SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Prečítali sme u iných
Interview so sirom Petrom Ustinovom
Svetoobčan

Rozprával sa Warren Allen Smith

Pri prvom stretnutí so sirom Petrom Ustinovom, veľvyslancom UNICEF dobrej vôle so zvláštnym poslaním a prezidentom Svetového federalistického hnutia, začujete nezabudnuteľný hlas Petra a vlka. Zacítite prítomnosť Beethovena (z jeho spoluúčinkovania v Beethovenovej desiatke); Karabosu (z hry The Love of Four Colonels - Láska štyroch plukovníkov); generála (z filmu a hry Romanoff a Julieta); Nera (z jeho úlohy vo filme Quo vadis?).

Na vaše prekvapenie prichádza Ustinov, ktorý s úsmevom replikuje "Vaša Excelencia", ak ho oslovíte "sir Peter", priateľsky, vtipne, hotový napodobniť výraz tváre Francoisa Miteranda, výrečný, ak ide o deti sveta a vážny, ak lamentuje nad neznášanlivosťou, bigotnosťou, oháňaním sa zástavou, vystatovačnosťou, lenivosťou alebo poverčivosťou. Nenaháňa vám strach, a je to muž, s ktorým spolupracovali Jack Paar, Steve Allen, Pavarotti, Herbert von Karajan, André Kostolanetz, David Niven, Yvone de Carlo, Maggie Smithová, Helen Hayesová, Bette Davisová, Nick Nolte a Jean Gielgud. Muž, ktorého v roku 1990 kráľovná Alžbeta II. povýšila na šľachtica.

V apríli 1955 bol v New York City pri vyjdení svojej novej knihy -Ustinov ešte stále so zvláštnym poslaním (Prometheus Books, 1995) v celoštátne televízii a v kníhkupectvách. Londýnčan súhlasil dať interview, kým jeho žena - Parížanka Hélene du Lau d'Alltemans ponúkla redaktorovi šampanské.

V prvom rade treba zdôrazniť, že Ustinov má priateľské slová o Paulovi Kurtzovi, vydavateľovi Free Inquiry a kníh vydavateľstva Prometheus Books. Hoci nikdy nebol "súputníkom", je členom Akadémie humanizmu, Rady pre sekulárny humanizmus a čestným členom Britského združenia racionalistickej tlače.

Free Inquiry: Vaša televízna reportáž "Vatikán zvnútra" sa stretla aj v USA s veľkým záujmom.

Ustinov: Isteže. Nebola bez kritiky, ale bola taktná.

FI: Môžem to rozumieť aj tak, že McGreevy Productions pripravujú niečo podobné?

Ustinov: Práve sme skončili históriu gréckych bohov, nazvanú "Cesty bohov". Chceme ukázať, že je omylom myslieť si, že grécki bohovia sú mŕtvi. Jedna z vecí, ktoré dokazuje starodávna história, je poznanie, že slušnosť tu bola oveľa skôr ako náboženstvo a že Sokrates bol síce bohabojný človek, ale nepotreboval nejakého boha, aby bol taký, ako bol. Starodávni bohovia nepoznali zábrany, nepoznali vinu ani všelijaké pocity akéhosi dedičného hriechu; to všetko priniesol monoteizmus.

V určitom zmysle sú starí Gréci a Rimania oveľa súčasnejší ako teistické cirkvi, a to jednoducho preto, lebo brali do úvahy psychiatriu a psychoanalýzu, čo sú veľmi moderné študijné odbory. Oidipus nás opustil dávno, ale zanechal nám tu svoj komplex. Achilles zanechal svoju pätu. Afrodite zanechala afrodiziaká. Lété zanechala zbrane, zbrane zabudnutia. A potom sú to platonické vzťahy.

Okrem toho nás Gréci môžu naučiť nekonečne viac, ako naše oficiálne cirkvi, ak si dáme námahu študovať ich. Upaľovanie čarodejníc a inkvizícia sú kontrastom k ľahkovážnemu a príjemnému prístupu Grékov k tomuto problému, ktorý siaha hlboko do temnôt ľudskej mysli. Gréci mali pôžitok zo života. Ich drámy sledovali vtedy toľkí ľudia ako dnes televízne seriály. Keď došlo k tomu, že Rimania uznali náboženstvo, nestalo sa to, čo dnes predstierajú mýty, že totiž uznali kresťanské náboženstvo za štátne a sami sa stali kresťanmi. Bol to oveľa zložitejší proces, v priebehu ktorého sa Rimania rozhodli uhnať všetky náboženstvá, medzi nimi aj kresťanské. Potom z rozličných dôvodov kresťanské náboženstvo pretrvalo iné náboženstva. Aj tak však aspoň niektoré kostoly sú relikty iných chrámov.

FI: Raz ste videli mitraický chrám, pochovaný pod dvoma vrstvami kresťanských kostolov.

Ustinov: Áno. Mitras bolo božstvo podobné Apolónovi. Mitraizmus je veľmi zaujímavý, lebo má ekvivalenty ukrižovania, nanebovstúpenia, poslednej večere a všetkých iných krámov kresťanstva., len nie témy, čo sa hodia do magickej skrinky Cecila B. DeMilla. Pozoruhodné je, že všetky tieto mýty sa zdajú mať spoločný základ - totiž pohanstvo, z ktorého si cirkev podľa ľubovôle požičiavala; aj dnes čurbes okolo zvitkov Mŕtveho mora.

FI: Váš otec bol liberálny luterán a žurnalista. Bolo mu bližšie grécke alebo judeo-kresťanské myslenie?

Ustinov: Ó, predsa Gréci! Vo svojej viere bol absolútne nepraktizujúci. V skutočnosti bol hlboko veriaci jeho otec. Jeho matka, pamätám si ju veľmi dobre, lebo bola polovičná Habešanka, prežívala náboženstvo tak intenzívne, ako keby sa bolo ukrižovanie udialo včera. Sedel som jej na kolenách vo svojej pyžame a počúval som jej historku o ukrižovaní, ako keby sa bolo udialo v Pittsburghu, výdatne plakala a kabátik mojej pyžamy býval mokrý od jej sĺz.

(Dodal, že sa mu marí, že už ako dieťa dostal reumatizmus z tejto vkhkosti; smial sa, že je to samozrejme len jeho predstavivosť. Pre svoj reumatizmus používa Ustinov bohato zdobenú paličku.)

FI: Prv, než ste boli povýšený na šľachtica, boli ste už Commander of the British Empire (Rytier Britskej ríše). Iný CBE, Arthur C. Clarke, tvrdí, že "môžbyť našou úlohou tu na zemi nie je vzývať boha, ale...stvoriť si ho".

Ustinov: Áno, je to zakorenené v ľudskej povahe. Vždy som hovoril, že mám viac dôvery k agnostikovi alebo ateistovi, ktorý pomôže starej panej prejsť cez cestu, ako chlapovi, ktorý sa ponáhľa do kostola a robí sa, že ju nevidí. (Smeje sa.)

FI: Vaša nová kniha Ustinov Still at Large je zbierkou vašich článkov v časopise The European.

Ustinov: Ten časopis patril Róbertovi Maxwellovi. Veľkoryso mi dal šesť týždňov dovolenky ročne, ale posledné štyri roky som si túto dovolenku nevyberal. V jeho nekrológu som napísal: "Neexistujú absolútne nijaké zákony proti hochštaplerom, ak majú dobré nápady."

FI: Používate počítač?

Ustinov: Nie, píšem stále ceruzkou a normálnym písmom. Telefonujem to do redakcie z takých zapadákov ako je stredná Sibír, severné Thajsko - alebo New York City. (Smiech.) Moje prvé reportáže mali nadpis Ustinov at Large (dvojzmyselné: Ustinov so zvláštnym poslaním, resp. Ustinov na slobode). Táto kniha má titul Ustinov Still at Large (Ustinov ešte stále na slobode) A možno vyjde ešte Ustinov Still at Large Again (Ustinov ešte stále znovu na slobode).

FI: Dali ste niekedy svojej životnej filozofii nejakú nálepku?

Ustinov: Nie, úmyselne nie. Lebo nikdy som nikam nepatril. V tejto mojej knihe rozmýšľam aj o bohu aj o diablovi, Starec a pán Smith. Vyskytuje sa tu ku koncu situácia, keď Diabol uvažuje, že je to naozaj strašné, uvedomiť si, koľko ľudí bolo mučených a zavraždených len kvôli ich náboženstvu. Pomerne málo ľudí zomrelo za to, čo urobili; pravdepodobne preto, lebo tí, čo robili zlo, mali možnosť robiť to, napr. Hitler a Mussolini. Potom tam Boh hovorí niečo ako "Veru, veru, pre moju myseľ je dôležité jedine modlitba. Ale keď sa niekto modlí, zvonku nevidíte, k čomu sa modlí. Preto sú mnohí takí žiarliví a neradi povedia, v čo veria. Ale veď v skutočnosti na tom nezáleží, či som to Ja, alebo nejaká sopka, alebo nejaký strom. Dôležité je, že to prenesie človeka do vzťahu s veľkosťou vesmíru, a to je užitočné, lebo neuverí - inakšie by sa zbláznil. A naozaj, keďže všetko som Ja, aký je rozdiel medzi všetkými týmito vecami? Aký je rozdiel medzi mnou a týmto bohom na hlinených nohách? Podľa všeobecnej mienky Ja som všetko a ak je to tak, nie je možné kacírstvo."

Ja zas tvrdím, že nemám dôkaz pre nič. Preto verím, čo vidím a cítim. No samozrejme som ochotný nechať sa prekvapiť každú chvíľu. Celý svet by však nemal byť v takomto postavení. (Smiech.).

FI: Free Inquiry má teda správne meno? stále hľadáme pravdu, ale nie tú jedinú veľkú Pravdu, aj keď to občas značí zmenu nášho názoru.

Ustinov: Ó, ja si myslím, že občasná zmena názoru je celkom úctyhodná vec. Vôbec si nemyslím, že by to bol znak nejakej slabosti alebo chýbania charakteru. Dokonca som tej mienky, že ľudí zjednocujú ich pochybnosti a rozdeľujú ich presvedčenia. Preto je veľmi dobré mať pochybnosti. Pochybovať je najlepšie povzbudenie k činnosti, aké poznám.

FI: Skeptical Inquirer je časopis pre skúmanie oznamov o paranormálne; obsahuje veľa článkov o opodstatnených pochybnostiach. Sú to napríklad plačúce sochy, UFO, veľké stopy v snehu atď.

Ustinov: Hej počul som o veľkých stopách. To budú asi Jeľcinove, keď hľadá v noci cestu do kúpelne (Smiech)

FI: V roku 1930 znepokojoval humanistov rast svetovej populácie. Vtedy bolo na svete dve miliardy ľudí. V roku 1970 to bolo 3,7 miliardy a dnes je to už skoro 6 miliárd.

Ustinov: Viem. A ak sa pozriete napríklad do Indie, jednoducho nemôžete pochopiť, čo to pápež robí. Keby si kritickí pozorovatelia dali námahu a precestovali túto časť sveta, nemohli by mať o tamojšej situácii dva názory. Aj tí, čo odmietajú drakonické metódy, používané v Číne na obmedzenie pôrodnosti, musia uznať, že ich opatrenia do určitej miery zapôsobili. Môžu sa zdať obmedzením osobnej slobody, ale v štáte s takým ohromným počtom obyvateľov, ako nemá nikto, treba stým niečo robiť. Môj názor je, že zmysel pre zodpovednosť sa nemá považovať za obmedzovanie osobnej slobody. Raz treba rozhodne povedať, že ďalej to tak nejde. V jednom mojom nedávnom článku v novinách vyslovujem nesúhlas a skľúčenosť pri búrlivých protestoch proti niektorým metódam na obmedzenie pôrodnosti a pri šírení myšlienky, že potrat je zrada života. Mrzí ma, že ak sa niekedy narodí dieťa, je tak často zanedbávané. Čo je to potom život? Je to niečo, čo sa žije v tretej rýchlosti, alebo len v jednotke? Aj voči deťom musíme mať zodpovednosť, nielen voči embryám.

FI: Ako veľvyslanec UNICEF dobrej vôle so zvláštnym poslaním navštevujete deti na celom svete?

Ustinov: Áno, a deti sú jediná vrstva života, kde niet predsudkov. Nikto z nás sa nenarodíl s predsudkami, a to je mi prameňom nádeje. Neraz vidíte deti, ako sa pekne hrajú s niekým, čo je vrtochom prírody znetvorený; zarazený je len nejeden dospelý a kladie si otázku, či sa má deťom táto zábava dovoliť.

Nanešťastie pochádzajú predsudky z výchovy, z rodinného života a zo všetkých tých názorov, ktoré vychvaľujú ortotodoxné cirkvi. Každá dobrá fľaša vína musí mať nejakú usadeninu. Podobne sa aj v živote vyskytujú predsudky a dá sa proti ním urobiť len málo. Ešte stále sa odúčam to, čo som sa naučil v prvej škole. Ako si môžem myslieť to a to? pýtam sa sám seba a keď sledujem stopu, prídem vo vlastnej minulosti na nejakú idiotskú dejepisnú knihu alebo nejakú vlasteneckú myšlienku.

FI: S kým z vašej minulosti by ste rád strávili zaujímavú hodinku? Na takúto otázku odpovedala Jacqueline Onassisová, že by to bol Sergej Diagilev. Nemali ste z maminej strany nejaký vzťah k tomuto ruskému baletnému impresárioví a kritikovi?

Ustinov: Mal som. Môj praujo Alexander Benois bol jeden z Diagilevových umeleckých mentorov. Po mojom prvom vystúpení na javisku mi napísal veľmi milý list, že naša rodina viac ako dve storočia brúsila okolo divadiel, stavali ich a navrhovali, pôsobili v nich a viedli ich, a teraz konečne jeden z nich má odvahu sám vystúpiť na javisko.

FI: A s kým by ste vy rád strávili tú Hodinu?

Ustinov: (Váha) Teda fascinuje ma Dostojevskij. Aj v dnešnom víre Ruska nájdete tie isté postavy a charaktery. Potom by to bol Bolivar. A Beethoven - napísal som o ňom hru a predstavoval som ho po nemecky v Berlíne. Aj Gogoľ. Mám veľmi rád Rusov - moje hry tam hrali lepšie ako kdekoľvek inde a to ešte bez mojej pomoci, čo ma trochu mrzí.

Hodina prebehla veľmi rýchlo. Sir Peter mal písať svoj týždenný stĺpec do novín a pripravovať sa na sólové predstavenie v Toronte, na ceremónie prevzatia medaily Normana Cousina od Svetového federalistického hnutia a Ceny Rudolfa Valentína. Aké potešenia robia uzávierky novín, divadelné reflektory, obrady! Bo život vždy taký radostný? Nie priznal sa; raz mal strašný sen: naobliekaní muži prišli do jeho spálne kým spal, prebudili ho a oznámili mu, že bol zvolený. Pozrel cez okno a videl, že z jedného komína sa dymí. Pýtali sa ho, aké meno si vyvolí, keď už bol zvolený. Vidiac, že niet úniku, chvíľu rozmýšľal a potom s presvedčením vyhlásil "Pápež Nevinný!"

Málo kto z nás má to šťastie, že strávi hodinu s ozajstným živým rytierom. Ak budete mať to šťastie, že budete môcť vidieť sólové predstavenie sira Petra. Prečítať jeho stĺpec v novinách alebo nejakú jeho knihu, v každom prípade to urobte! Nenájdete rytiera na bielom koni! Je znalcom automobilov. Raz ho možno zazriete za volantom jeho bieleho Mercedesu 1927.


O Autorovi
 
Peter USTINOV

ČLOVEK, humanista zomrel 29. marca 2004 vo veku 82 rokov vo Švajčiarsku.

Už ho nebudete môcť stretnúť za volantom jeho bieleho Mercedesu 1927, preto Vám ho pripomíname jedným starším interview.

Príspevok sme prevzali zo Zošitov humanistov č. 5 január 1999


Copyright © 2000—2004 Spoločnosť PROMETHEUS, Grosslingova 8, 811 09 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk