O nás    Čo robíme
Klerikalizmus
 Aktuality Názory    Odkazy ENGLISH 

Satanové listy II.

                       PRVÝ LIST                 DOMOV 

____________________________________________________________________________

"Nič som vám nevravel o ľuďoch čo nie je pravda." Musíte mi prepáčiť ak v mojich listoch sem - tam opakujem toto vyhlásenie. Chcem, aby ste vážne pochopili čo vám vravím , ale mám dojem, že keby som bol vo vašej koži a vy v mojej - že by som aj ja potreboval občas takúto pripomienku , aby som udržal dôveryhodnosť toho čo bolo povedané.Pretože u ľudí niet vôbec nič , čo by nebolo čudné pre nesmrteľnú bytosť ako som ja..

Na všetko pozerá ináč ako my, jeho zmysel pre primeranosť je úplne iný ako náš a jeho chápanie hodnôt je ďaleko odlišné od nášho. Teda ani najtalentovanejší z pomedzi nás pri všetkých našich intelektuálnych schopnostiach nikdy by ho nevedel pochopiť.

Ako príklad uvediem toto: Má predstavu o nebi, avšak úplne z neho vynechal to čo je najväčšou rozkošou, tú jedinú extázu, čo je na prvom mieste a najvyššie v srdciach každého jedinca jeho rasy- a samozrejme aj tých našincov - pohlavný stykJe to asi niečo takého, ako by ste povedali človeku čo zablúdil v púšti a je na kraji smrti od smädu, že mu dáte všetko čo si len zaželá s jedinou výnimkou, ktorú mu ponecháte aby si on sám vybral. A teraz on by si vybral ako výnimku, čo nemôže dostať práve VODU.!

Jeho nebo je práve tak čudné , zaujímavé až prekvapujúce , groteskné ako je on sám. Na moje čestné slovo, nie je tam ani jediná črta , ktorú by si sám nejako vysoko cenil. Pozostáva -vyslovene a úplne -z takých zábav, ktoré ho takmer vôbec nebavia tu na zemi, ale je presvedčený, že v nebi sa mu budú páčiť. Nie je to čudné? Nie je to zaujímavé? Nesmiete si o mne myslieť, že preháňam, pretože to nie je tak. Uvediem vám podrobnosti.

Väčšina ľudí nespievajú a ani spievať nevedia, väčšina ľudí ani len nevydrží načúvať keď iní spievajú .trebárs viac než dve hodiny. Uvedomte si to.Azda len dvaja zo sto ľudí vedia hrať na nejakom hudobnom nástroji. a ani štyria zo sto neprejavili nikdy ani len záujem sa to naučiť. Zapíšte si to.
Veľa ľudí sa modlí, ale nie je mnoho takých čo to robia radi. Niektorí sa modlia dlho, iní veľmi krátko. Viac ľudí navštevuje kostoly, než je medzi nimi takých čo by bez toho nemohli byť. Pre štyridsať deväť z päťdesiatich je Sviatok Týždňa niečo otupného, strašná otrava.
Zo všetkých ľudí čo sú v nedeľu v kostole dve tretiny sú unavení už keď sú bohoslužby ešte len v polovici. a celý zvyšok ešte pred ukončením. Najšťastnejšia chvíľa je pre všetkých keď kazateľ zdvihne ruky na požehnávanie. Môžete počuť šum uľahčenia po celom kostole, ktorý je výrečným prejavom vďaky.

Všetky národa zazerajú na tie ostatné národy.
Všetky národy nemajú vo veľkej láske tie ostatné.
Všetci belosi opovrhujú farebné národy , akejkoľvek farby pleti a utláčajú ich kedykoľvek len môžu.
Bieli sa nespolčujú s "černochmi" a nesobášia sa s nimi.
Nechcú niekedy dovoliť ani aby s nimi chodili do jednej školy alebo kostola.
Každý nenávidí Židov a neznášajú ich iba ak sú títo bohatí.
Zapamätajte si podrobnosti čo vám vravím.
Ďalej: Všetci ľudia nenávidia hluk.
Všetci ľudia - či už pri rozume ,alebo blázni majú radi zmeny v živote. Monotónnosť ich vyčerpáva.

Každý človek podľa svojho duševného vybavenia, ktoré sa mu ušlo precvičuje svoj intelekt ustavične, neprestajne, čo tvorí obrovskú a podstatnú časť jeho života. Či už ten najnižší alebo najvyšší intelekt ovláda isté zručnosti a s veľkou radosťou si ich preveruje a zdokonaľuje. Už aj ten nezbedník, ktorý v nejakej hre je lepší než jeho kamarát pilne a s veľkým nadšením cvičí svoje zručnosti. Rovnako je to so sochármi, maliarmi, pianistami, matematikmi a všetkými ostatnými. Ani jediný z nich by nemohol byť šťastný keby sa mu zakázalo uplatňovať jeho talent.
Tak teraz tu máte fakty. Viete čomu sa ľudské pokolenie teší a čomu nie.
Vynašlo nebo zo svojej vlastnej hlavy a teraz si predstavte aké je toto nebo! Nemohli by ste si to domyslieť ani za tisícpäťsto večností. Ani tá najschopnejšia myseľ čo vy alebo ja poznáme by to nedokázala za päťdesiat miliónov vekov . Dobre , tak vám o tom niečo poviem.

1. Predovšetkým pripomeniem vám mimoriadny fakt s ktorým som začal. Ľudské bytosti - tak ako aj my nesmrteľní- kladú sexuálny styk vysoko a nad všetky ostatné radosti - no zo svojho neba ho úplne vynechali.! Už samotné pomyslenie na sex ho vzrušuje, ak má na sex možnosť tak sa celkom zdivočie, v tomto stave by riskoval aj svoj život , dobrú povesť, skrátka všetko- dokonca aj to svoje čudné nebo, len aby využil tú možnosť a dotiahol ju až po vyvrcholenie. Počnúc od mladosti až po stredný vek všetci ľudia, či už muži alebo ženy si vážia obcovanie viac než všetky iné radosti dokopy. No napriek tomu všetkému je to tak ako som vám vravel. V nebi nič takého nie je- namiesto toho je tam modlenie.
Aj keď sa veľmi vychvaľujú - rovnako ako aj pri iných svojich "pôžitkoch". Pri najlepšom a pri najdlhšom trvaní ten ich styk je krátky mimo akúkoľvek predstavu - myslím predstavu našincov- nesmrteľnikov. Aj v otázke opakovania tohoto aktu obcovania ľudia sú obmedzení. - aspoň podľa našich predstav ako nesmrteľnikov. My čo vieme nepretržite pokračovať v tomto akte až do jeho najvyššej extázy a bez prerušenia po celé storočia, nikdy nepochopíme alebo nikdy primerane nepoľutujeme tú strašnú úbohosť týchto ľudí v tomto skutočnom bohatom dare , ktorý keď ho niekto má ako ho máme my, zatláča do pozadia všetko to ostatné , čo nestojí ani len za reč.

2.V nebi toho človeka každý iba spieva.! Človek čo na zemi nikdy nespieva tu spieva. Ten čo na zemi ani len nevedel spievať- tu spieva. Toto všeobecné spievanie nie je náhodné, nie príležitostné, nie je vystriedané obdobiami kľudu, pokračuje po celý deň a to aj každý deň po celých dvanásť hodín. A každý ostáva na svojom mieste, zatiaľ čo na zemi by sa scéna vyprázdnila už za dve hodiny. Spievajú sa iba hymny. Ba čo vravím- je to iba jedna hymna. Slová ostávajú vždy rovnaké, je ich iba tucet nie je v tom žiaden rým ani báseň: " Hossána, hossána , hossána, Pane Bože , bum!, bum!, bác!. "

3. Medzitým každá osoba hrá na harfe- všetky tie milióna a milióny! -zatiaľ čo nie viac ako dvadsať z tisíca vedelo - alebo chcelo hrať na nejaký hudobný nástroj na zemi. Len si pomyslite na ten ohlušujúci hurikán zvukov - milióny a milióny hlasov kričiacich naraz a milióny a milióny hárf zvučiacich naraz! Pýtam sa vás: Nie je to ohavné? nie je to odporné, nie je to hrozné?
Pomyslite si ďalej: je tu aj služba CHVÁLENIA; služba komplimentov, pochlebovania, vychvaľovania! Či vás napadla otázka kto len by mohol strpieť takéto čudné pochlebovanie, takéto šialené vychvaľovanie, ale nie len to či to niekto strpí, ale že sa mu to dokonca páči, má z toho pôžitok, vyžaduje si to, NARIAĎUJE to? Teraz zadržte dych !
Je to BOH! Totiž Boh tejto rasy. Ten sedí na svojom tróne obsluhovaný svojimi dvadsiatimi štyrmi staršinami a nejakými ďalšími hodnostármi patriacimi k jeho dvoru a obzerá sa na tie míle a míle svojich búrlivých ctiteľov, usmieva sa a ako mačička pradie od spokojnosti a prikyvuje na znak svojho uspokojenia na sever , na juh - čudná to podívaná akú si len kto vie predstaviť na tomto vesmíru.
Ľahko možno vidieť, že ten čo vymyslel nebo nebol celkom originálny vo svojich myšlienkach, ale okopíroval to z niektorých vystatovačných ceremónii nejakého poľutovania hodného suverénneho štátika niekde v zapadákove Orientu . Všetci duševne zdraví ľudia nenávidia hluk, napriek tomu majú tú trpezlivosť prijímať takýto druh neba.- bez rozmýšľania , bez skúmania- a v skutočností túžia sa tam dostať! Hlboko oddaní starí prešedivelí ľudia venujú veľkú časť svojho času snívajúc o tom šťastnom dni keď odložia nabok starosti tohoto života a vstúpia do radostí oného miesta. Napriek tomu možno vidieť ako je to pre nich nereálne. ako to na nich zaberá ako skutočný fakt, pretože nerobia žiadne praktické PRÍPRAVY na tú veľkú zmenu: 6iadneho z nich nevidíte ako sa cvičí v hre na harfe, žiadneho z nich nevidíte ako spieva.

Ako ste videli ten osobitný show je služba v CHVÁLE, chválení hymnami, chválení podkladaním sa. Zaujíma to teda miesto "kostola". Tak teda tu na zemi títo ľudia nemôžu vystáť veľa kostola - hodinka a štvrť je azda to najviac. a vytýčila aj v tomto istú hraničnú čiaru- je to iba raz v týždni. Teda v nedeľu. Jediný deň zo siedmych a ani tak sa na to netešia v túžobnom očakávaní. A teraz uvážte čo im ich nebo poskytuje. "Kostol" , čo trvá večne a sviatočný deň, ktorý nemá konca kraja.! Tu sú rýchle vyčerpaní z toho kratučkého sviatočného dňa raz za týždeň, ale túžia po večne trvajúcom takom dni , snívajú o ňom, rozprávajú o ňom, a myslia si, že z neho budú mať nesmierne potešenie. V celom ich jednoduchom srdci chovajú predstavu že tam budú šťastní.!
Je tomu tak, pretože vôbec nerozmýšľajú. Myslia si iba o sebe že rozmýšľajú, avšak nevedia rozmýšľať. Ani dvaja z desiati tisíci ľudských bytostí nemajú čím rozmýšľať. A pokiaľ ide o predstavivosť- no pozrite sa iba na ich nebo! Prijímajú to, schvaľujú ho a obdivujú ho. To vám udáva ich intelektuálne rozmery.

4.Ten čo vymyslel ich nebo vyprázdňuje do neho všetky národy sveta na zemi, do jednej spoločnej hromady. Všetci sú na tom rovnako, žiaden z nich neprevyšuje druhého, musia byť "bratmi", musia sa spoločne stýkať, modliť sa spoločne, hrať na harfu spoločne, spolu spievať "Hossána"- belosi, černosi, židi, - teda každý, nie ja tam žiadny rozdiel. Tu na zemi sa všetky národy vzájomne nenávidia. Avšak každý nábožný človek zbožňuje to nebo a chce sa tam dostať. Naozaj tak! A keď je vo svätom vytržení myslí si, že keby tam už bol , že by si vzal k srdcu celú populáciu a iba ich objímal, objímal a objímal.!

Je to ale zázrak ten človek, veru tak! Rád by som vedel kto ho len vynašiel.

5. Každý človek na svete má istý prídel intelektu , či už veľký alebo menší, a je na to hrdý bez ohľadu či ho má viac alebo menej. A jeho srdce bije prudko už pri spomenutí mien majestátnych intelektuálnych velikánov jeho rasy a rád rozpráva o ich skvelých prínosoch. Pretože sú z jeho krvi a tým že sa preslávili, preslávili aj jeho. Hľa čo všetko môže ľudská myseľ urobiť.! vykrikuje a vymenúva zoznam všetkých čo sa preslávili po celé veky. Poukazuje na nezničiteľnú literatúru, ktorú dali svetu, a na mechanické zázraky, čo vynašli a na slávu do ktorej zahalili vedu a umenie. Potom si spomenie na tých čo boli králi a vzdáva im najhlbšiu úctu, a čo najúprimnejšie čo jeho nadchnutá duša mu dáva- týmto vyzdvihujúc INTELEKT nado všetko na tomto svete a usadzujúc ho na trón , ktorý je najvyšší a nedotknuteľný, pod touto klenúcou sa oblohou.. A po tomto všetkom si zostaví nebo, ktoré nemá v sebe nikde ani štipôčku intelektuálnosti !
Nie je to čudné, nie je to zvláštne, nie je to prekvapujúce? Je to presne to čo som už povedal, neuveriteľné. Tento úprimný ctiteľ intelektu, ktorý bohato odmeňuje jeho mohutné služby na tomto svete vymyslel náboženstvo a nebo, ktoré si vôbec nevážia intelekt, neponúkajú mu žiadne výsady, nepripisujú mu veľkosť, dokonca ho ani len nespomínajú.

Doteraz ste mohli vybadať, že nebo ľudských bytostí bolo vymyslené a vykonštruované na úplne konečnom pláne ; a tento plán je taký, že musí obsahovať až do podrobností každú a všetky mysliteľné veci, ktoré sú pre človeka odpudzujúce, avšak ani jedinú vec, ktorú má človek rád.!

No dobre, čím budeme postupovať ďalej tým viac sa ozrejmí tento čudný fakt.

Zapamätajte si teda: v nebi človeka neexistuje prejavovanie intelektu, nič takého čo by stálo za to žiť. To by tam zhnilo - a zosmradlo. Zhnilo a zosmradlo - a až potom by sa to stalo sväté. Teda požehnaná vec: pretože iba čo je sväté by mohlo vydržať tie radosti z toho zmätku.

  PRVÝ LIST                   DRUHÝ LIST                      DOMOV

POKRAČUJ : TRETÍ LIST.

(Poznámka : preklad je doslovný - iba grafické a farebné zvýraznenie textu urobené redakciou)