplikovaného výskumu.

Americký historik Paul K. Conkin v diele: Kedy sa trasieme pred Bohom: darwinizmus, duševné obzory a americká inteligencia, podotýka ,že súčasne s vyšším dosiahnutým vzdelaním, vyššou inteligenciou a testami úspešnosti klesá incidencia kresťanstva.Legendárny evolučný biológ Ernst Mayr, člen NAS od roku 1954 vypracoval štúdiu týkajúcej sa viery jeho akademických kolegov z Harvardskej univerzity, u ktorých tiež zistil  zreteľnú tendenciu k ateizmu. Jedni hovoria: "Stal som sa ateistom veľmi skoro. Jednoducho  nemohol som veriť všetkým tým nadprirodzeným nezmyslom." Iní ako dôvod opustenia viery uvádzajú: "Nemôžem veriť, že by dajaký Boh mohol dopustiť všetko zlo na svete." Mayr dodáva: "Väčšina z nich však kombinuje oba dva tieto dôvody a práve táto kombinácia im znemožňuje akúkoľvek vieru."

Sociológ washingtonskej univerzity Rodney Stark v  štúdii o sekulalizácii americkej spoločnosti tvrdí: " Existencia 200 rokov trhového hospodárstva sama o sebe vyžaduje, aby vedec opustil svoju myseľ od náboženských pút" .NAS síce prejavila pochopenie pre verejnou mienkou podporované zavedenie školského predmetu "veda o stvorení" v dvoch štátoch USA v rámci biologickej disciplíny Toto stanovisko síce vyhovuje mnohým ako kompromis, zďaleka však neuspokojí vedeckého ateistu, ani vedeckého teológa.

Náboženské pocity z modulu.

Britský zoológ Richard Dawkins označil toto pochopenie ako zbabelý útek pred skutočnosťou a  ako akt podliezajúci sofistikovanej teologickej lobby. Dawkins sám je známy svojím naprosto nekompromisným názorom prirovnávajúcim vieru v Boha k viere vo víly a škriatkov. Považuje za intelektuálne nečestné žiť rozporuplne, pracovať celý týždeň vo vedeckom ústave a nedeľu navštevovať bohoslužby. Opačné stanovisko zastávajú antievolucionisti napr. Phillip E .Johnson,   známy svojou požiadavkou očistiť vedu od materialistickej filozofie.

Mnoho ateistických a agnostických vedcov musí v súčasnej dobe žiť a pracovať v spoločnosti, v ktorej prevláda tradičná kresťanská kultúra. Najmenej 300 rôznych náboženských združení a siekt a tradičný sklon Američanov k duchovnu predstavuje  v USA neopominuteľný faktor.Prezident Americkej antropologickej asociácie  Matt Cartmill napísal v roku 1998 v časopise Discover, že pokiaľ očakávajú, že im veda podá dôkaz pre ich materialistický názor, prejavuje to skôr iba akúsi vieru alebo zbožné želanie.

Napriek tomu niektorí vedci j po podobnom dôkaze pátrajú. Vedecké sympózium neurologickej spoločnosti v roku 1997 v New Orleansu  informoli o objave takzvaného božieho modulu - určitého miesta v mozgu, odkiaľ sa podľa všetkého produkujú náboženské pocity. Jeho objav pochádza z obvyklého osvedčeného prameňa objavov všetkých mozgových činností vo výskume mentálne postihnutých: pacientov trpiacich temporálnou epilepsiou ,ktorí mávajú často pri svojich záchvatoch náboženské zážitky a vízie.

Slovensko smutnou oázou

Avšak aj medzi teológmi sa v poslednom čase vyskytujú vedci ochotní ku konsenzu a spolupráci. Luteránsky teológ Philip Hefner pripúšťa, že organizované náboženstvo je v skutočnosti nepriateľom intelektuálnej slobody a individuálnej pravdy. Určitý historický pokrok bol zaznamenaný. V skorších časoch potreboval každý vedec k možnosti publikácie svojich prác cirkevnú imprimatur. Moderní vedci sa väčšinou už nestarajú o to, či so závermi ich prác cirkev súhlasí. Ani v takej náboženskej krajine akou je USA, nepodliehajú vládne fondy a granty financujúce výskum náboženským vplyvom.

Cirkev, najmä rímskokatolícke sa dodnes nedokázalo vysporiadať so základými vedeckými poznatkami,  napríklad heliocentrickou sústavou, (dosial nerehabilitovala Galileo Galileia, tohto roku uplynulo 400 rokov od upálenia Giordana Bruna ).Dodnes sa poriadne neospravedlnila českému národu za upálenie prvého reformátora katolíckej cirkvi Jana Husa.Neospravedlniteľné sú i  najnovšie aktivity v podaní encykliky Humanae Vitae, kde sa hrubým spôsobom zasahuje do najzákladnejších ľudským práv, akým je právo na plánované rodičovstvo. Žiaľ, Slovensko sa stáva akousi oázou v strede Európy, kde je táto encyklika až nekriticky prijímaná a propaguje.

Autor (1948) je lekár - gynekológ

 

- Grafické a farebné úpravy : Redakcia Prometweb / Sekulárne listy.


DOMOV                            

POZRI TIEŽ : Vmiešava sa cirkev do vedy?

                                CITÁTY - veda a viera