O nás    Čo robíme
Klerikalizmus
 Aktuality Názory    Odkazy ENGLISH 

DOMOV

SEKULARIZÁCIA V ZÁPADNEJ EURÓPE

A. Rehák

ČO JE Proces sekularizácie ?

.Vývoj medernity silne ovplyvnil náboženstvá najmä v Západnej) Európe.. Dnešné vývojové trendy nie sú však rovnomerné , ale zaznamenali rôzne stupne sekularizácie . Sekularizáciou sa rozumie, široký pokles inštitucionálnych foriem nábožnosti,, individuálne prispôsobenie sa tézam náboženstva s odmietaním rigidného prijímania dogiem, ( najmä medzi mladou generáciou),

Je to proces pri ktorom niektoré sektory spoločnosti a kultúry sa vymaňujú z pod vplyvu náboženstva.

Toto sa zdôvodňuje tým, že medzi modernitou a náboženstvom je základná inkompatibilita. Spoločnosť sa viac diferencovala a náboženstva stratili a naďalej strácajú svoju nadvládu nad inými spoločenskými inštitúciami. V dôsledku toho je aj tendencia k poklesu priamej účasti občanov v náboženských prejavoch.

Naproti tomu nemožno zatajiť, že ako protireakcia na tieto trendy vznikajú aj snahy revitalizovať úlohu náboženstva v spoločnosti, ktorý niekedy vyúsťuje až v extrémizmus, ktorý označujeme ako náboženský fundamentalizmus. ( O tomto sa hovorí prevažne v zameraní na islam , avšak tie isté črty majú aj niektoré aktivity zamerané na obnovu kresťanstva = kresťanský fundamentalizmus)

V európskych štátoch sa sekularizácia rozmáha jednoznačne, hoci sú isté regionálne diferencie medzi oblasťami a medzi štátmi.

Trhové hospodárstvo prinieslo so sebou aj nevyhnutnosť využívať metódy "marketingu" pri propagácii náboženstiev a podobných hnutí ( vrátane množiace sa sekty). Rozumieme tým , sa preberajú metódy propagácie masmédiami, kampaňami , reklamou a všetkými inými formami agitácie ( V USA je známy nový jav takzvaných "teleevangelistov, ktorí propagujú nové náboženské smery cez televíziu).

Pre štáty, ktoré majú bližšie ku klerikálnemu fundamentalizmu je typické, že PODPORUJÚ marketing "dominantného" náboženstva zatiaľ čo súčasne potláčajú (dostupnými metódami) m"marketing" hnutí, ktoré majú bližšie k sekularizácii.

Ako exemplárny trend sekularizácie možno uviesť Holandsko , no aj iné štáty modernej Európy prechádzajú podobným vývojom.

SEKULARIZÁCIA V HOLANDSKU (A V NIEKTORYCH KRAJINÁCH EURÓPY)

(Spracované podľa http://www.scp.nl/boeken/studies/studie19/uk/samenvatting.htm )

Analýza pokrýva obdobie medzi r 1966 - 1991 a venuje sa hlavne takým javom ako je pokles v počtoch členov cirkví, pokles v návštevnosti kostolov a liberalizácia presvedčenia členov cirkví. Samotný pojem "sekularizácia" sa môže chápať na rôznych úrovniach (horná- úroveň, Stredná- úroveň a dolná úroveň --- niekedy sa označujú aj ako :"macro - mezo a micro") Prvý pojem znamená, že rozhodovacia právomoc, majetky a spravovanie inštitúcií prechádza z rúk cirkví do rúk štátu ( Tento model sa v Európe neuskutočňuje , bol aplikovaný iba v štátoch bývalého východného bloku). Stredná úroveň sekularizácie znamená zmeny vo vnútri cirkvi , ktoré smerujú k liberalizácii, pri ktorej sa praktiky cirkvi prispôsobujú modernizácii života a prostredia, kde cirkvi pôsobia a napokon Dolná úroveň sa prejavuje vo vedomí JEDNOTLIVCOV, ktorí postupne prestávajú veriť a chovať sa podľa doktríny cirkví . V analýzach tento posledný jav bude najviac rozobraný.

Podľa medzinárodných štandard je myslenie Holanďanov veľmi sekulárne. No Holandsko v tomto nestojí osamote, pretože v podstate rovnaká je situácia aj v Západnom Nemecku a v Nórsku. Pri výskume zmýšľania- presvedčenia v r.1999 Holanďania odpovedali na dotazník vo veľkej miere v zmysle sekulárneho presvedčenia a zaradili sa takto medzi národy stojace na prvých troch až štyroch miestach čo do SEKULÁRNEHO PRESVEDČENIA.

Návštevnosť kostolov v Holandsku je najnižšia a je ešte nižšia než v krajinách bývalého Východného bloku. Podľa zistenia ISSP hoci je 44 % populácie stále príslušníkov cirkvi , iba 16 % populácie navštevuje kostoly pravidelne. Približne tieto isté cifry platia aj pre Anglicko a pre Západné Nemecko. V Nórsku je to dokonca iba 5 % .

Dvadsať percentný podiel holandských občanov verilo skôr v boha, avšak teraz už PRESTALI veriť. Všetko toto nasvedčuje o pomerne rýchlom tempe sekularizácie.

Podľa vyhodnotenia projektu skúmajúceho európske hodnotové zameranie ( EVSSG) toto sa podstatne NELÍŠILO od výsledkov, ktoré boli zistené v bývalom ("ateistickom" ) Východnom bloku Európy. ( s jedinou výnimkou: väčšej tolerancie voči menšinám na Západe)

Vo "Východnom bloku" (bývalom ). občania Východného Nemecka Česka a Bulharska nie sú hodnotení zďaleka ako pobožní, avšak Poliaci sa zaraďujú medzi "pobožných". Informácie z prieskumov európskych hodnotových zameraní ( ISSP a EVSSG) nasvedčujú . že v mnohých krajinách bývalého Východného bloku sa HODNOTOVÉ zameranie v podstate nemení.

V r.1958 až 76 % Holandskej populácie boli členmi náboženských kongregácií, v r.1991 to bolo už iba 43 %. Pokles nábožnosti začal v tých najväčších mestách a postupne sa šíril aj na stredne veľké mestá. Najväčší pokles bol v rímskokatolíckej cirkvi (1970 =19% /1980 =31%/1991,=48%.)

Pokiaľ ide o vekové kategórie mladí ľudia (17-30 roční) najviac opúšťali náboženstvo, za nimi nasledovala kategória 31 až 50 ročných.

Z mladších kategórií do r. 1991 72% prestalo sa hlásiť k cirkvi.

Vo vidieckych oblastiach sa však ukazuje, že príslušnosť k cirkvi ostáva približne na rovnakej úrovni

No aj u tých občanov, ktorí ostali verní svojej cirkevnej príslušnosti le možno zaznamenať isté stupne názorovej liberalizácie až sekularizácie. Jedným zo sprievodných znakov tohto bolo aj TOLERANCIA voči iným presvedčeniam o ktorej väčšina respondentov sa vyjadrila, že tolerancia je DOBROU črtou modernej spoločnosti. Takéto trendy sa ukázali nie len u rímskokatolíkov, ale aj u ortodoxných kalvinistov.

Podiel ATEISTOV v celkovej populácii je 16 % , Agnostikov, ktorí hlásajú, že dokázať existenciu boha je nemožné je 20 %

Až 66 % celkovej populácie si myslí, že morálka je vecou osobného svedomia a že náboženstvo nemá žiaden vplyv na morálku. Názor, že iba nábožensky orientovaní politici sú vhodní zastávať funkcie má iba 4 % respondentov !!

Medzi vyslovene náboženskou a vyslovene ateistickou komunitou existuje , pravda aj clá škála PRECHODNÝCH foriem presvedčenia ( počet kategórií závisí na kritériách , ktoré si určí výskum)

Prognózy do budúcnosti

Vyvodzujúc z doterajšieho tempa sekularizácie, ktorá je typická pre mladých, je pravdepodobné, že vystriedaním dnešnej generácie novými generáciami za tridsať rokov (v r. 2020) sa vyrovnajú ukazovatele sekularizácie s DNEŠNÝM stavom religiozity mladej generácie .To znamená, že v tom roku asi 73 % populácie sa už nebude hlásiť k žiadnemu náboženskému presvedčeniu .a iba zvyšok budú cirkevníci.

No ťažko je odhadnúť pohyb smerom NÁZOROVÝCH zmien, rovnako ako sa nedá odhadnúť vplyv FUNDAMENTALIZMU, ktorý sa v Európe začína objavovať (a tiež propagovať)

Nemožno vylúčiť ani zmeny vo vnútri rôznych cirkevných denominácií. Podľa Luckmana (1967)ľudia si možno začnú sami utvárať svoje osobité názory tým, že NEUDRŽATEĽNÉ tézy svojich vierovyznaní zavrhnú ("výberový prístup k náboženskému vierovyznaniu) Tento proces nazýva "neviditeľné náboženstvo". Takmer isté je však, že keby sa takéto tendencie vyvinuli , budú to činitele , ktoré podstatne NEOVPLYVNIA holandskú kultúru.

Ťažko možno aj odhadnúť vývoj rôznych foriem okultizmu, no nie je pravdepodobné, že by tieto zastavili postup sekularizácie.

Ani rozvoj ANOMIE ( pocity bezúčelnosti života vedúce niekedy až k samovražde) sa nedá predpokladať. Záverom možno teda povedať, že nie je možno predpokladať či sa vyvinie nejaký DOMINANTNÝ svetonázor, alebo či bude kresťanstvo vystriedané pluralitou rôznych filozofických názorov.

Ako druhý extrém sekularizácie v Západnej Európe možno uviesť pomalšie tempo sekularizácie v Nemecku.

Nemecko.

V Nemecku , napriek postupu sekularizácie sú v štátnej politike ešte stále prejavy "úzkeho partnerstva s kresťanskými cirkvami" Samotná Ústava obsahuje klauzulu vo svojej preambule, ktorá sa odvoláva vo vieru v Boha. ( Čo bolo v poslednom čase kritizované). Štát sa prepožičiava na vyberaní cirkevnej dane od svojich občanov, pod zámienkou "dobročinnosti" presúva obrovské ( často nekontrolovateľné) finančné prostriedky pre ciele cirkví .Jednotlivé štáty Nemeckej Federatívnej Republiky majú uzavreté konkordáty aj s Vatikánom, hoci prevládajúcim náboženstvom v Nemecku je luteránske vierovyznanie. Všetky tieto opatrenia štátnej politiky silne kontrastujú s politikou štátnej výkonnej moci v ostatných krajinách EU

Napriek tomuto silne náboženstvo PREFERUJÚCEMU systému aj v Nemecku bola zaznamená sekularizácia. Toto nasvedčuje tomu, že sekularizácia má hlbšie sociálne korene, ktoré je síce možno pribrzdiť, avšak nemožno ich zastaviť.

( Zostavené podľa Konfessionszugehörigkeit in Deutschland - IBKA Statistiken)

Podiel náboženských denominácií v populácii Nemecka

Ročník 

rímsko katolíci  

luteráni 

spolu

moslimi

1970 44,6 % 49,0 % 93,6 % 1,3 %
1972 44,6 % 45,3 % 89,9 %  
1975 43,8 % 44,1 % 87,9 %  
1978 43,6 % 43,2 % 86,9 %  
1981 43,3 % 42,0 % 85,3 %  
1984 43,2 % 41,5 % 84,7 %  
1987 42,9 % 41,6 % 84,5 % 2,7 %
1990 35,4 % 36,9 % 72,3 %  
1993 33,9 % 35,0 % 68,9 % 3,2 %
1995 33,34 % 34,06 % 67,4 %  
1996 33,13 % 33,73 % 66,86 %

Pramene

Drahtzieher Gottes, satr . 44, Internationale Rundschau der MIZ,

Z tabuľky vyplýva, že aj v Nemecku dochádza k významnému zrýchleniu poklesu počtov občanov , ktorí sa hlásia k náboženstvu od r. 1987.

Tieto oficiálne štatistiky však nevykazujú celkový rozsah sekularizácie, ktorá má svojich zastáncov aj v kruhoch čo sa zatiaľ hlásia k náboženskému vyznaniu.

Všetky tieto dáta nás nútia, aby sme si položili otázku: Kráča súčasné (klerikálne) Slovensko na svojej ceste do Európy proti vetru?


. DOMOV