Americký spisovateľ Mike Couhen v črte Zlaté trúbky ostrova Jap-jap rozpráva príhodu istého bádateľa, ktorý sa dostal na vymyslený ostrov niekde v oceáne.

V rozhovore s najvyšším vládcom ostrova sa bádateľ spýtal, akým spôsobom zákony ostrova vyjadrujú vôľu jeho obyvateľov.

„Veľmi jednoducho,“ odpovedal vládca. „Naši ľudia môžu celkom slobodne vyjadriť svoj názor a ja potom vládnem v súlade so všeobecnou vôľou. Keď to okolnosti vyžadujú, zhromaždím na námestí všetkých ostrovanov, aby vyriešili tú či onú štátnu otázku. Keď oznámim návrh predkladaného zákona, obrátim sa k nim so slovami: »Vy, ktorí ste za tento zákon zatrúbte!« Prítomní podľa svojho názoru na danú otázku trúbia na zlaté trúbky a ja odhadnem, kto trúbi hlasnejšie.“

V najbližších dňoch sa bádateľ osobne zoznámil s touto neobyčajnou procedúrou uskutočňovania „absolútnej demokracie“. Na námestí uvidel niekoľko tisíc polonahých ľudí (bolo to všetko obyvateľstvo ostrova), pred ktorými na vyzdobených nosidlách sedeli štyria boháči. Keď najvyšší vládca prečítal zákon, vyzval tých, ktorí sú „za“, aby zatrúbili; ozval sa hlasitý zvuk zlatých trúbok tejto urodzenej štvorice. Na pokyn, aby zatrúbili tí, čo sú „proti“, zvuk trúbok sa neozval. „Problém je vyriešený,“ oznámil vládca a procedúra sa skončila. „Prepáčte,“ spýtal sa bádateľ, „ale prečo netrúbil ten pestrý dav?“

„Sú veľmi chudobní,“ nasledovala odpoveď, „nemajú zlaté trúbky, a preto ani nemôžu trúbiť.“ Začudovaný bádateľ konštatoval, že takáto „demokracia“ na ostrove Jap-jap ho nepresvedčila.

„To u nás v Amerike,“ povedal, „tam je skutočná demokracia, tam jestvuje možnosť úplne vyjadriť spoločenskú mienku. Máme kongres, ktorý má dve snemovne; jeho poslanci môžu slobodne vstupovať v novinách, časopisoch, v rozhlase. Je to oveľa lepšie ako zlaté trúbky.“

Nato nasledovala otázka: „A komu patria noviny, časopisy, rozhlas?“

„Ako to komu, predsa bohatým ľuďom!“

Keď vládca ostrova Jap-jap počul túto odpoveď, víťazne zvolal: „Veď to je to isté. Tí istí boháči trúbia na svoje zlaté trúbky a robia hluk.“

A nepochybne mal pravdu…