SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Náš pohľad na cirkev
Strach, jeden z nástrojov cirkvi
[07. 11. 10]

JUDr. Marián Baťala

Strach je krátke slovo, veľavravné, ale aj neurčité. Úzkosť? Obava? Fóbia? Ťažko definovateľné. Napriek tomu toto slovo poznáme všetci, poznajú ho deti, dospelí i vekovo starí ľudia. Predstava o strachu je v každom jedincovi individuálna. Strach ľudia majú z niekoho, z niečoho i z ničoho. Je to ťažko definovateľná kategória, lebo sa nedá presne určiť či popísať. Predstavu však akúsi máme aj keď neurčitú. Práve to dokážu využívať a zneužívať rôzni manipulátori, psychológovia, psychopati, muži, ženy, lekári, vojvodcovia, mafiáni, politici a rôzne iné kategórie ľudí medzi ktoré môžeme zaradiť aj všelijakých šamanov, vodcov siekt a kňazov.

Pocit strachu v ľudskom jedincovi sa rôznymi spôsobmi dá vypestovať. Existujú medzi nami odborníci, ktorí to priamo učia a ľudia, ktorí sa to učia, aby strach mohli neskoršie cieľavedome využívať a súčasne zneužívať voči iným ľuďom a manipulovať nimi. Sem by sme mohli zaradiť odborníkov pôsobiacich tajných službách, v ozbrojených silách, kdejakých sektách a samozrejme v etablovaných cirkvách, najmä v rímskokatolíckej.

Je všeobecne známe ako arogantne Cirkev, v minulosti i dnes, reaguje na názory, ktoré spochybňujú jej tvrdenia, usmerňovania a vlastne celé jej učenie. Cieľ sledovaný v tejto oblasti je držať veriacich v neustálom strachu a neistote, vedieť čo najviac o ich živote vrátane toho intímneho a o celkovej činnosti svojich veriacich ovečiek. Na žiadnom mieste v biblických spisoch sa napr. o spovediach nehovorí. Aj to čo je uvedené v evanjeliu Sv. Jána, hovorí o odpustení, alebo neodpustení hriechu a nie o spovedi.

Cirkev manipuluje so slovom božím a straší pekelnými mukami, na druhej strane sú ale schopní láskavo odpúšťať aj tie najhoršie hriechy (predaj odpustkov sa predsa vykonával a vykonáva za peniaze, ale aj za iné protihodnoty). Cirkev si túto vetu z Jánovho evanjelia upravila podľa svojej potreby a to s jediným cieľom, ktorým je získať moc nad ľuďmi a držať ich v strachu a neistote. Sviatosť pokánia, čiže spoveď, je vlastne rafinovaný a ponižujúci výsluch veriaceho, pri ktorom je veriaci sám vinníkom a tiež svojim vlastným žalobcom. Sudcom je kňaz. Cirkev, ktorá túto obyčaj vymyslela a teoreticky rozpracovala, využíva sviatosť pokánia na zotročovanie ľudských duší a nie na ich spásu.

Inštitúcia spovede je neopodstatnená a je aj nezmyselné tvrdenie, že spoveď v takej forme ako je vykonávaná, je jedným z článkov viery. Slúži najmä na zhromažďovanie informácii (po ktorých nie je treba ani pátrať, lebo „vinník“ sa sám príde priznať), ktoré držia veriaceho v strachu a stálej obave z múk pekelných, teda dôkladne v područí Cirkvi. Hriešnik alebo kajúcnik je povinný vyznať kňazovi všetky ťažké hriechy, ale každý osobitne, na ktoré sa rozpamätá pri spytovaní svedomia.

Podľa cirkevných dokumentov (Ordo paenitentiae) sa kňaz má pýtať kajúcnika na jeho hriechy a robí to preto, aby ho vedel „usmerniť a povzbudiť“ v jeho kresťanskom živote. Cirkev na tom pracovala stáročia. Jedným z posledných dôležitých dokumentov je Apoštolská posynodálna exhortácia Jána Pavla II. „Rekonciliatio et paenitentia“ z 2.12.1984, o zmierení a pokání... . Ani tento dokument, ani iný, týkajúci sa sviatosti pokánia, sa nemôže odvolať na bibliu, lebo termín spoveď v biblických spisoch neexistuje. „Prax udeľovania tejto sviatosti, vzhľadom na jej slávenie a formu, poznala dlhodobý vývoj, ako dosvedčujú najstaršie tzv. Sakramentáre, aktá koncilov a biskupských synod, kázne cirkevných otcov a učenie cirkevných učiteľov“ (Rekonciliatio et paenitentia, čl. 30). Tento citát som uviedol preto, aby som slovami pápeža potvrdil, už vyššie uvedenú skutočnosť, že inštitút spovede si vytvorila Cirkev sama, s jasným už uvedeným cieľom. Zhodnoťte si sami či sa v tomto prejavuje veľkosť boha, jeho láska, alebo nízkosť a prízemnosť reprezentantov cirkvi, kňazov, ktorí sledujú „iné záujmy“ Cirkvi riadiacej a jej služobníkov. Odpoveď si môžete dať sami.

Ľudia by si mali uvedomiť, že Cirkev vie stáročia veľmi dobre narábať a manipulovať s biedou, strachom a zúfalstvom širokých más veriacich a šikovne využívala a využíva ich nevzdelanosť, strach, nevedomosť a vernosť cirkvi svätej. Už pred takmer dvesto rokmi slávny románopisec Henri Beyle Stendhal napísal: „Všetky náboženstvá sú založené na strachu mnohých a prešibanosti niekoľkých.“


Na margo

Marián Baťala je členom Spoločnosti Prometheus. Na našej internetovej stránke nájdete viacero jeho článkov.

Tu upozorňujeme na jeho recenziu knihy Štefana Surmáneka Klerikalizácia verejného života na Slovensku ako prejav a dôsledok silnejúceho vplyvu katolíckej cirkvi a na vlastnú knihu M. Baťalu Čierna má zelenú


Copyright © 2000—2010 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk