O nás    Čo robíme
Klerikalizmus
 Aktuality Názory    Odkazy ENGLISH 

 

 

DOMOV

Kľúčové slovo pre Európsku úniu - tolerancia.

 

Vstup Európy do tretieho tisícročia jej novodobej éry postavil pred ňu najväčšiu úlohu v celej jej histórii - uvedomiť si, že ideová rozdielnosť nie je prekážkou jej ďalšieho rozvoja, ale naopak stáva sa najvyššou hodnotou svojou bohatosťou ľudského myslenia. Toto bohatstvo, vytvorené súhrnom všetkých tých rozdielov národných, jazykových , ekonomických i kultúrnych, sociálnych i náboženských a sekulárnych a mnohých ďalších, je však súčasne krehkým darom historického vývoja s ktorým treba veľmi obozretne zaobchádzať.

Pred Európou nestojí teraz vybudovanie nového spoločenstva ľudí "na zelenej lúke", ako tomu bolo napr. v Spojených štátoch amerických kde hŕstka dobyvateľov "ohňom a mečom" i jediným anglickým/ vládnucim jazykom vytvárala novú kultúru pomocou akéhosi "taviaceho kotla", predsa však prevládajúceho anglosaského dedičstva.

Uplynulé polstoročné úsilie prinieslo Európe prísľub blízkeho zjednotenia, nie už na základe vojen, ale racionálneho konsenzu uznávajúceho pluralitu diverzifikovaného myšlienkového bohatstva ako svojho základného kameňa. Už na budúci rok by sa mala prijať Európska ústava, ktorej návrh pripravil vybraný Konvent štátnikov, politikov a právnych expertov pod vedením bývalého francúzskeho prezidenta Giscarda d 'Estaigna.

Vycizelovanie návrhu, pravdaže, nebude ľahké. Pripomienky podávajú vládne i nevládne organizácie z členských i potenciálne členských krajín Európskej únie na najrôznejších úrovniach.

Jedným takým fórom bola koncom októbra (25-26) konferencia nevládnych organizácií zo Západnej a Strednej Európy, ktorej poskytol rokovacie priestory, vrátane poslaneckej jedálne, vo Varšave poľský parlament - Sejm. (Aký to rozdiel v porovnaní so Slovenskom, kde štátne orgány sekulárnych humanistov negujú!)

Spoluorganizátormi a hostiteľmi boli Poľská humanistická federácia a Európska humanistická federácia so sídlom v Bruseli, ktorá tohto roku oslávila 10. výročie svojho vzniku. Okrem ich zástupcov sa na konferencii zúčastnili delegáti sekulárnych humanistických organizácií z Nórska, Belgicka, Holandska, Talianska, Nemecka, Rakúska a Slovenska. Organizátori prečítali aj zaslané referáty zo Spojeného kráľovstva /Veľkej Británie/ s Španielska.

Delegáti vo svojich vystúpeniach hovorili o postavení sekulárnych humanistov (občanov bez náboženského presvedčenia, agnostikov, ateistov a pod) vo svojich krajinách a vyslovovali sa aj k pripravovanej Európskej ústave a Charte ľudských práv.

Varšavské stretnutie bolo rozšíreným a prehĺbeným pokračovaním kolokvia, ktoré sa uskutočnilo v septembri m.r. v Bratislave. Zorganizovala ho Spoločnosť PROMETHEUS, jediná organizácia ktorá na Slovensku háji záujmy občanov bez náboženského presvedčenia. Z kolokvia, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia sekulárnych humanistov z Českej republiky, Slovenskej republiky a Poľska   ( delegáta z Maďarska ospravedlnili pre náhlu hospitalizáciu), vzišla výzva zabezpečiť rovné postavenie veriacich i neveriacich občanov v jednotlivých európskych štátoch nielen deklaratívne v ústavách, ale aj zakotvením do konkrétnych podrobných zákonov, ktoré by riešili ich praktické záujmy a potreby.

Túto výzvu odovzdala Európska humanistická federácia, ktorej je Spoločnosť PROMETHEUS členom, najvyšším predstaviteľom Európskej únie a tiež doručila všetkým poslancom Európskeho parlamentu. Z nich sa viacerí obrátili na Komisiu ( "Európska vláda")  s interpeláciami; poslanec Glyn Ford ( Spojené kráľovstvo V. Británie) aj písomne (dok. E-1427/02) V jeho interpelácii sa o.i. hovorí: " V súvislosti s nižším postavením, priznaným nenáboženský  založeným občanom a nevládnym organizáciám reprezentujúcim nenáboženské životné postoje občanov v porovnaní k zastavaným postojom nábožensky založených ľudí a ich nevládnymi organizáciami (t.j. spolkami, spoločnostiami, združeniami a pod.) v Českej republike, Slovenskej republike a Poľsku, ako zamýšľa Komisia zabezpečiť, aby ohľad na práva týchto skupín tvoril časť rokovacieho programu v priebehu rokovaní o prístupe týchto krajín do EU?"

Na túto interpeláciu komisár pre rozširovanie Günther Verheugen v mene Komisie, rovnako písomne uviedol vo svojej odpovedi o.i.: " Zachovávame ľudských práv, vrátane nediskriminácie, patrí medzi tie podstatné politické kritériá, ktoré kandidátske krajiny musia splniť, aby sa stali členmi Európskej únie. Zaobchádzanie s nenáboženský založenými občanmi a nevládnymi organizáciami reprezentujúcimi nenáboženské životné postoje , musí byť v súlade s týmito princípmi... Komisia pokračuje v podrobnom sledovaní a hodnotení vývoja v tejto oblasti, osobitne v kontexte s prípravou pravidelnej správy za rok 2002. Hodnotenie vyžaduje všetky zdroje informácií , vrátane akejkoľvek správy nevládnych organizácií".

Obaja slovenskí delegáti na konferencii vo Varšave vo svojich vystúpeniach uviedli konkrétne údaje o diskriminácii občanov bez náboženského presvedčenia v SR, keď ústava síce zakotvuje, že SR "nie je viazaná na žiadnu ideológiu ani náboženstvo", avšak toto slávnostné vyhlásenie sa nekonkretizuje príslušným zákonom. SK radšej ponecháva v platnosti zákon, prijatý ešte prvým postkomunistickým parlamentom federatívneho Československa v r.1991 pod názvom "Vzťah* štátu k cirkvám a náboženským spoločenstvám " a ktorý - ako už zo samotného pomenovania vyplýva - neguje existenciu takmer milióna (podľa úradného sčítania ľudu v r. 2001) občanov SR, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu.

V časti rokovania o budúcej Európskej ústave slovenský delegát žiadal, aby v pripomienkach Európskej humanistickej federácie  ( k tomu oprávnenej nevládnej organizácie s priznaným poradným štatútom Európskej komisie a Európskej rady ) sa navrhlo o.i." Všetci občania Európskej únie sa tešia rovnakým právam a slobodám vo svojej náboženskej viere a nenáboženskom filozofickom presvedčení, bez akejkoľvek formy diskriminácie. Členské štáty ElJ sú povinné toto preniesť aj do vlastných zákonov".

Vedúci predstavitelia Európskej humanistickej federácie, prítomní na varšavských rokovaniach, informovali o už vykonaných krokoch na pôde Európskej únie v Bruseli. Citovali tiež z dokumentu, ktorý vydala EHF v júni 2002 ako svoje stanovisko ku Konvencii "Budúcnosť Európy - Spoločenstvá (náboženskej) viery a ( nenáboženského) presvedčenia a Európska únia".

V dokumente sa zdôrazňuje, že v budúcej zjednotenej Európe nesmie zostať priepasť medzi veriacimi a neveriacimi, ale naopak -prostredníctvom dialógu sa musí usilovať o spolužitie v duchu demokratickej plurality a tolerancie.

M. A.

Bratislava -november 2002      

 

 

DOMOV