SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Z iných zdrojov
Kulty karga
(Z knihy: The God Delusion, výber z piatej kapitoly: Korene náboženstva)
Richard Dawkins
(Preklad Rastislav Škoda)

Jedna z mnohých vecí, ktorá sa teamu Montyho Pythona v Brianovom živote (The Life of Brian) podarila, je opis extrémnej rýchlosti, s akou sa šíria nové náboženské sekty. Môžu sa vynoriť takmer cez noc, vrásť do miestnej kultúry a hrať znepokojivo dominantnú úlohu. Najchýrnejšie príklady zo skutočného života sú takzvané „kulty karga“ tichomorskej Melanézie a Novej Guiney. Celú históriu niektorých z týchto kultov (siekt) od ich vzniku po zánik máme v živej pamäti. Na rozdiel od kultu Ježiša Krista, ktorého vznik nie je spoľahlivo dokumentovaný, tu máme celý sled udalostí pred našimi očami (ako uvidíme, aj tu sa už niektoré podrobnosti stratili). Fascinujúca je domnienka, že kult kresťanstva vznikol temer iste rovnako a tiež sa hneď šíril s veľkou rýchlosťou.

Hlavnou predlohou pre spracovanie kultov karga mi je kniha Davida Attenborougha Hľadanie v raji (The Quest in Paradise), ktorú mi milo venoval. Vzorku majú všetky rovnakú, od primitívnych prvých v devätnástom storočí po senzačnejšie v období po druhej svetovej vojne. Zdá sa, že vo všetkých prípadoch boli ostrovania ohromení úžasnými vecami, ktoré prinášali bieli prisťahovalci na ich ostrovy, vrátane úradníkov, vojakov a misionárov. Asi boli obeťami Clarkovho Tretieho zákona, ktorý som citoval v 2. kapitole: „Každá dosť vyspelá technológia je nerozoznateľná od mágie.“

Ostrovania si všimli, že belosi, ktorí sa tešili z týchto zázrakov, nikdy ich sami nevyrábali. Keď niečo potrebovalo opravu, poslalo sa to preč a nové veci prichádzali ako náklad, „kargo“, na lodiach, neskoršie na lietadlách. Nikto nikdy nevidel bielych mužov niečo robiť alebo opravovať. Nerobili nič, čo by sa dalo uznať za užitočnú prácu; sedieť pri stole a hrabať sa v papieroch bolo zrejme nejaké náboženské rozjímanie. Nedalo sa pochybovať: „kargo“ muselo mať nadprirodzený pôvod. Akoby na posilnenie tejto domnienky, biely muž robil určité veci, ktoré mohli byť len rituálne obrady:

Stavajú vysoké stožiare, na ktoré sú pripevnené drôty; sedia načúvajúc pri malých skrinkách, ktoré žiaria svetlom a vydávajú podivné zvuky a škrtivé hlasy; presviedčajú miestnych ľudí, aby si obliekli rovnaké šaty a prikazujú im chodiť hore a dolu – nedá sa vymyslieť neužitočnejšie zamestnanie ako toto. A vtom zisťuje domorodec, že sa potkol o odpoveď na mystérium. Sú to tie nepochopiteľné činy a obrady, ktorými biely muž presviedča bohov, aby mu poslali kargo. Ak aj domorodec chce kargo, musí tiež robiť tieto veci.

Bije do očí, že podobné kulty karga vznikli nezávisle na ostrovoch, ktoré sú od seba veľmi ďaleko zemepisne aj kultúrne. David Attenborough píše, že

„antropológovia zaznamenali dva oddelené výskyty kultov v Novej Kaledónii, štyri na Šalamúnových ostrovoch, štyri na Fidži, sedem na Nových Hebridách a vyše päťdesiat na Novej Guinei; väčšina z nich nemala nijaké spojenie s inými kultmi. Väčšina týchto náboženstiev hlása, že osobitný mesiáš prinesie kargo, keď nadíde deň apokalypsy.“

Nezávislý rozkvet tak početných nezávislých ale podobných kultov svedčí v prospech existencie spoločných vlastností ľudskej psychológie.

Jeden chýrny kult karga pretrváva na ostrove Tanna v súostroví Nových Hebríd (od roku 1980 známych ako Vanuatu). Je zameraný na mesiášsku osobu s menom John Frum. Oficiálne záznamy a údaje o Johnovi Frumovi sa datujú od roku 1940, ale aj pri takom čerstvom mýte nie je celkom isté, či vôbec existoval ako skutočný muž. Jedna legenda ho opisuje ako muža nižšej postavy s vysokým hlasom a odfarbenými vlasmi, obľubujúceho plášť s ligotavými gombíkmi. Predpovedal kuriózne udalosti a svoju činnosť začal huckaním ľudí proti misionárom. Nakoniec sa vrátil ku svojim predkom, no sľúbil svoj triumfálny druhý príchod na zem s bohatým kargom. Jeho apokalyptická vízia opisovala „veľkú kataklizmu: vrchy sa zosypú a doliny sa naplnia;* starí ľudia omladnú a choroby sa pominú; belosi budú z ostrovov vypudení a nikdy sa nevrátia; kargo príde v takom množstve, že každý dostane toľko, koľko bude chcieť.“

(* Porovnaj Izaiáš 40,4: „Každá dolina nech sa zdvihne a každý kopec zníži.“ Táto podobnosť nedokazuje nejakú základnú vlastnosť ľudskej psychiky, resp. jungovské „kolektívne podvedomie“. Tieto ostrovy boli oddávna zamorené misionármi.)

Vládu veľmi znepokojila Frumova predpoveď, že pri svojom druhom príchode prinesie nové mince, razené s obrazom kokosového orecha. Preto sa ľudia sa majú zbaviť všetkých peňazí v platnej mene bieleho muža. V roku 1941 to viedlo k nakupovaniu vo veľkom a míňaniu peňazí; ľudia prestávali pracovať a hospodárstvo ostrova z toho malo veľkú škodu. Správca ostrova zatváral šíriteľov týchto správ, ale nech robil čokoľvek, nepotlačil kult; misijné kostoly a školy sa vyprázdnili a ostali opustené.

O niečo neskoršie sa rozšírila nová doktrína, že John Frum je kráľom Ameriky. Šťastnou náhodou prišli vtedy na Nové Hebridy americké vojská a zázrak nad zázraky, boli medzi nimi čierni muži, ktorí neboli chudobní ako ostrovania, ale

kargom rovnako bohato dotovaní ako bieli vojaci. Divoké vzrušenie sa zmocnilo Tanny. Deň apokalypsy bol blízko! Zdalo sa, že každý sa pripravuje na príchod Johna Fruma. Jeden z vodcov ohlásil, že Frum priletí z Ameriky lietadlom a stovky mužov sa pustili do klčovania pralesa v strede ostrova, aby lietadlo malo kde pristáť.

Pristávacia plocha mala bambusovú kontrolnú vežu s „kontrolórmi vzdušnej premávky“, ktorí mali na ušiach atrapy telefónov z dreva. Stáli tam atrapy lietadiel, majúce pôsobiť ako návnady, ktoré mali privábiť lietadlo Johna Fruma.

V päťdesiatych rokoch sa mladý David Attenborough priplavil na Tannu s kameramanom Geoffreyom Mulliganom s cieľom skúmať kult Johna Fruma. Našli množstvo príznakov náboženstva a dostali sa do styku s jeho veľkňazom menom Namba. Pre Nambu bol jeho mesiáš familiárne Johnom a tvrdil, že s ním pravidelne komunikuje „rádiom“. Toto („rádio podľa Johna“) pozostávalo z jednej starej ženy s elektrickými drôtmi okolo pásu, ktorá upadla do tranzu a tárala nezmysly, ktoré Namba vydával za slová Johna Fruma. Vravel, že dopredu vedel, že Attenborough sa s ním príde stretnúť, lebo John mu to oznámil „rádiom“. Attenboroughova prosba vidieť to „rádio“ bola (pochopiteľne) zamietnutá. Zmenil tému rozhovoru a pýtal sa, či Namba videl Johna Fruma.

Namba dôrazne prikyvoval. „Ja ho vidieť mnoho času.“
„Ako vyzerá?“
Namba ukázal na mňa. „On vyzerať podobný vám. On mať biela tvár. On vysoký muž. On dlho žiť Južná Amerika.“

Táto podrobnosť nesúhlasí s tým, čo sa povedalo vpredu, že John Frum bol nízkej postavy. Ale tak to beží pri rozvoji legiend.

Rozšírená je viera, že John Frum sa vráti 15. februára, ale nevie sa, ktorého roka. A tak sa jeho nasledovníci schádzajú každý rok 15. februára, usporiadajú náboženskú ceremóniu a chystajú sa privítať ho. Dosiaľ sa nevrátil, ale preto neklesajú na mysli. David Attenborough sa prihovoril jednému oddanému členovi kultu:

„Sam, veď je tomu už devätnásť rokov, čo John sľúbil, že príde veľké kargo. Sľuboval a sľuboval, ale kargo stále neprichádza. Nie je devätnásť rokov čakania dlhý čas?“
Sam zdvihol zrak a pozrel na mňa. „Ak vy môžete čakať dva tisíce rokov, že príde Ježiš Kristus, potom ja môžem čakať viac ako devätnásť rokov, že príde John.“

Kniha Roberta Buckmana Môžeme byť dobrí bez Boha?(Can We Be Good without God?) uvádza tú istú obdivuhodnú odpoveď jedného žiaka Johna Fruma, tento raz kanadskému novinárovi, a to štyridsať rokov po stretnutí Davida Attenborougha.

Kráľovná a princ Philip navštívili túto oblasť v roku 1974 a princ sa stal predmetom zbožňovania opakovaním vzniku kultu Johna Fruma (všimnime si, ako rýchlo sa menia podrobnosti pri vývoji náboženskej legendy). Princ Filip je krásny muž a vo svojej námorníckej uniforme s chocholom ozdobenou helmou vyzerá veľkolepo. Preto neprekvapuje, že za hlavu kultu bol vybraný on a nie kráľovná. Ostatne neslobodno zabudnúť, že kultúra ostrovanov by ťažko pripustila ženské božstvo.

Nemienim pripisovať veľký význam kultom karga v južnom Tichomorí. Predstavujú však zaujímavý súčasný model pre štúdium vzniku náboženstiev z temer ničoho. Poukazujú na štyri ponaučenia o pôvode náboženstiev vo všeobecnosti a stručne ich vymenujem. Po prvé je obdivuhodná rýchlosť, s akou môžu kulty (sekty) vzniknúť. Na druhom mieste je rýchlosť, s akou už priebeh vzniku zakrýva svoje stopy. Ak John Frum existoval, bolo to v čase živej pamäti. Ale ani taká nedávna možnosť nie je v súvislosti s náboženstvom istá. Tretie ponaučenie upozorňuje na nezávislý vznik podobných kultov na rozličných miestach. Systematické štúdium týchto podobností nám môže niečo povedať o ľudskej psychológii a jej vzťahu k náboženstvu. Po štvrté, kulty karga sú podobné, a to nielen jeden druhému, ale aj všetky spolu starodávnym náboženstvám. Kresťanstvo a iné dávne náboženstvá sa pravdepodobne začali šíriť po svete vychádzajúc z miestnych kultov, ako bol Frumov. Vedci ako Geza Vamos, profesor židovských štúdií na univerzite v Oxforde, naznačujú, že Ježiš bol jeden z mnohých mimoriadnych osobností vo vtedajšej Palestíne, na ktoré sa viazali podobné legendy. Väčšina tých kultov zanikla. S jedným, ktorý prežil, sa stretáme ešte dnes. V priebehu storočí sa vývojom vybrúsil (mémovou selekciou, ak súhlasíte s touto formuláciou; nie, ak nechcete) do premysleného systému, ktorý ovláda rozsiahle oblasti dnešného sveta. Smrť moderných mimoriadnych osobností, ako boli Haile Selassie, Elvis Presley a princezná Diana, poskytuje ďalšie možnosti na štúdium rýchleho rastu kultov a ich následnú memetickú evolúciu.


INFO

V 61. čísle Zošitov humanistov uverejnil R. Škoda predhovor a prvé dve kapitoly z Dawkinsovej knihy. Na poslednej strane Zošitov k tomu píše: Kniha Sklamanie z Boha je podrobné vysvetlenie ateizmu z hľadiska histórie, logiky aj kultúry... Rozhodol som sa preto požiadať profesora Dawkinsa o povolenie vydať 150 exemplárov môjho prekladu do slovenčiny pre abonentov ZH bez licenčného poplatku...“

Richard Dawkins je jedným z najskvelejších, súčasných svetových autorov humanistickej literatúry vôbec. Tento uznávaný vedec sa však nerozpakuje používať ani slovo ateizmus, ktoré sa vďaka náboženskému tlaku stalo takmer nadávkou. Kniha sa na Západe stala bestsellerom a vyvolala živé diskusie.


Copyright © 2000—2009 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk