SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Z našich zdrojov
Sympózium Sociálna kohézia v multikultúrnej Európe
Rastislav Škoda

V dňoch 3. a 4. októbra 2007 sa konalo v Štrasburgu sympózium, ktoré organizátori nazvali po anglicky i po francúzsky international, ďalej po anglicky interculturalinterconvictional, po francúzsky interculturelinterconvictionel. Je jasné, že bolo medzinárodné, ale váham použiť prídavné mená medzikultúrnemedzinázorové; ide o rozdiely v miestnych kultúrach a náboženských presvedčeniach. (1)

Názov sympózia bol Sociálna kohézia v multikultúrnej Európe: Úloha a váha myšlienkových prúdov a náboženstiev. Podtitul znel: Ako žiť v Európe s jej množstvom presvedčení a rozličných kultúr slobodne, solidárne a zodpovedne?

Medzi sociálnymi a kultúrnymi skupinami, ktoré ovplyvňujú - pozitívne či negatívne - príchod občianskej Európy, hrajú zatiaľ prvoradú úlohu náboženské inštitúcie, myšlienkové smery a názorové spolky. Preto je pochopiteľné, že sympózium usporiadali v prvom rade zastrešovacie organizácie európskych spolkov ateistov a agnostikov, a to 1. Humanist Federation (EHF, Európska humanistická federácia), a 2. International League of Teaching, Education and Culture (Medzinárodná liga pre výučbu, vzdelávanie a kultúru); k nim sa pridružil 3. na židovskú kultúru zameraný krúžok Cercle Gaston Crémieux; 4. moslimské združenie Manifesto for Freedoms (Manifest za slobodu) a 5. európska sieť kresťanských (hlavne protestantských) náboženských presvedčení Church on the Move (Cirkev v pohybe). To všetko sa konalo s logistickou a finančnou podporou Konferencie pre nevládne organizácie (INGO Conference) Rady Európy (ktorá zlučuje asi 400 nevládnych organizácií). Katolícku cirkev zastupoval len dominikán-filozof Bernard Quelquejeu.

3. októbra bola verejná konferencia a diskusia v Pasteurovej sále Univerzity Marca Blocha v univerzitnom paláci (s privítacím prejavom rektora) a 4. októbra vlastné sympózium v paláci Rady Európy.

Úvodné prednášky mali zástupcovia sekretariátu Európskej rady a jej parlamentu.

François Becker (koordinátor skupiny G3i v rámci Európskej siete Cirkvi a slobody pri Európskej rade); vysvetlil potrebu hľadania ciest k sociálnej kohézii pri zohľadnení kultúrnych, náboženských a filozofických identít;

Gilda Farrell(ová), šéfka Divízie pre rozvoj sociálnej kohézie Európskej rady: uviedla konkrétne NGO s rozličnými náboženskými a filozofickými presvedčeniami, ktoré znamenajú pozitívny prínos pri budovaní kohezívnej spoločnosti búraním bariér, čo je osobitne dôležité v spoločnosti, do ktorej prichádzajú imigranti s rozličným náboženským, filozofickým a kultúrnym pozadím/presvedčením;

Ghaleb Bencheik, prezident Svetovej konferencie cirkví za mier, zdôraznil význam oddelenia politiky od náboženstva a nevyhnutnosť zmeny postoja islamu voči ženám. V diskusii sa viacerí moslimovia ohradili voči stigmatizovaniu svojich spoluveriacich a dožadovali sa väčšieho uznania prínosu moslimskej kultúry pre duchovný vývoj Európy.

V prvej sekcii sa prednášajúci zaoberali problémom vytvorenia koherentnej spoločnosti. Annelise Oeschger(ová), prezidentka Konferencie IONG Európskej rady pripomenula, že anglosaská skúsenosť nás poučila, že uspokojovanie individuálnych či skupinových cieľov nevedie k cieľu; že šťastné spolužitie zaručuje len rešpekt ľudských práv každého jedného. Zo svojej bežnej praxe uviedla nedávny prípad z La Valetty: maltské úrady odmietli pustiť do prístavu loď s africkými utečencami; potopila sa a desiatky ľudí zahynuli; masmédiá ani politici nepovažujú udalosť za hodnú zmienky. Zato odsudzujú talianskeho sudcu, ktorý oslobodil spod obžaloby moslimského otca a brata, ktorí týrajú svoju dcéru, resp. sestru, že nechce nosiť závoj. Bola to Oeschgerová, čo už na začiatku sympózia zdôraznila originalitu pojmu medzinázorový dialóg.

Eric Favey z Ligy učiteľov rozoberal nebezpečenstvá prehnaného individualizmu a komunitarizmu (2) pre harmonický rozvoj spoločnosti, Hanne Stinson(ová) zo Zväzu britských humanistov poukázala na hranice multikulturalizmu vo Spojenom kráľovstve a doložila ich protestom proti dovolávaniu sa trestania blasfémie, resp. definície tohto hriechuurážky. Učiteľ z parížskeho predmestia a člen spoločnosti Partenia 2000, Gérard Warenghem, hovoril o svojich skúsenostiach pri organizovaní intenzívneho spoločenského života medzi žiakmi a rodičmi rozličných kultúr; premietol video o veľmi úspešných spoločných spevoch a koncertoch.

V druhej sekcii išlo o prekročenie sociálnych, kultúrnych či sveténázorových bariér filozofickými a/alebo náboženskými presvedčeniami (David Pollock, prezident EHF). Alain Mouchou sa zaoberal históriou symbolických a kultúrnych bariér, o osobných skúsenostiach pri odstraňovaní socioekonomických bariér vo zmiešanej štvrti jedného belgického mesta referoval Jean de Bruecker a o tom istom vo frankfurtskom predmestí Jean Claude Dallo, ktorý sa ukázal byť živou reprezentáciou problému: jeho matka je moslimka, otec katolík; sám prestúpil na protestantstvo, ale modliť sa chodí len do lesa. Ako úspešný projekt uviedol postavenie mešity pri financovaní bankou - ale súčasne s výstavbou 15 bytov, lebo podnik sa musí, nakoniec, oplatiť...

V tretej sekcii poukázal predsedajúci Tewfik Allal (prezident moslimského združenia Manifest slobôd) a prednášajúci na ťažkosti v zmiešanej spoločnosti s rozličnými filozofickými a náboženskými presvedčeniami; hľadali cesty na ich prekonanie. Dominikán Bernard Quelquejeu zdôraznil pozitívny prínos náboženstiev vo vývoji spoločností a ich násilenstvá a ukrutnosti nazval parciálnymi, hoci náboženské vojny patrili k najvášnivejším. Uznal, že náboženstvo si samo nepomôže, že potrebuje kritiku svedomia etikou, ale tá má byť zameraná na konečný cieľ - tu netreba vysloviť trojpísmenové slovo, vieme, na čom sme. O tom, ako ďalej, nebola reč. Spisovateľka Cherifa Keddar(ová) informovala o prenasledovaní ateistov v súčasnom Alžírsku, kde je islam dogmatickejší a spiatočníckejší ako napríklad v západnej Európe. Aj francúzsky kňaz Fréderic Setadzo zaznamenáva úspech vo svojej farnosti organizovaním spevokolu; gospely spieva až 400-členový zbor.

Záverečný okrúhly stôl viedol Philippe Lazar, prezident krúžku Gaston Crémieux. Hľadala sa odpoveď na otázku, aké hodnoty prinášajú jednotlivé presvedčenia do pokladnice spolužitia a ako o nich viesť dialóg: s kým a o čom? Zatiaľ sú možnosti v obidvoch smeroch veľmi obmedzené, no neslobodno strácať nádej. Po tomto seminári usporiada Európska rada ďalší.


(1) (Už tu sa ukazuje aktuálnosť podujatia pre naše pomery. Ani raz sa nepoužil výraz medzináboženský (interreligious, resp. interreligieux), ktorý je bežný, ale namieste v iných súvislostiach, napr. pri ekuméne alebo náboženských vojnách. Naproti tomu po prvý raz sa stretám s prídavným menom ku conviction, presvedčenie: convictionel, a to pre všetky presvedčenia, teda aj náboženské; len vtedy sa to však dá preložiť ako náboženstvo. Prečo to hovorím? Pretože religion and conviction (a.), resp. religion et conviction (fr.) sa nedá prekladať ako náboženstvo a viera, ako sa to stalo pri tvorbe Ústavy Slovenskej republiky a ako sa tieto výrazy ešte dnes prekladajú v medzinárodných dokumentoch. Tam všade má stáť náboženstvo a (filozofické alebo iné) presvedčenie. V nemeckých dokumentoch tohto druhu sa používa výraz Weltanschaung, svetonázor, ktorý by dobre obstál aj u nás. Aby to bolo celkom jasné: Nemá sa hovoriť o náboženstve a/alebo viere, pretože to je v tejto súvislosti jedno (eufemizmus), ale o náboženstve a/alebo presvedčení, resp. svetonázore. Pre humanistov to má na Slovensku ďalekosiahle dôsledky.)

(2) Pod komunitarizmom sa rozumie vytváranie uzatvorených etnických, rasových či náboženských spoločenstiev (komunít), asimilácia bez integrácie, pejoratívne je to getoizácia.


INFO

Informácia nášho člena Rastislava Škodu zo sympózia v o Francúzskom Štrasburgu.


Copyright © 2000—2007 Spoločnosť PROMETHEUS, Gunduličova 12, 811 05 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk