SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Polemika v Učiteľských novinách
Docent F. Kočiš z Trnavskej univerzity:
"...mravný základ môže zabezpečiť iba náboženská výchova"

Môže byť škola amorálna?

"V Učiteľských novinách č. 26 z 24. 6. 2004 sme si mohli prečítať článok Mgr. Renáty Lukačkovej Kedy prestaneme byť Macom Mliečom? Autorka je profesorkou nitrianskeho Gymnázia na Golianovej ul. č. 68. Neviem ako iní čitatelia, ale ja som žasol nad obsahom článku, osobitne nad časťou druhého odseku tohto článku. Aby som nič neskresľoval, odcitujem tieto časti celé:

"Na jednej strane nie sú peniaze na naše platy a na druhej strane zavádzame nové predmety do učebných osnov, napríklad vyučovanie náboženskej výchovy (aj keď v alternatíve s etickou výchovou) už od prvého ročníka na štátnych základných školách, čo pokladám tiež za zbytočné, keď vezmeme do úvahy existenciu cirkevných ZŠ. Okrem toho nie je to ani veľmi vhodné vzhľadom na to, že škola má byť apolitická a aideologická.

Nie je to napokon tak dávno, čo sme vplyv istej ideológie v školách kritizovali. Prečo násilné zavádzanie zasa niečoho? Veď šesťročné deti ešte nie sú natoľko vyspelé, aby samy vedeli povedať, či chcú alebo nechcú veriť v boha, či chcú byť katolíci, evanjelici, moslimovia, ateisti… Napokon, žijeme v treťom tisícročí a zdôrazňujem, že nášho letopočtu, preto by sme už mohli nechať stredovek odpočívať v pokoji…"

Už som v živote všeličo zažil, ale pri čítaní odcitovaných riadkov i celého článku mi behal mráz po chrbte. Áno, som katolík, ale nazdávam sa, že takéto zimomriavky z tohto odseku by schytil aj každý triezvo uvažujúci človek: vraj sa šesťročných detí ešte nemôžeme spýtať, či chcú veriť v boha, či chcú byť katolíci, evanjelici atď.

Nemusíme nikoho presviedčať, že aj na začiatku výchovy každého dieťaťa, teda už od jeho zrodenia, má mravná výchova najdôležitejšie miesto. Šesťročné dieťa má prísť do školy už so základným mravným vedomím. Beda škole, do ktorej by začali prichádzať mravne bezprizorné deti! Základy mravného vedomia si predsa dieťa nemôže osvojiť bez náležitej mravnej (nehovorím, že hneď náboženskej) rodinnej výchovy. Žiaľ, v našej spoločnosti už máme veľmi rukolapné dôkazy o dôsledkoch absencie mravnej výchovy, a to dôkazy v politickej sfére, v oblasti súdnictva, vo výskyte už takmer každodenných vrážd, samovrážd, krádeží, sprenevier, rozvodov, mravnej neviazanosti dospievajúcej mládeže atď.

Na začiatku školskej výchovy by bolo vari absurdné detí sa pýtať, či chcú veriť v Boha. A rovnako sa nemusíme pýtať, aké náboženstvo chcú vyznávať. Stačí ich rozumček napĺňať vedomím poslušnosti, poriadku, rešpektovania iných, upevňovať v nich vedomie úcty voči rodičom a okolitým ľuďom atď., a, pravda, už od začiatku viazať túto mravnú povinnosť na najvyššiu mravnú autoritu - na Boha. Ináč márne budeme stavať ľudské duše - bez tohto mravného základu. A takýto mravný základ môže zabezpečiť iba náboženská výchova, teda ani nie etická. Etika môže poskytnúť vo výchove detí istý racionálny alebo filozofický základ, ale zdôvodňovať bytostnú existenciu mravnosti, jej nevyhnutnosť môžeme iba odvolávaním sa na Desatoro Božích prikázaní. Inej cesty niet, a tak aj škola musí na túto cestu nastúpiť, nemôže byť amorálna."

KOČIŠ, F.: Môže byť škola amorálna? In: Učiteľské noviny, roč. 54, 2004, č. 28, s.4


Z ohlasov na článok F. Kočiša uvádzame dva.

Prof. MUDr. Alexander Rehák, DrSc., Bratislava
Fakty vyvracajú autorov záver

Ako bývalého pedagogického pracovníka, ktorý strávil celý život na viacerých univerzitách doma i v zahraničí, ma zaujal článok v Učiteľských novinách č. 28/2004 doc. PhDr. Františka Kočiša Môže byť škola amorálna?

Výsledkom úvah autora je tvrdenie: "… mravný základ môže zabezpečiť iba náboženská výchova, teda ani nie etická" (doslovne citované). Tie tisícky žiakov, ktorí počúvali po desaťročia moje prednášky, dostávali vždy odo mňa okrem odborných znalostí aj MORÁLNE vzdelanie, bez ktorého si neviem lekára predstaviť. Článok celý problém zjednodušuje a je ladený jednostranne. Vzťahy náboženstva a nenáboženských životných filozofií študujem zo širokej dostupnej literatúry už desiatky rokov, a preto viem, že závislosť jednoznačne vyhlasovaná autorom neplatí.

Autor spomína: "… dôkazy v politickej sfére, v oblasti súdnictva, vo výskyte už takmer každodenných vrážd, samovrážd, krádeží, sprenevier, rozvodov, mravnej neviazanosti dospievajúcej mládeže atď." Žiaľ, ide o všeobecne známe fakty. Ako však vysvetliť, že až po zamatovej revolúcii, kedy nastala práve doteraz nevídaná revitalizácia náboženstva, odštartovali všetky tieto neresti, ktoré v bývalom režime dosahovali buď približne pätinu terajšieho rozsahu, alebo boli celkom ojedinelé? Veď tieto fakty samotné vyvracajú autorov spomenutý záver.

Do rozpakov nás privádzajú aj svetové štatistiky o miere vplyvu náboženskej výchovy: - V známej väznici Sing-sing bolo 1 553 trestancov väznených za najťažšie zločiny, z nich 855 bolo katolíkov, 518 protestantov, 117 židov a iba osem sa nehlásilo k žiadnemu náboženstvu. - V Newyorskom systéme nápravných zariadení Elmira boli zistené tieto dáta v skupine 31 000 väzňov: Polovica z nich (15 694) boli katolíci, 10 968 bolo protestantov, 4 000 židov, 320 odmietli udať vierovyznanie a ani jeden nebol ateista. - Garvin Mc Cain preskúmal v priebehu 10-ročného výskumu neuveriteľný počet 2 miliónov kriminálnikov a výsledok bol približne rovnaký (Free Inquiry 2, 1996 a 4, 1996). Tieto štatistické analýzy takisto nepodporujú záver úvah p. doc. Františka Kočiša, ktoré, navyše, nie sú doložené ani štatistickými výskumami ani inými dôkazmi.

Netreba sa však odvolávať na objektívne štatistické dôkazy. Stačí uviesť všeobecne známy fakt tisícok nemravností a zločinov sicílskej "hlboko náboženskej" mafie, alebo z posledného obdobia nepríjemné škandály s pedofilnými kňazmi v USA, Rakúsku a v iných krajinách sveta. Ako sa tieto skutočnosti zrovnávajú s autorovým tvrdením, že mravný základ môže zabezpečiť iba náboženská výchova?

(REHÁK, A.: Fakty vyvracajú autorov záver. In: Učiteľské noviny, roč. 54, 2004, č. 31, s. 4.)


Rastislav Škoda, publicista a vydavateľ (krátené)
Bezbožnosť nie je amorálna

Článok docenta F. Kočiša v Učiteľských novinách č. 28 z 28. 8. 2004 (Môže byť škola amorálna?) sa hemží vetami, pri čítaní ktorých "každému triezvo uvažujúcemu človeku behá mráz po chrbte". No to sú jeho vety a nie vety profesorky Renáty Lukačkovej, ktorej názor, že "šesťročné deti ešte nie sú natoľko vyspelé, aby samy vedeli povedať, či chcú alebo nechcú veriť v Boha", vehementne odmieta. Mohol by ich vysloviť kňaz, ale vôbec nesvedčia pedagógovi Trnavskej univerzity.

Vraj mravný základ "v rozumčeku detí" môže zabezpečiť iba náboženská výchova, píše v závere, hoci v predošlom odseku pripustil, že náležitá rodinná mravná výchova "nemusí byť hneď náboženská". Tak ako je to, pán docent? Naozaj ste sa ešte nestretli so slušným dieťaťom slušného humanistu? Aké sú vaše rukolapné dôkazy, že všetci dnešní kriminálnici, ktorých vyratúvate, nechodili na hodiny náboženskej výchovy?

Neodbočme však na skazonosné dôsledky vyrastania v zlom sociálnom prostredí, to je o inom. Vraj najvyššia mravná autorita je Boh. To má právo, ba povinnosť povedať kňaz na kazateľnici alebo katechéta. Inakšie je to filozofická téma, názory sa tu rôznia a ústava našej republiky mi dáva právo hovoriť (tvrdiť) aj pravý opak - a vštepovať ho od útlej mladosti svojim deťom. Aj deťom rodičov, ktorí mi v tomto zmysle svoje deti zveria do učiteľskej opatery. To je záležitosť praktickej tolerancie a plurality, ktorá, ako vidíme, niektorým religionistom chýba.

Vraj sa "na začiatku školskej výchovy" nemusíme detí pýtať, aké náboženstvo chcú vyznávať - dôležité je čím skôr začať robiť ich poslušnými Bohu. Pri takejto predčasnej iniciatíve sa zabúda na veľmi dôležitú inštanciu: na rodičov, resp. ich zástupcov. Neviem, aké budú konečné počty žiakov zapísaných na náboženskú výchovu a na etickú výchovu, ale dôverujem priemernému Slovákovi a Slovenke, že dajú za pravdu profesorke Lukačkovej, že náboženstvo nepatrí na štátnu školu. Keď však tam už raz je, nech je tam aj jeho alternatíva - humanistická etická výchova.

Ak sa na Desatoro Božích prikázaní odvoláva parlamentný "diskutér" alebo pobožná veriaca, akceptujem to ako nevedomosť. Prekvapil ma tým jeden prominent pri nočných pohovoroch v rozhlase a teraz docent TU. Koľko percent obyvateľov Zeme vie vôbec o ich existencii, nehovorím "nevyhnutnosti"? Ani štvrtina. Pre ostatných platia základné príkazy slušnosti, a k tým sa vývoj človeka dopracoval dávno pred historkou o kamenných tabuliach.

(ŠKODA, R.: Bezbožnosť nie je amorálna. In: Učiteľské noviny, roč. 54, 2004, č. 31, s. 4.)


Na margo
Text pána docenta Kočiša, ktorý prirodzene horuje za vyučovanie náboženstva je reakciou na opačný názor Mgr. Renáty Lukačkovej. Jej článok si môžete prečitať celý

Docent versus Mgr.? Ak by víťazili tituly prevážil by profesor. V tomto prípade Profesor Rehák. My však dávame prednosť presvedčivej argumentácii a ostatné je na zváženi čitateľa.

Snáď len "Boh nás chráň pred fundamentalizmom, fanatizmom a klerikalizmom".


Copyright © 2000—2004 Spoločnosť PROMETHEUS, Grosslingova 8, 811 09 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk