SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Pohľad filozofa

Čo je ateizmus


Sam Harris
(Z knihy The End of Faith – Koniec viery – 2004)

Niekde na našej planéte muž práve uniesol malé dievčatko. Čoskoro ju znásilni, bude ju týrať a potom ju zabije. Ak sa aj tento hrozný zločin nedeje v tomto okamihu, stane sa o niekoľko hodín, maximálne dní. Hovoria o tom štatistické zákony týkajúce sa života 6 miliárd ľudí a umožňujú nám hovoriť o tom s istotou. Tá istá štatistika dokazuje, že práve v tom istom okamihu rodičia dievčaťa veria v to, že všemohúci a milujúci boh sa o nich stará.

Majú nejaké dôvody v to veriť? Je dobré, že v to veria?

Nie.

Celá podstata ateizmu je v tejto odpovedi. Ateizmus nie je filozofia, nie je to dokonca ani svetonázor; je to len neochota odmietať očividné. Bohužiaľ, žijeme vo svete, kde odmietanie očividného je vecou princípu. Očividné treba konštatovať stále nanovo. Očividné treba brániť. Je to nevďačná úloha. Má za následok obviňovanie z egoizmu a bezcitnosti. Ba čo viac je to úloha, ktorá nie je pre ateistu potrebná.

Treba poznamenať, že nikto nemusí o sebe hovoriť, že je neastrológ, alebo nealchymik. Preto nemáme výrazy pre ľudí, ktorí odmietajú zmysel týchto pseudo vied. Pridŕžajúc sa toho istého princípu je ateizmus termínom, ktorý by jednoducho nemal existovať. Ateizmus je prirodzená reakcia človeka na náboženské dogmy. Ateista je každý, kto tvrdí, že 260 miliónov Američanov (87% obyvateľstva), ktorí podľa prieskumov nikdy nepochybujú o existencii Boha sú povinní predložiť dôkaz jeho existencie a predovšetkým jeho milosrdenstva, ak berieme na vedomie nepretržité umieranie nevinných ľudí, ktorého sme denne svedkami. Len ateista je schopný posúdiť celú absurdnosť našej situácie. Väčšina z nás verí v boha, ktorý je rovnako nepravdepodobný ako bohovia starogréckeho Olympu. Ani jeden človek v Spojených Štátoch, bez ohľadu na jeho zásluhy sa nemôže uchádzať o volenú funkciu ak verejne nevyhlási o svojom presvedčení v existenciu takého boha. Podstatná časť toho, čo sa v našej krajine volá „spoločenská politika“ sa podriaďuje tabu a predsudkom, dôstojným pre stredovekú teokraciu. Situácia v ktorej sa nachádzame, je smutná, neodpustiteľná a hrozná. Bola by smiešna, ak by v hre nebolo tak veľa.

Žijeme vo svete, kde sa všetko mení a všetko – dobré, alebo zlé – skôr, či neskôr skončí. Rodičia strácajú deti, deti strácajú rodičov. Muži a ženy sa nečakane rozchádzajú, aby sa už nikdy viac nestretli. Priatelia sa narýchlo lúčia, netušiac, že sa videli posledný krát. Náš život, kam len oko dovidí, predstavuje jednu grandióznu drámu straty. Napriek tomu si väčšina ľudí myslí, že existuje prostriedok proti ľubovoľnej strate. Ak budeme žiť spravodlivo – nie nevyhnutne v súlade s normami etiky, ale podľa určitej starovekej viery a kodifikovaného správania – dostaneme všetko, čo chceme – po smrti. Keď už naše telá nie sú schopné nám slúžiť, jednoducho sa ich zbavujeme ako zbytočného balastu a odchádzame na miesto, kde nás čaká stretnutie so všetkými, koho sme v živote mali radi. Samozrejme, že príliš racionálni ľudia a podobná zberba ostanú pred prahom tohto šťastného prístavu; ale zato tí, ktorí počas života udusili v sebe pochybnosti, sa môžu nabažiť večnej blaženosti.

Žijeme vo svete ťažko predstaviteľných a neuveriteľných vecí – od energie termojadernej syntézy, ktorá dáva svetlo nášmu slnku, po genetické a evolučné následky tohto svetla, čo sa už miliardy rokov deje na zemi – a pri tom všetkom Raj zodpovedá naším prízemným túžbam rovnajúcim sa túžbe po okružnej plavbe Karibikom. To je skutočne neuveriteľné. Niekto ľahkoverný si môže dokonca myslieť, že človek, obávajúc sa stratiť všetko, čo mu je drahé, si vymyslel i raj i jeho strážcu boha na svoju podobu a na svoj obraz.

Spomeňte si na uragán Katrína, ktorý zničil New Orleans. Viac ako tisíc ľudí zahynulo, desaťtisíce stratili celý svoj majetok a viac ako milión ľudí muselo opustiť svoje domovy. Možno s istotou povedať, že v tom istom okamihu, keď uragán zaútočil na mesto, takmer každý obyvateľ New Orleans veril vo všemohúceho, vševediaceho a milosrdného boha. No, čo robil boh, kým uragán ničil ich mesto? Nemohol nepočuť modlitby starčekov, ktorí hľadali záchranu pred vodou na povale ale nakoniec sa utopili. Všetci tí ľudia boli veriaci. Všetci títo poriadni muži a ženy sa modlili celý svoj život. Iba ateista má odvahu priznať očividné: tí nešťastní ľudia zahynuli rozprávajúc sa s vymysleným priateľom.

Samozrejme, o tom že búrka biblických rozmerov môže postihnúť New Orleans upozorňovali nie raz a opatrenia prijaté ako reakcia na prichádzajúcu katastrofu boli tragicky neadekvátne. No neadekvátne boli iba z pohľadu vedy. Vďaka meteorologickým výpočtom a snímkam z družíc donútili vedci nemú prírodu prehovoriť a predpovedali smer úderu Katríny. Boh o svojich plánoch nepovedal nikomu. Ak by sa obyvatelia New Orleans celkom spoliehali iba na milosrdenstvo Hospodina, dozvedeli by sa o prichádzajúcom, smrteľne nebezpečnom uragáne iba s prvými poryvmi vetra. Napriek tomu, podľa výsledkov prieskumu, ktorý urobil Washington Post, 80 % tých čo prežili uragán tvrdia, že v nich iba utvrdil ich vieru v boha

Kým Katrína ničila New Orleans, takmer tisícka šiitských pútnikov bola ušliapaná na smrť na moste v Iraku. Niet pochybnosti, o tom, že tí pútnici bez pochybnosti verili v boha, ktorý je opísaný v koráne: celý ich život bol podriadený nespochybniteľnému faktu jeho existencie; ich ženy sa skrývali tvár pred týmto pohľadom; ich bratia vo viere pravidelné zabíjali jeden druhého, trvajúc na svojej interpretácii jeho učenia. Bolo by čudné, ak by hoci len jeden z tých čo prežili túto tragédiu stratil vieru. Tí čo prežili si skôr predstavujú, že sa zachránili vďaka božej milosti.

Iba ateista vidí v plnom rozsahu bezhraničný narcizmus a sebaklam veriacich. Iba ateista chápe, aké je amorálne veriť v to, že jeden a ten istý milostivý boh zachraňoval teba pred katastrofou a súčasne topil deti v ich kolískach. Odmietajúc pochopiť realitu ľudského utrpenia pred sladkou fantáziou o večnej blaženosti, ateista presne chápe aký drahocenný je ľudský život – a aké smutné je to, že milióny ľudí spôsobujú jeden druhému utrpenie a vzdávajú sa šťastia kvôli vrtochom vlastných predstáv.

Je ťažké predstaviť si aká veľká katastrofa by dokázala spochybniť náboženskú vieru. Nestačil holokaust. Nestačila ani genocída v Rwande – dokonca bez ohľadu na to, že medzi vrahmi, ozbrojenými mačetami boli duchovní. Minimálne 300 miliónov ľudí, medzi nimi nemálo detí zahynulo v XX. Storočí na kiahne. Skutočne, cesty božie sú nevyspytateľné. Zdá sa, že ani tie najzreteľnejšie protirečenia nie sú prekážkou pre náboženskú vieru. V otázkach viery sme sa úplne odtrhli od zeme.

Prirodzene, že veriaci neprestávajú ubezpečovať jeden druhého, že boh nenesie zodpovednosť za ľudské utrpenie. Jednako, ako by sme mali chápať tvrdenia o tom, že boh je všade a je všemohúci? Niet inej odpovede a je čas prestať sa tomu čudovať. Problém teodície (apologetiky boha) je starý ako svet, a my ho musíme považovať za vyriešený. Ak boh existuje, on alebo nemôže hrozné biedy odvrátiť, alebo to nechce urobiť. Z toho vyplýva, že boh je alebo bezmocný alebo krutý. Na tomto mieste nábožní čitatelia urobia takúto piruetu: Nemožno rozmýšľať o bohu podľa mierky ľudských predstáv o spravodlivosti. Ale aké mierky používajú veriaci, aby dokázali dobrotu Hospodina? Samozrejme, že ľudské. Ba čo viac, každý boh, ktorého trápia drobnosti typu homosexuálnych sobášov alebo boh menom, ktorým ho označujú tí čo sa k nemu modlia, vôbec nie je taký záhadný. Ak existuje Abrahámov boh, nie je hodný grandióznosti vesmíru, nie je hodný dokonca ani človeka.

Existuje, pravda, ešte jedna odpoveď – najrozumnejšia a najodióznejšia súčasne: biblický boh je výplodom ľudských predstáv. Ako poznamenal Richard Dawkins, všetci sme ateistami vo vzťahu k Zeusovi alebo Torovi. Len ateista chápe, že biblický boh sa od nich ničím neodlišuje. A následne, iba ateista disponuje dostatočnou mierou súcitu aby videl hĺbku a význam ľudskej bolesti. Hrozné je to, že sme odsúdení zomrieť a stratiť všetko, čo nám je drahé; dvojnásobné hrozné je to, že milióny ľudí bez akejkoľvek nutnosti trpia i počas svojho života.

Fakt, že za podstatnú časť tohto utrpenia je priamo zodpovedné náboženstvo – náboženská neznášanlivosť, náboženské vojny, náboženské výmysly a mrhanie beztak nedostatočnými zdrojmi na náboženské účely, robí ateizmus morálnou a intelektuálnou nevyhnutnosťou. Táto nevyhnutnosť však vytláča ateistu na perifériu spoločnosti. Odmietaním straty spojenia s realitou sa ateista ocitá odtrhnutým od iluzórneho sveta svojich blížnych.

Preklad: Prometheus


Info

Sam Harris
je súčasný (40r.) americký filozof, ktorý za túto knihu získal v roku 2005 ocenenie amerického PEN klubu za najlepšiu neumeleckú knihu.

Kniha bola publikovaná v auguste roku 2004 a v ten istý mesiac sa dostala na zoznam bestsellerov, kde sa udržala 33 týždňov.


Copyright © 2000—2007 Spoločnosť PROMETHEUS, Gunduličova 12, 811 05 Bratislava Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk