SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Názor čitateľa

Súkromné pojednanie o majetku cirkvi
(Nie je to historický traktát.)


[06. 02. 12]

Autor: Skarin

Okrem nezmyselného blábolenia o tom, čo a ako komu vyhovuje, keď štát leje peniaze do vrecka cirkvi, treba sa tejto skutočnosti pozrieť na „zúbok“, oveľa z bližšia. Zákon 218/1949 o hospodárení cirkví, ktorý je teraz tak veľmi diskutovaný, nespadol samozrejme len tak z nebíčka, ale bol prijatý v rámci historických súvislostí.

Komunisti po roku 1948 zakrútili cirkvi krkom nielen tak z plezíru, ale hlavne z mocenských pohnútok. Biskupi mali obrovský problém s „vyvlastnením“ a toľko vypisovali, špekulovali a búchali päsťami až toho mali komunisti dosť a pričlenili celú cirkev pod správu štátu. Moc cirkvi nebola nejako zanedbateľná a preto to vyústilo do boja dvoch kohútov na jednom smetisku. Pôvodní sedliaci, veľkofarmári, fabrikanti, inak povedané podnikatelia tej doby boli všetko veriaci, no a robotníci plus pospolitý plebs boli výdatne masírovaní myšlienkami Marxizmu-leninizmu. Keďže sa po voľbách dostala k moci komunistická strana bolo jasné že s „pánbožkármi“ zatočí.

Keď komunisti zobrali cirkvám všetko odrazu sa zistilo že klérus nemá z čoho financovať beh farnosti, opravy kostolov, ba ani čo do huby. Paradoxne stačilo len vytrvať a pravdepodobne by to zlikvidovalo cirkev na Slovensku. To však „zlí“ komunisti nechceli a tak bol prijatý zákon 218/1949. Ním plne podriadili cirkev kontrole štátu a na oplátku za to štát zafinancoval, myslím že v dostatočnej miere, chod cirkvi. Na vzniku tohto zákona sa cirkev nijako nepodieľala! V podstate chceli komunisti využiť vplyv cirkvi vo svoj prospech, čo im zjavne nevyšlo.

Akým právom si teraz cirkev vyberá hrozienka z koláča? Bezcharakterná a obludná mašinéria skrytá za pekné rečičky zavádza ľudí a pritom si necháva vyplácať peniaze na základe zákona ktorý je už dávno nefunkčným modelom a vyhovuje zjavne len jednej strane. Štát už samozrejme nemá žiadny vplyv na chod cirkvi, zato však cirkev neustále parazituje na jeho chode. Z obľubou sa vykrikuje „vráťte cirkvi všetok majetok a potom hovorme o odluke“. Trochu sa zabudlo že cirkvi vrátili obrovské majetky v rámci reštitučného zákona. Niektorým sa to samozrejme máli a chcú viac.

Pozrime sa teda odkiaľ sa vzal cirkevný majetok. Trochu sa zahmlieva, že komunisti nenávideli cirkev preto im zoštátnili majetky. Cirkevný majetok niesol plno pochybností a prvým kto klepol cirkevníkom cez prsty bol cisár Joseph II. , ktorý v rámci svojich reforiem odobral cirkvi časť pochybného majetku. Joseph II. nebol nijaký zlosyn, bol to veľký reformátor, vydal tolerančný patent a zrušil nevoľníctvo!

Ale naspäť k téme. Cirkev sa zhruba od 4. storočia n. l. stala súčasťou politiky vtedy sa formujúcich štátov. To prepojenie samozrejme nemalo žiadne etické ani morálne dôvody. Všetky princípy boli striktne mocenské. Slúžili len k ovládaniu ľudí štátnou a cirkevnou mocou. Napríklad príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu... Vznešené ideály boli len nálepkou pre ovládnutie starých Slovanov a zamedzenie vplyvu Franskej ríše... čistá politika. Samozrejme, že vtedajší vládcovia práve za takéto služby dávali cirkvám rôzne podiely na majetku, ktoré ale vždy boli vlastníctvom pôvodných vladárov.

Neskôr, v rámci samofinancovania stále sa rozrastajúcej cirkvi a samozrejme aj cirkevnej moci prešiel majetok v plnej miere pod správu cirkvi. Korienok je teda veľmi smutný často krát plný špinavých politických hier a nasiaknutý krvou. Ten majetok, ktorý cirkev získala nejakým darom z čistej lásky je v podstate zanedbateľný. Ak by sme chceli zisťovať majetkove pomery srdca katolíckej cirkvi tak zistime že pôdu na ktorej stojí Vatikán užíva cirkev neoprávnene. Kto chce nech si prečíta historické fakty o donácii Pipina Krátkeho, ktorý daroval územia ktoré sám nikdy nevlastnil.

Podvod stál na začiatku všetkého. Cirkev nie je pôvodným vlastníkom ani jedného metra štvorcového ani jednej zlatej mince. Samozrejme, že čas usporiadal vlastnícke vzťahy, ale je jasné že sa cirkev môže dovolávať čoho chce „neba aj pekla“ len nie morálnych zásad. Iní jej krivdili a cirkev krivdila mnohým. Niečo sa jej vzalo a niečo si vzala sama. Nič zvláštne v podstate. Je ale čas prestať byť zhovievavým, štát je v „prúsere“ a štát sme MY. Cirkev sa nepoloží na kolená ak by jej hoc aj do zajtra prestali tiecť peniaze zo štátnej kasy, akurát sa ukáže „kto za koho kope“, komu ide o dobrú vec a komu len o vlastný prospech.

Čoho sa tento zvrchovaný štát bojí? Historicky sú samozrejme na Slovensku vzťahy štátu a cirkvi previazané ale hlavne preto, že to cirkvi vždy vyhovovalo, štát však z toho nikdy žiadny podstatný ani preukázateľný prospech nemal.

Všetky služby ktoré „akože“ cirkev poskytuje štátu pramenia z jej dobrovoľného rozhodnutia a súvisia s napĺňaním jej náboženských pravidiel. Práca v hospicoch, misijná, charitatívna činnosť atď. a tak podobne predsa súvisí s uctievaním náboženských normatívov, ktoré si sama vymyslela a to že si za ne necháva platiť štátom je nehoráznosť!!! Patrí jej za všetko dobré vďaka, ale službu občanom z náboženských pohnútok by si mala financovať sama aj keď je obecne na prospech veci. Potom to bude naozaj cnosť a nie sprostý obchod.


Na margo

V súvislosti s diskusiou o majetku cirkvi, jej financovaní a odluke od štátu uverejňujeme nie len odborné pohľady na túto otázku, ale dávame priestor aj našim čitateľom, návštevníkom našej stránky.


Copyright © 2000—2012 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:kancelariasp@mail.t-com.sk