DOMOV

HODNOTENIE SITUÁCIE KOMUNITY BEZKONFESIJNÝCH NA SLOVENSKU

Po novembri 1998 v bývalej ČSFR a potom v SR boli prijaté ústavy a zákony, ktoré jednoznačne dali základ na transformáciu štátu v demokratickú, občiansku republiku, ktorá sa neviaže na žiadnu ideológiu, ani náboženstvo a rešpektuje zákon. Tieto princípy boli zakotvené aj ratifikovaním medzinárodných dokumentov o základných ľudských právach, ktoré majú prioritu pred domácimi zákonmi.

Dodržiavanie týchto princípov v praktickej politike štátnej moci voči občanom bez náboženského vyznania sa sústavne hrubo porušuje. najmä pokiaľ ide o PARITU všetkých občanov bez ohľadu, či sa k náboženstvu hlásia, alebo nehlásia (Bezkonfesijní, ateisti ,nábožensky indiferentní a iní). Týmto štátna politika SR sa dopúšťa diskriminácie voči jednej z početných skupín svojich občanov.

Podľa výskumu Sociologického Ústavu SAV z r.1998.na Slovensku je 16 % presvedčených ateistov a 19,3 % nábožensky indiferentných- ľahostajných, ktorým náboženská viera a cirkev je prakticky ľahostajná (Sociológia 33:1,.63 a 64, 2001- Vydavateľstvo SAV). ) Podiel týchto z celkového počtu obyvateľov Slovenska (5.000,000 ) je teda 35,3 %

S odvolaním sa na Deklaráciu o právach a povinnostiach jednotlivcov a skupín a orgánov spoločnosti podporovať a chrániť všeobecne uznané ľudské práva a základné slobody (GA OSN čís. 53/144 - 8.marec, 1999. ) uplatňujeme toto kritické hodnotenie štátnej politiky voči občanom bez vyznania:

1.) Slovenská republika doteraz negovala existenciu ateistov a nábožensky indiferentných ako aj občanov bez náboženského vyznania, tým že im neposkytovala žiadne zákonité ani finančné zabezpečenie na udržiavanie a rozvoj ich špecifickej kultúry a duchovných potrieb.

Naproti tomu z daní všetkých daňovníkov (teda aj ateistov a bezkonfesijných) štát štedro podporoval inštitucionálne a finančne výhradne iba občianske skupiny a organizácie s NÁBOŽENSKOU životnou filozofiou (financované cirkevné školstvo, výchova budúcich a platy praktizujúcich kňazov, pravidelné ročné štátne subvencie , príspevky na výstavbu nových budov slúžiacim cirkvi, daňové úľavy, pastorálne služby v armáde a vo väzniciach , jednostranná propagácia vo verejnoprávnych masových médiách atď.) -čím sa dopúšťa porušovania princípu PARITY všetkých občanov.

Touto disparitou štátnej politiky bol a naďalej je vykonávaný nepriamy tlak na bezkonfesijných a ateistov smerujúci na potlačenie ich špecifickej svetskej kultúry, a na ich asimiláciu s nábožensky orientovanou väčšinou.

2.) Táto štátna politika Slovenskej výkonnej moci vo svojom dôsledku vytvorila SEGREGÁCIU občanov bez náboženského vyznania, ktorá sa síce nezakladá na rasovej odlišnosti postihnutej populácie, ale na jej odlišnosti v jej nenáboženskom životnom názore. Najmä vo vidieckych oblastiach bezkonfesijní občania sa neodvážia hlásiť sa k svojmu presvedčeniu, neodvážia sa k formálnym prejavom svojej osobitej kultúry a neodvážia sa vychovávať svoje deti v nenáboženskom svetskom duchu.

3.) Slovenskej vládnej moci sa doteraz darí úspešne utajovať pred medzinárodnou komunitou nedemokratickú disparitu až segregáciu bezkonfesijných občanov - dôkazom čoho je , že ani jeden medzinárodný orgán sledujúci dodržiavanie ľudských práv doteraz nekritizoval vo svojich výročných správach o Slovensku DISKRIMINÁCIU bezkonfesijných občanov Slovenska

Všetky tieto monitorujúce organizácie sa venovali výhradne situácii takých menšín ako sú národnostné a etnické menšiny vrátane Rómov na Slovensku, hoci tieto menšiny predstavujú čo do počtov oveľa menšie skupiny než je skupina BEZKONFESIJNEJ MENŠINY na Slovensku.

4.) Slovenská vládna moc odmietala doteraz akúkoľvek spoluprácu s občianskymi iniciatívami na spravodlivé vyriešenie legitímnych požiadaviek na PARITU v prístupe štátnej administratíve voči občianskym skupinám či už s náboženskou , alebo NENÁBOŽENSKOU životnou filozofiou. Iba jedno občianske združenie (Spoločnosť Prometheus) podalo vládnym a ústavným činiteľom doteraz viac než 60 iniciatívnych návrhov na docielenie parity, avšak ani jediný z nich nebol akceptovaný a realizovaný.

1. Zriadiť útvar poverený riadením vzťahu štátu a bezkonfesijnej občianskej komunity (Cirkvi majú viaceré také inštitúcie napríklad Cirkevný odbor ministerstva kultúry a špecializovaný "Ústav pre vzťahy štátu a cirkví" )
2. Umožniť vo verejnoprávnych médiách programy určené pre bezkonfesijnú komunitu, pre ktorú média za celých viac než desať rokov prakticky NIČ nevysielali ( Pre náboženské komunity sú programy médií bohato obsadené a boli k tomu vytvorené aj špeciálne programové redakčné rady)
3. Umožniť inštitúty na vzdelávanie sekulárnych poradcov a sekulárnych kazateľov ako je tomu v početných krajoch Európy a USA ( Pre analogické účely Slovenský štát prevádzkuje viaceré teologické fakulty, zriadil novú Katolícku univerzitu a poskytuje štúdium missionárstva na jednej zo štátnych univerzít)
4. Vo väzniciach a armáde schváliť činnosť sekulárnych poradcov (boli schválení výhradné iba kňazi vykonávajúci tam pastoračnú náboženskú službu)
5. Pri príprave návrhov zákonov týkajúcich sa štátnej politiky vo vzťahu k občanom s rozličným presvedčením umožniť vyjadrovať sa aj predstaviteľom "bezkonfesijných"( Zatiaľ sa pri takýchto príležitostiach vyjadruje iba Biskupská konferencia Slovenska a predstavitelia niektorých iných NÁBOŽENSKÝCH cirkví)
6. Finančne subvencovať komunitu bezkonfesijných občanov PROPORCIONÁLNE ako štát financuje komunity nábožensky veriacich . Bezkonfesijná komunita od novembra 1989 nedostala od štátu ani jednu korunu na svoje kultúrne potreby ( Komunity a organizácie náboženské sa ročne subvencujú zo štátneho rozpočtu a v posledných rokoch dosahovali tieto subvencie asi pol miliardy Sk - okrem subvencií na výstavbu kostolov a sakrálnych budov.)

Štátna politika Slovenskej republiky diskriminuje komunitu bezkonfesijných občanov a porušuje tým okrem domáceho národného práva aj ustanovenia medzinárodného práva, ktoré zaručujú PARITU všetkých občanov bez rozdielu ich náboženského , alebo nenáboženského presvedčenia.

Svojím rozdielnym prístupom ku komunitám nenáboženského a náboženského presvedčenia naplňuje skutkovú podstatu DISKRIMINÁCIE . Na Slovensku sa vytvorila situácia s prvkami SEGREGÁCIE bezkonfesijnej komunity, ako by títo predstavovali občanov DRUHEJ TRIEDY , ktorí zo strany štátu nepožívajú PARITU prístupu štátnych organov, v porovnaní s jednostranným uprednostňovaním záujmov organizácií a komunity občanov s náboženskou filozofiou, ktorých štát neúmerne zvýhodňuje a to legislatívne, inštitucionálne a aj finančne.

DOMOV