– George?
– Áno...
– Tu Boh
– No nazdar, Bože! Čo môžem pre teba urobiť?
– George, chcem, aby si zastavil tú záležitosť v Iraku.
– Ale ty si mi predsa prikázal, aby som s tým začal, Bože!
– Nie, ja nie...
– Ale áno! Prehovoril si ku mne skrz Karla, Rumseyho a Dicka a ďalších skvelých ľudí.
– Ako si vedel, že to hovorím ja, George?
– Inštinktívne, prosto som to vedel!
– Tak ty si naozaj myslíš, že ja by som bol chcel rozpútať celé to krviprelievanie a spôsobil utrpenie mnohých ľudských bytostí?
– Ale to sú moslimovia! Oni predsa v Teba neveria, dobrý Bože!
– Ale veria, George, Židia, kresťania moslimovia, všetci uctievajú toho istého Boha, teda mňa! Vari si nemal v škole komparatívnu teológiu?
– Nie, pravdaže, som nemal, Myslíš si, že som nejaký nadrogovaný liberálny milovník buzikov, ktorý sa chce hneď len tak vzdať?
– Vôbec nie, George, ale očakávam od teba, že budeš vedieť niečo o ľuďoch, ktorých bombarduješ.
– Ale prosím Ťa! Som si istý, že je správne bombardovať tých úlisných mamelukov, kým nikto z nich nezostane nažive.
– Ako to vieš, George?
– Pretože Ty mi predsa hovoríš, čo by som mal robiť, Bože.
– George, ale ja som ti nepovedal, aby si robil toto!
– Ale ja Ťa počujem, Bože! Ty predsa ku mne hovoríš! Hovoríš mi, čo mám robiť! Hovoríš mi, čo je správne a čo je nesprávne! Preto nemusím počúvať žiadnych vyhýbavých kerryovských mäkkýšov!
– George, ty si niečo navrávaš.
– Bože, ako môžeš niečo také vysloviť? Každý deň predo mnou v Bielom dome kľačí niekoľko najsilnejších ľudí tejto planéty – len aby sa modlili k Tebe! A ty mi teraz tvrdíš, že nepočúvaš? pretože ak Ty Bože, nepočúvaš, je to Tvoj problém, nie môj!
– George, pravdaže počúvam. Ale ty nepočúvaš Mňa!
– A ja Ti teda poviem prečo! Pretože ma správne neoslovuješ.
– Čo si tým myslel, ty impertinentný malý dezertér a univerzitný povaľač?
– Ak si taký vševediaci, Bože, mal by si vedieť, že musíš prichádzať ku mne cez Karla Rova, Johna Ashcrofta, Rumseyho a Dicka..., títo chlapíci vedia, o čom hovoria! Nemôžem len tak počúvať hocijaké božstvo, ktoré môže hocikedy zdvihnúť telefón!
– Ale ja som Boh, George!
– Hovorí to aj Karl?
– Ale prečo veríš Karlovi?
– Lebo moje vnútro hovorí, že má pravdu!
– Počúvaj ty malý ignorantský nasledovník Bila Grahama s vačkami pod očami! Vari si nikdy nevpraceš do hlavy, že ja som Boh, a ja ti vravím, aby si zastavil celý ten nezmyselný útok! Skonči s ničením Iraku Prestaň podporovať tu obludu Sharona! Prestaň konečne s vyvolávaním šarvátok s ostatnými ľudskými bytosťami na tejto planéte, ktorí tiež vo mňa veria! Vedieš svet do neuveriteľného chaosu a hrôzy!
– To stačilo, Bože! Toto je ten druh porazeneckého lajna, ktorý ja v Bielom dome nepripustím, Odíď odtiaľto!
– Nemôžem uveriť tomu, čo počujem, George.
– Mal by si radšej začať veriť, Bože, pretože toto je nová realita. Vari Ty nevieš, že podľa posledného Gallupovho prieskumu sa 42 percent Američanov cíti ako novozrodení? A je jedno, či sú to republikáni, alebo demokrati, bieli či čierni! Toto je skutočne silná politická základňa a Ty by si mal tomu uveriť Bože!
– Pozri, jediné, o čo ťa žiadam, je preukázať trochu súcitu k tvojím ľudským spolubratom!
– Toto s Tebou nebudem predebatovávať, Bože! Začínaš rozprávať, akoby si patril k reálnej komunite!
– Čo to dočerta znamená?
– Pod reálnou komunitou rozumieme ľudí, ktorí veria, že riešenia sa objavili z ich rozvážneho štúdia rozoznateľnej skutočnosti. Znie to dosť pekne... Ale, ako povedal jeden z mojich poradcov novinárovi Ronovi Suskindovi z Wall Street Journal: „reálna komunita už nepredstavuje spôsob, ako veci skutočne tu na Zemi fungujú. My sme teraz veľmoc a keď konáme, vytvárame svoju vlastnú realitu“. A zatiaľ čo Ty študuješ túto realitu, rozvážne, ako Ty chceš, my konáme, znova a znova, a vytvárame ďalšie nové reality, ktoré môžeš tiež študovať. Toto je spôsob, ako sa veci riešia. My vytvárame históriu... a Tebe a všetkým takým ako Ty zostane, len aby študovali to, čo my robíme.
– Ty si myslíš... Tebe je to úplne fuk, George, čo sa deje?
– Ja si myslím, že Ty hovoríš cezo mňa, Bože a nie naopak! Je to jasné?
– Áno pán prezident.

Preložila Jana Judinyová
In: The Guardian 22. októbra 2004
Literárny dvojtýždeník 18. novembra 2004