SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Z nášho - vášho PROMETHEA

Počet ľudí bez vyznania narastá


Pri poslednom sčítaní obyvateľstva na Slovensku sa približne štyri pätiny ľudí označili za veriacich. Sú to reálne čísla?

Áno, sú to reálne čísla - 84,1 percenta. Pochybovať skôr možno o tom, ako bola formulovaná otázka pri zbere údajov pri sčítaní obyvateľov v domácnostiach. Dodatočné vysvetlenie pojmov v oficiálnej publikácii ŠÚ SR (2001), podľa ktorého „náboženským vyznaním sa rozumie účasť obyvateľa na náboženskom živote niektorej cirkvi alebo vzťah k nej,“ je zavádzajúce. Z opakovaných výskumov na túto tému vieme, že veľká časť veriacich sa na žiadnych pobožnostiach nezúčastňuje, (účasť na bohoslužbách aspoň raz týždenne praktizuje 52,4 % veriacich t. j. 40,4 % celej populácie) alebo dokonca odmieta spájať svoju vieru s cirkvou. Náboženstvo a cirkev sú dve odlišné veci a vôbec nie u všetkých veriacich to splýva do jedného. Okrem toho sa pri sčítaní obyvateľstva k cirkvám prihlásili aj ľudia, ktorí boli v rannom detstve pokrstení, ale nábožensky vôbec nežijú. Vo výberovom zisťovaní, ktoré sa konalo v rovnakom čase ako sčítanie obyvateľov, sociológovia na vzorke 1 895 dospelých občanov napočítali 62,7 % veriacich(teda aj iných ako kresťanských náboženstiev). Bez vyznania bolo v tom čase zistených 9,7 % (ŠÚ SR evidoval 13 %), bez vyhraneného vzťahu k náboženstvu 27,6 % (ŠÚ uvádza nezistené u 3,5 %). Spolu sa teda k náboženstvu v sociologickom výskume neprihlásilo 37,3 % (kým ŠÚ SR zaevidoval iba 16,5 %). Pochopiteľne, výberové skúmanie nie je také presné ako sčítanie obyvateľstva, pripúšťam „výberovú chybu“ pri výskume, ale tento rozpor je očividne priveľký. Preto mám pochybnosti voči metodike Štatistického úradu SR.

Na druhej strane po 1989 roku sociológia si všíma, že skutočne dochádza k desekularizácii. Má podobu buď inštitucionalizovanej desekularizácie alebo desekularizácie vedomia. Odohráva sa formou návratu obyvateľstva k tradičným kresťanským náboženstvám alebo ako príklon ľudí k novým formám náboženského života. Tie nemajú pôvod v historickej tradícii (sekty, joga v rôznych podobách, ezoterika). Metodika Štatistického úradu SR všetky tieto veci mieša dohromady a nedokáže diferencovať situáciu konkrétneho človeka.

Možno teda Slovensko označiť za kresťanské?

U nás je naozaj dominantnou katolícka cirkev (68,9 %). K tomu môžeme prirátať evanjelickú cirkev a. v., gréckokatolícku, pravoslávnu, ba i ďalšie málopočetné kresťanské cirkvi. Ale to neznamená, že Slovenská republika je kresťanský štát (niektoré arabské krajiny sa expressis verbis definujú ako moslimské). Článok 1 Ústavy SR zakotvuje, že „štát sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo“. V čl. 24, odst. 1 je stanovené: „Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania.“

Za kresťanské teda možno označiť skôr obyvateľstvo. Ale porovnajme sa s inými krajinami. K dispozícii máme Europan Values Study z Tilburg University, ktorú spracoval Sociologický ústav SAV a vydal k nemu správu Názory obyvateľstva Slovenska v Európskom porovnaní (Bratislava, august 2001). Porovnanie išlo v rovine „ako je dôležité vo vašom živote náboženstvo?“ Za veľmi dôležité ho v Európe najčastejšie považuje Malta (67,2 %), Rumunsko (51,3 %) a Poľsko (44,7 %). Európsky priemer je 20,9 %, Slovensko je na úrovni 27,2 %.

Aby som bol presný, ešte treba dodať, že na túto otázku skoro tretina našich občanov odpovedali aj „náboženstvo je skôr dôležité“ (obe odpovede spolu 57,3 %). Zvyšok ľudí nepovažuje náboženstvo za dôležité. Vo veľmi rozsiahlom výskume (Slovenský spotrebiteľ 2003, 8 129 respondentov), keď sa zisťovalo poradie hodnôt, vieru v Boha a posmrtný život deklarovalo dokonca len 8 % opýtaných. Ale v tomto prípade skreslenie zavinila pochybná metodika. Vychádzajúc z týchto podporných údajov sotva môžeme tvrdiť, že Slovensko je jednoznačne kresťanské.

Do akej miery sa premietajú kresťanské hodnoty do hodnotového vybavenia a konania jednotlivcov?

V tejto otázke znova nadviažem na medzinárodný výskum. Pripojený graf ukazuje ako sú jednotlivé hodnoty zakorenené v našom živote na Slovensku. Je to len hrubá informácia, ale naznačuje nový trend: súčasná spoločnosť si vyššie cení hodnotu voľného času, civilnú kolektívnu identitu s kruhom priateľov atď. S tvrdením „Predstavitelia cirkví by nemali ovplyvňovať vládu pri jej rozhodovaní“ skôr súhlasí 32,4 % veriacich a jednoznačne súhlasí 33,5 % veriacich. Dve tretiny veriacich je otvorene proti ovplyvňovaniu moci cirkvami. Z celej populácie je to vyše 70 %.

Ďalej sme vo výskume Spoločnosť 2002 zisťovali odpovede na otázku: „Podľa výsledkov sčítania ľudu má u nás Rímskokatolícka cirkev podporu vyše dvoch tretín obyvateľstva. Ako by mal štát pristupovať k jej požiadavkám, napr. na zákaz nedeľného predaja?“ Výsledky ukazujú, že len 11,8 % očakáva, že štát by mal rešpektovať jej vôľu a nedeľný predaj zakázať. Väčšinový názor veriacich pripúšťa, že sa to vyrieši samé medzi kresťanmi (33,8 %). Ďalších 11,8 % veriacich tvrdí, že to nie je vec cirkví, ale odborov, aby chránili nedeľné voľno predavačov. Podľa 40,7 % veriacich nikto nemôže občanom predpisovať, ako majú nakladať so svojím voľným časom a až 87 % z celej dospelej populácie nepodporilo túto požiadavku!

Náboženské hodnoty sú zakorenené len v úzkom kruhu nábožensky silne orientovaných osôb. Mladšie generačné ročníky ich berú ako doplnok k svojmu životnému štýlu, rozhodne nie ako hlavný regulatív ich správania. Časť mládeže inklinuje k náboženským hodnotám, víta nové formy náboženského života, prispôsobené k jeho voľnejšiemu poňatiu (spoločenstvá, ktoré náboženské hodnoty spájajú s družným kolektívnym životom, spevom, športom a podobne).

Naše výskumy sa málo zameriavajú na vystihnutie morálno-praktických momentov duchovného života. Stýkam sa s ľuďmi, ktorí nábožensky nežijú, ale rešpektujú morálne zásady kresťanstva, vedú skutočne poctivý život. I ja som bol vychovaný v duchu morálnych zásad kresťanstva a žilo sa mi dobre. Malo to jedinú nevýhodu - nezbohatli sme.

Došlo v uplynulých rokoch, najmä po roku 1989, k posilneniu kresťanských náboženských hodnôt na Slovensku?

Z vyššie uvedeného vyplýva, že v porovnaní s minulým režimom došlo k ich posilneniu. Dokonca sa cirkvi o to cieľavedome usilujú, niekedy aj s podporou kresťanskodemokratických politikov. Ambície najmä katolíckej cirkvi vzrástli (pokus o obmedzenie interrupcií, získanie priestoru vo verejnoprávnych médiách, zavedenie výučby náboženstva do základných škôl, prijatie Základnej zmluvy so Svätou stolicou, úsilie presadiť zákon o výhrade svedomia). Už to nie je len starostlivosť o duchovný život svojich ovečiek, charita, ale aj prienik náboženskej agendy do základných princípov štátu. Pritom katolícka cirkev nie je bez veľkého hriechu z čias tzv. farskej republiky. Viacerí nemáme dôveru k tejto cirkvi, pretože sa začala správať panovačne. Už prestala ľudí prizývať, teraz už diktuje. Osobne sa domnievam, že koná kontrafinalitne.

Možno na druhej strane hovoriť o rozšírení skupiny obyvateľov bez vyznania?

Aj spomínané sčítanie obyvateľstva za posledné dve dekády ukazuje, že táto skupina sa rozrastá. V roku 1991 bolo evidovaných 9,8 % osôb z populácie bez vyznania, v roku 2001 sa už prihlásilo k nim 13 % populácie. Otváranie sa našej spoločnosti svetu a pôsobenie našich ľudí v krajinách Európskej únie, prípadne zníženie chudoby u nás, všetko to povedie k narastaniu skupiny osôb bez vyznania.

Zhovárala sa Judita Takáčová


2 / 2006
 

O téme hodnotového zaradenia obyvateľov Slovenska z hľadiska vierovyznania sme sa rozprávali so sociológom doc. PhDr. Jánom Stenom, CSc.

Vybrali sme z časopisu PROMETHEUS. Na našej stránke si môžete pozrieť celý obsah čísla 2/2006


Copyright © 2000—2006 Spoločnosť PROMETHEUS, Gunduličova 12, 811 05 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk