SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Aj Vy ste našimi autormi
Ako učitelia prichádzajú o ilúzie.

Úvaha nášej spolupracovníčky

Týmto článkom by som rada vyvolala diskusiu o problémoch v našom školstve v dobe, keď sa čoraz častejšie hovorí o spoplatnení štúdia na VŠ, rušení mnohých (aj kvalitných škôl), o snahe urobiť zmeny v umeleckom školstve, o transformácii štátnych škôl na cirkevné atď.

Väčšina tých, ktorí sa pred r. 1989 rozhodli pre štúdium učiteľstva, to myslela s učením vážne a s vážnosťou pristupovali i k samotnému štúdiu. Dnes je situácia iná. Mnohí študenti, ktorí študujú učiteľstvo, už teraz vedia, že učiť nechcú a nepôjdu. Najmä jazykári. (Tak mi to vychádza po rozhovore so študentami na našej fakulte).

I ja som si toto POVOLANIE (nezamieňať so zamestnaním) vybrala dobrovoľne a dá sa povedať proti vôli najmä otca, ktorý mal vzhľadom na svoje zamestnanie na učiteľov svojský názor, s ktorým som vtedy nesúhlasila, ale teraz mu dávam zapravdu. Bolo to v 70. rokoch. Často si dnes pripomínam jeho slová, že s mojou povahou a pracovitosťou to nemusím mať ľahké. Hovorieval: "Učitelia sú špeciálna kasta". Priznám sa, v tých časoch som sa vlastne rozhodovala, či dať prednosť zvieratám (štúdiu na veterine) alebo ľuďom. Keď si dnes, po štvrťstoročí praxe a okrúhleho životného jubilea, rekapitulujem svoj život, smutne musím konštatovať, že som otca mala počúvnuť. Nie, nestratila som lásku k učeniu, tá mi zostala dodnes. Milujem svoje POVOLANIE, študentov, ale stratila som ilúzie o pedagogike ako takej. Príliš sa v tomto odbore rozchádza teória s praxou. V literatúre to všetko vyzerá tak krásne, priam ideálne. Ideálne učebné ciele, ideálny obsah učiva, ideálne vzťahy... Realita je však krutejšia ako zlá predstava. Šťastný a spokojný učiteľ? Asi neexistuje. Tvorivosť a ozajstný pedagogický prístup, tak prepotrebné v našich školách, sa v praxi javia ako nežiadúce, ale na papieri tvoria neoddeliteľnú súčasť učiteľovej práce. A je to práve tvorivosť, ktorá človeka emocionálne uspokojuje, citovo napĺňa, obohacuje. V súčasnej školskej praxi však pramálo niekoho naozaj zaujíma, že pomocou tvorivosti sa tvoria hodnoty, bohatstvo s nedozerným dopadom.

Mnoho súčasných učiteľov žije v napätí, ktoré spôsobuje nespokojnosť so stavom tohto rezortu, s jeho smerovaním a so vzťahmi, ktoré v našich školách existujú. Ide nielen o vzťah učiteľ-žiak/študent, ale i o vzťahy medzi učiteľmi a medzi žiakmi/študentami. Práve tvorivosť je často prostriedkom na zníženie napätia, predsudkov, stresu učiteľa , prostriedkom, ktorý by mal viesť k zlepšeniu medziľudských vzťahov. Nie je to tak. Tvorivý učiteľ naráža na množstvo prekážok, ktoré mu do cesty stavajú vlastní kolegovia - prívrženci "vegetatívneho" (rozumej vegetovania) prežívania na pracovisku. Robia iba to, čo musia, nič nerobia samostatne a z vlastného presvedčenia a už vôbec nie s nadšením a na úkor svojho pohodlia. A ono to v školstve funguje... Tí, čo robia, zákonite robia i chyby. Tí, čo nerobia, bývajú vyznamenávaní za maličkosti a bývajú vyvolení. Tvoriví a používajúci vlastný mozog sú iní a stávajú sa obvykle obeťami mobingu na pracovisku. Ten v školstve (paradoxne tam, kde by jeho výskyt mal byť nulový) prekvitá. V ostatných rokoch sa do vedúcich funkcií dostali ľudia schopní iba autoritatívne vládnuť a mstiť sa každému kolegovi zmýšľajúcemu ináč. Všetci majú radi pravdu, pokiaľ sa tá pravda netýka ich. Vládnu spôsobom: čo je dovolené cisárovi, nie je pisárovi. Čo na tom, že nemajú prirodzenú autoritu, že sa nikdy nedozvedia skutočnú pravdu, že pracovisko, na ktorom vládnu je samé pokrytectvo a klam. Pre vlastnú samoľúbosť to nevidia. Horšie však je, že pracovisko vedú k úpadku, ba až k zániku. Oni sa s nikým neradia, tímovo vedia pracovať iba na papieri, prisvojujú si výsledky práce, o ktoré sa vôbec nepričinili.

Vlastné skúsenosti ma priviedli k poznaniu, že skutočná demokracia, tvorivosť, schopnosť oceniť aktivitu, pracovitosť a profesionálny prístup k práci či ochota venovať svoj čas a schopnosti objektu svojej práce, teda žiakovi/študentovi, je pre mnohých dnešných vedúcich pracovníkov v školstve pojem nepoznaný a akúkoľvek inakosť svojích podriadených sú pripravení potrestať. Dobré je iba to, čo sami vymyslia, prezentujú iba seba a nikdy nepripustia, že iné môže byť lepšie a hodné nasledovania. Šikovnému pedagógovi, nebojácnemu, s vysokým stupňom právneho povedomia a zdravo sebavedomému sú títo ľudia schopní pripraviť peklo na zemi. Ak takýto podriadený je ešte i neveriaci, šikana ho neminie. Veď pre veriaceho katolíka (tých je prevaha) nemôže byť dobrý človek a už vôbec nie pedagóg.

Kam to smerujeme? Ako chceme vychovávať naše deti, ak sme sami nevychovaní (lebo aj nevychovaných učiteľov je veľa), netolerantní, nevšímaví voči iným...? Často sa sama seba pýtam, prečo som sa radšej nestala veterinárkou? Zviera sa nikdy nedokáže postaviť nad seba samo, ale nedokáže sa postaviť ani proti sebe. To dokáže iba človek! Je tragédia, ak učiteľ nedokáže preskočiť sám seba a najhoršie je, ak dokáže proti sebe postaviť svojho žiaka/študenta. Nechce pripustiť, že ho ten žiak môže raz poriadne preskočiť.

Súčasná škola tvorivosť zanedbáva v celej svojej šírke. Potláča otvorenosť mysle, divergentné myslenie, sebavedomie, odvahu riskovať, fantáziu, spontánnosť atď. Koľkí učitelia doslova tárajú o všetkom tomto, ale sami nič nerobia. Sú skostnatelí a iba navonok prijímajúci nové trendy. Sú iba karikatúrami učiteľa. Aj na univerzitách sedia učitelia, ktorí tvorivosť profesionálne nepodporujú, odmietajú, lebo ohrozuje ich vegetovanie. Koľkí z nich sa cítia nedocenení? Väčšina. Ale koľkí niečo naozaj robia? V školstve neexistujú exaktné kritéria ohodnotenia práce učiteľa a existujúce sú zavádzajúce. Tarifné platy neumožňujú ohodnotenie podľa skutočného množstva a kvality vykonanej práce (čo sa tak veľkohubo pred časom vyhlasovalo). Všetci majú rovnako. Odmena? Ak je naozaj za čo, je neadekvátna vynaloženej práci. Ja sa vo svojej práci riadim myšlienkou: "Kto sám nie je zapálený, nemôže zapáliť iných" a mojím krédom je Jaspersov citát: "Človek je tým, čo si vezme v živote ako svoju vlastnú vec-čo si vezme za svoje". 25 rokov však bojujem za tieto ideály a narážam na odpor kolegov-učiteľov. Veď je ľahšie byť pohodlným.

Ak dnešné školstvo smeruje ku kvantite a nie ku kvalite (o čom som presvedčená), ak humanizácia, demokratizácia a Národný program vzdelávania ostávajú iba na papieri a v pedagogickej praxi prevažujú činnosti, ktoré majú s výchovou a vzdelávaním mladej generácie príp. i dospelých pramálo spoločné, mám strach o budúcnosť tohto štátu a jeho národa. Jedinec je totiž slabý, aby dokázal uzdraviť to, čo je choré... Prečo sa učitelia nikdy nedokážu zjednotiť? Lebo zo svojích radov často vylučujú schopných a do popredia stavajú neschopných a lojalitu si zamieňajú s poklonkovaním.

Janka Komenská


Na margo
Téma nanajvyš aktuálna: školstvo. Súvisi s mnohými aspektami spoločenského a občianského života.

Autorka vychádza z vlastných životných skúsenosti, poukazuje na problémy z viacerých pohľadov a nešetri ani svojích kolegov.

Môžete pripojiť svoj názor. Dávame Vám priestor. Učiteľom, študentom, rodičom... Je na Vás, či ho využijete.


Copyright © 2000—2004 Spoločnosť PROMETHEUS, Grosslingova 8, 811 09 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk