SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Prečítali sme u iných
Matka Tereza - svätica či obyčajný fanatik

Lak odpadáva! Tajuplné pozadie blahorečenia matky Terezy

Matka Tereza bola už za života vydávaná a po smrti bola nedávno oficiálne vyhlásená za svätú. Príslušná cirkevná komisia podrobným prieskumom zistila, že menovaná viedla bezúhonný cnostný život a že jej pôsobením došlo aspoň k dvom zázrakom.

Okrem vatikánskej komisie sa však o životné dielo zakladateľky rehole "Misionárok lásky k blížnemu" zaujímali aj viacerí žurnalisti a tí našli na jej bielom sárí niekoľko tmavých fľakov. Osobitne markantnou sa ukázala dvojitá morálka, s ktorou táto katolícka svätuškárka hodnotila svet a ľudí. Pri každej príležitosti, napríklad, brojila proti rozvodom kresťanských manželstiev.

Ak išlo o dav prostých veriacich. V novembri 1995 sa osobne zamiešala do politického boja pri príležitosti referenda, pri ktorom sa mali Íri rozhodnúť, či majú byť povolené rozvody. (To si treba predstaviť: V roku 1995 neboli v Írsku rozvody povolené!). Tereza, hoci nebola Írka, ale Albánka, vyzývala národ, aby hlasoval Nie. Napriek klerikálno-konzervatívnej rušivej paľbe tento raz konečne zvíťazila v Írsku civilizácia a európske právo, čo aj výsledok hlasovania bol ohromne tesný: 50,3 percenta stačilo, aby si Íri vymohli právo na rozvod. Ako to zapôsobilo na matku Terezu? Skoro by sa zdalo, že to aj u nej vyvolalo podivuhodnú flexibilitu názorov. Za pár mesiacov po írskom referende dala interview americkému časopisu Ladies Home Journal, v ktorom sa vyjadrila k chystanému rozvodu princa Charlesa a lady Diany. Konzervatívna katolíčka, priateľka lady Di, preukázala pre dezolátnu situáciu plné porozumenie a povedala: "Bude dobre, keď bude po tom. Takto nebol ani jeden z nich šťastný." Pre bohatých, slávnych a mocných je rozvod prípustný!

Aj k prerušeniu tehotenstva mala vždy zreteľné slová. Raz povedala, že rodičom, ktorí uskutočnili potrat, by nezverila dieťa na adopciu. Pri preberaní Nobelovej ceny roku 1979 označila prerušenie tehotenstva "za najväčšie ohrozenie mieru na svete". S takýmito názormi rýchlo získala dôveru svojho najvyššieho šéfa, Jána Pavla II., ktorý spoznal príbuznosť duší a, samozrejme, osobitne cenil Terezou žitý a propagovaný stredoveký typ ženy.

Pôsobenie starej panej s občianskym menom Agnes Gonxha Bojaxhio sa však neobmedzovalo na moralínové kyslasté rady. V Indii založila celý rad nemocníc, veď chudoba jej ležala na srdci a považovala ju za bohom danú. No lekárska starostlivosť v jej nemocniciach bola úbohá. Americkí a britskí lekári viackrát upozorňovali, že sa tam nepodávajú prostriedky na zníženie bolestí, že strava pacientov je katastrofálna a že lekárske nástroje sa čistia len studenou vodou. Nato matka Tereza akoby neprítomná duchom zdôrazní, aké je to pekné, trpieť pre Pána … A tak mnohí sa nečudovali, keď raz vysvetľovala: "Je to vždy krásny obraz, keď vidím, ako biedni nesú svoj kríž. Ako umučenie nášho Pána, aj ich utrpenie je veľkým božím darom tomuto svetu." Smrť mnohých pacientov sa akceptuje v jej zariadeniach s fatalistickou ľahostajnosťou a v jednej márnici možno obdivovať nápis: "Ešte dnes prídem do neba!"

Britský spisovateľ Christopher Hitchens preskúmal život Jej Svätosti a vo svojej knihe The Missionary Position: Mother Theresa in Theory and Praxis (Misionárska poloha: Matka Tereza v teórii a praxi) vyslovuje názor, že "matke Tereze išlo v prvom rade o to, aby založila kult, ktorý vyzdvihuje význam smrti, utrpenia a podrobenia". Poukazuje na to, že modliaca sa sestra Tereza vidí aj v malomocenstve boží dar a prichádza k záveru, že nie je dobrodinkou ukrátených a trpiacich, ale osobitným božím bičom.

Pre svoju činnosť brala, kde sa dalo a nerušilo ju, keď peniaze pochádzali z pochybných zdrojov. 1,25 milióna dolárov prijala od podvodníka Charlesa Keatinga, ktorý okradol americké sporiteľne o 252 miliónov dolárov, čím poškodil najmä drobných sporiteľov. Pri procese vypovedala v jeho prospech a udala, že ho pozná a cení ako angažovaného kresťana a bojovníka proti pornografii. S čistým svedomím nevyhovela žiadosti štátneho zástupcu, aby vrátila dar, pochádzajúci z krádeže. A s hrdosťou poukázala na to, že veď nemá na starosti iba nemocnice, ale založila aj viac ako 500 kláštorov. Toľko bohumilých ustanovizní sa predsa nedá finančne udržovať z ničoho!

Cítila sa zaviazaná aj haitskému diktátorovi Jean-Claude Duvalierovi a v roku 1981 prišla na Haiti, aby osobne prevzala najvyššie štátne vyznamenanie. Slušne sa poďakovala milým príhovorom, v ktorom uviedla, že Duvalier a jeho žena Michele "milujú" chudobných, ktorí si ich za to tak "uctia". Samozrejme sa aj tu našiel malý darček, ktorý s vďakou prijala. Pri takýchto spoločenských kontaktoch neprekvapuje, že sledovala s nedôverou "teológiu oslobodenia" a podporovala stanovisko pápeža, ktorý ju odmieta a zatracuje.

Matka Tereza si takto koniec koncov svoju katolícku svätožiaru riadne zaslúžila a zbožšteniu starej ženy nestálo nič v ceste. Aleluja!

Viac sa dočítate na stránka nemeckých ateistov Atheismus und geistesfreiheit

* Frankfurter Rundschau 06.08.1999
* TAZ č. 5325 s. 3 z 08.09.1997 a TAZ č. 5620 s. 20 z 28.08.1998
* Le Monde diplomatique č. 5079 s. 2 z 15.11.1996


Z uvedených zdrojov preložil a upravil R. Škoda


Gunnar SCHEDEL: Blahoslavení sú chudobní…


Matka Tereza opovrhuje ľuďmi a to jej zaručuje miesto medzi anjelmi

Bola váženou osobnosťou, po jej smrti prichádzali slová uznania zo všetkých vládnych palácov, pri prieskumoch mienky medzi mládežou sa vždy umiestni medzi prvými desiatimi vzormi: matka Tereza, "anjel chudobných". Potom čo v roku 1997 umrela vo veku 87 rokov, bola táto svetoznáma mníška v rekordnom čase vyhlásená za svätú. Pritom išlo menej o zázraky a dobré skutky ako skôr o tvrdú politickú kalkuláciu vatikánskych stratégov.

Matka Tereza je synonym pre praktizovanú lásku k blížnemu; aj mimo cirkevných kruhov sa považuje za dokonalú osobnosť, ktorej rehole používajú poukázané dary na najlepšie podporovanie najchudobnejších z chudobných. Tento jej obraz katolícka cirkev vždy cieľavedome využívala, aby zhŕňala body sympatií a peniaze. Pre svoju zdanlivú dôveryhodnosť a aktivity na sociálnych ohniskách sveta sa zdala predstavovať pravý opak škandálmi postihnutého Vatikánu, ako aj (nielen vo veciach ochrany pred otehotnením) čím ďalej tým svetu cudzejšie argumentujúceho pápeža. Jej svätorečením majú katolíci atraktívnejšiu a aktuálnejšiu identifikačnú figúru ako je svätý Nikodém alebo svätá Agáta.

Život matky Terezy vyzerá skutočne ako kariéra budúcej svätej z obrázkovej knižky. Vo veku 18 rokov vstupuje táto ako Agnes Gonxha Bojaxhiu v roku 1910 v Skopje narodená Albánka do rehole Loreto. Skoro ide do Indie a v roku 1946 už má svoju misijnú stanicu v štvrtiach chudoby v Kalkute. S pápežským povolením zakladá o štyri roky vlastnú rehoľu, rád "Misionárok lásky k blížnemu". Podnik rástol a darilo sa mu, dnes má na celom svete viac ako 400 filiálok. V sedemdesiatych rokoch z nej urobili médiá známeho "anjela chudobných", v roku 1979 dostala Nobelovu cenu mieru. Od tých čias bol jej rád nadmieru populárny a dary sa bohato sypali.

Od určitého času však správy médií, najmä z Anglicka, škrabú na obraze ukážkovej katolíčky. Jej zadubene konzervatívne postoje vo všetkých otázkach týkajúcich sa sexuality alebo rozvodov boli už dávno kritizované. Kým vtedy išlo o zásadné etické otázky, ktoré sú sporné, teraz sa dostáva do palebnej čiary rehoľa a jej praktická činnosť. Zo správ, ktoré sa čiastočne opierajú o výpovede bývalých spolupracovníčok rehole, vyplýva opovrhovanie, s ktorým pristupovali k chudobným misionárky lásky k blížnemu. Neprekvapí to toho, kto bral meno rehole vážne a reči jeho zakladateľky pozorne počúval. Matka Tereza nenechala nikdy nikoho na pochybách o tom, že jej záujem vždy patril v prvom rade životu po smrti a že svoje mníšky nikdy nevydávala za sociálne pracovníčky.

V jednej reportáži týždenníka Stern prichádzajú k slovu ľudia zo slumov v Kalkute a jednohlasne hlásia, že tieto misionárky - v protiklade k tomu, čo sa od nich očakáva - pre tamojších ľudí nerobia skoro nič. Na konkrétne žiadosti o pomoc reaguje rehoľa veľmi rezervovane; Pannalal Manik, narodený vo štvrti chudoby, viackrát nepochodil, keď od "anjela chudobných" pýtal podporu na bývanie. Stern cituje jeho slová: "Každý na svete vie, že sestry dostávajú a majú veľa peňazí. Ale nikto nevie, čo s nimi robia." A to je centrálny problém: čo sa vlastne deje s príjmami - darmi?

Je pozoruhodné, že rehoľa neodkrýva svoje financie, hoci to indické predpisy prikazujú. Aj v iných štátoch ostávajú financie pod zámkom, samozrejme aj v Nemecku. Ročné príjmy sa však odhadujú na sumu s trojmiestnym číslom v miliónoch. Pritom je správa rehole skoro zadarmo, lebo ju koná asi 4000 sestier a 300 000 neplatených čestných pomocníčok. Na prvý pohľad by to poukazovalo na to, že dary sa bez veľkých strát dostanú k bedárom. No čísla z Veľkej Británie (1991) ukazujú, že proti 5,3 milióna DM príjmov stojí len nepatrných 360 000 DM ako výdavky. Čo sa stalo s ostatnými miliónmi?

Presnú správu o tom rehoľa médiám odopiera. Na základe medzitým získaných informácií, ktoré možno považovať za isté, sa vie, že peniaze z bohatých zemí nejdú do chudobných zemí. Ak sa raz v nejakom štáte založí pobočka rádu mníšok, ktoré milujú svojich blížnych, musí sa o svoje financie postarať sama. Bývalé mníšky a spolupracovníčky vypovedali, že aj vecné dary sa hromadia a rovnako ako peniaze ani vtedy sa neposielajú do oblastí núdze, keď to darca výslovne prikázal. Ošiaľ šetrenia v organizácii matky Terezy vedie niekedy až k absurdným situáciám. V jednej newyorskej polievkovej kuchyni, vedenej sestrami (sestry vydávajú jedlo, ktoré predtým zorganizovali dobrovoľní pomocníci), nebolo raz chleba; pri nákupe sa naň jednoducho zabudlo a sestry sa zdráhali vydať na dodatočnú kúpu pár chlebov peniaze z vlastnej pokladnice.

Najviac peňazí rehole putuje do Ríma na osobitné konto u Vatikánskej banky. Nech sa tam s nimi deje čokoľvek - chudobným tohto sveta to nepomáha. Finančné machinácie matky Terezy systematicky odmietali pomoc svetským záležitostiam, a tak nedošlo ani k výstavbe eficientnej organizačnej štruktúry. Sestričky nedostávajú ani predbežné ani dodatočné školenie, mnohé pomocné zariadenia pracujú neodborne - a organizátorka toho celého je na celkový stav ešte pyšná: podľa Sternu vraj nazvala misionárky lásky k blížnemu "najdezorganizovanejšou organizáciou na svete".

Tento cynický postoj vedie nielen k tomu, že darované peniaze neslúžia zamýšľanému účelu; svedkovia opisujú na staniciach misionárok pomery svedčiace o opovrhovaní ľuďmi. Chorí na tuberkulózu nie sú izolovaní, injekčné striekačky sa riadne nedezinfikujú, zo zásady sa nepodávajú prostriedky na utíšenie bolesti. Podľa matky Terezy je bolesť "najkrajším darom nebies pre človeka", ktorý sa takto "môže podieľať na utrpení Krista"; Britské noviny Guardian pozorovali v hospicoch pre zomierajúcich len "organizovanú formu zanedbávanej pomoci".

Ako keby už to nebolo dosť, objavili sa najnovšie výčitky, že rád sa zaplietol do aktivít obchodovania s deťmi. Opäť to bol Stern, kto hlásil z Indie prípad, že tam mníšky zobrali jednej matke dieťa a sprostredkovali ho do Nemecka - bez toho, žeby sa adoptívni rodičia dozvedeli, že matka dieťaťa ešte žije a dieťa nedala preč dobrovoľne. Sprostredkovateľom v Nemecku je spolok pro infante; pre jeho praktiky ho kritizuje celý rad expertov pre adopciu. Treba pripustiť, že motivácia bola aj u misionárok aj u nemeckých pomocníčok v prvom rade idealistická: urobiť z týchto biednych pohančiatok dobrých kresťanov. Juristicky sa nedá zakročiť. Súd síce konštatoval, že "predpoklady na adopciu neboli riadne splnené", ale proti pro infante sa nedá zakročiť, lebo chyby … sa udiali v Indii.

Len na prvý pohľad môže prekvapiť, že mníšky sa môžu dopustiť aj falšovania listín. Ak súhlasia výpovede vystúpených misionárok, sú mladé ženy od prvej chvíle vystavené veľkému psychickému nátlaku, aký poznáme pri sektách a všelijakých ezoterických skupinách, kde všade často dochádza k zámernému rozrušeniu osobnej identity dotyčného. Medzi metódy patrí až do najmenších podrobností vypracovaný rozvrh dňa, málo spánku, cenzúra kníh a časopisov ako aj časté prekladanie medzi pracoviskami, aby sa nevytvorili okná do krajiny a nenadviazali medziľudské vzťahy. Vie sa, že pri takto upravených ľuďoch sa môžu etické zásady posunúť a na miesto údajnej služby bohu nastúpia svetské záujmy.

To platí aj o myslení matky Terezy. Jej kalkulácia bola ľahká: Všetko pre boha. Pretože však tento za celý život sa u nej ani raz nezastavil, zbierala peniaze a duše pre jeho zastupiteľský spolok, pre katolícku cirkev. Chudobní a chorí v Kalkute alebo inde jej boli predmetmi, s ktorými sa zaoberala kvôli bohu - možno aj preto, lebo na konci 20. storočia sa takto lepšie dajú zbierať dary ako misionárskymi výzvami, že spásu treba zvestovať aj neveriacim alebo chybne veriacim. Záujem o ľudí, o ich sociálne položenie, to nemala nositeľka Nobelovej ceny mieru nikdy na mysli. Lebo anjel chudobných vedel jedno celkom iste: len ak naďalej budú chudobní, ak bude veľa chudobných, ostane aj ona anjelom chudobných.

Ako sme povedali, starostlivosť matky Terezy platila životu po smrti, nie tu na zemi. Preto je celkom vhodná ako ukážka svätice, ale nehodí sa ako vzor zodpovedného konania. V jednom interview znalec indických pomerov Mark Lindley takto komentoval jej problém: Pre humanistu nemôže byť hlavnou úlohou poskytovať útechu umierajúcim; treba organizovať pomoc žijúcim.

Po prvý krát uverejnené v MIZ 4/99


Preložil R. Škoda
INFO
Matka Tereza je už svätá. Je naozaj taká? Aby sme neboli obvinení z predpojatosti nepoužili sme vlastné materiály ale uvádzame iný pohľad - zo zahraničných zdrojov.

Copyright © 2000—2004 Spoločnosť PROMETHEUS, Grosslingova 8, 811 09 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk