SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Prečítali sme u iných
Spisovateľ vystríha pred klerikalizmom

Salman A. Rushdie

Nikdy som sa nepovažoval za autora píšuceho o náboženstve, kým si náboženstvo nenašlo mňa. Náboženstvo je jednou z častí môjho subjektu, pochopiteľne, pre prozaika z indického subkontinentu ňou nemôže nebyť. Ale myslel som si, že ma čaká plno väčších a chutnejších rýb, ktoré som sa práve chystal smažiť. No nech je to akokoľvek, keď sa zjavili útoky, musel som sa konfrontovať s tým, čo sa konfrontovalo so mnou, a rozhodol som sa, že sa musím postaviť tvárou v tvár tomu, čo tak hlasne, represívne a prudko stálo proti mne. Teraz, po šestnástich rokoch, nás náboženstvo dostihlo všetkých, a napriek tomu, že väčšina z nás zrejme cíti, tak ako kedysi ja, že máme iné, dôležitejšie starosti, všetci sa s touto výzvou ideme konfrontovať. Ak v tom zlyháme, tak si nakoniec táto špeciálna ryba usmaží nás.

Pre tých z nás, čo vyrástli v Indii po nepokojoch rozdelenia v rokoch 1946 a 1947, po ktorých nasledovalo vytvorenie nezávislej Indie a Pakistanu, zostal tieň tejto masakry hrozivým varovaním toho, čo ľudia robia v mene Boha. A takéto násilie sa potom objavovalo v Indii znovu a znovu – v Meerute, Assame a najnovšie v Gudžaráte. Dejiny Európy sú takisto posiate dôkazmi o tom, aké nebezpečné je spolitizované náboženstvo: francúzske náboženské vojny, trpké problémy Írska, „katolícky nacionalizmus“ španielskeho diktátora Franca a súperiace armády v anglickej občianskej vojne, ktoré pochodovali do boja obidve s tými istými hymnami na perách.

Ľudia sa odjakživa obracali k náboženstvu, aby im dalo odpovede na dve životné otázky: odkiaľ sme? a: ako budeme žiť? Lenže v otázke pôvodu sa všetky náboženstvá jednoducho mýlia. Vesmír nebol stvorený za šesť dní supersilou, ktorá si na siedmy deň oddýchla. Ani život nevymútil boh v obrovskej nebeskej maselnici. A pokiaľ ide o spoločnosť, jednoduchá pravda je, že kdekoľvek sa kormidla zmocní náboženstvo, výsledkom je tyrania. Výsledkom je inkvizícia alebo Taliban.

No náboženstvá ďalej trvajú na tom, že poskytujú osobitný prístup k etickým pravdám, a že si teda zasluhujú osobitnú ochranu a osobitný status. A ďalej vystupujú zo sveta súkromného života, kam patria, tak ako mnoho iných vecí, ktoré sú úplne prijateľné, pokiaľ ich dospelé osoby vykonávajú v súkromí, ale neprijateľné, keby sa diali na námestí – a usilujú o moc. Nebudeme na tomto mieste znovu popisovať nástup radikálneho islamu. Vzkriesenie viery ako také je ešte širšia téma.

V dnešných Spojených štátoch sa môže takmer každý – aj ženy, gayovia, Afroameričania a židia – uchádzať o najvyšší úrad, či byť doňho zvolený. Ale deklarovaný ateista nemá šancu ani ako pukanec v ohni pekelnom. Z toho plynie ustavične silnejúce svätuškárstvo takej veľkej časti amerického politického diskurzu: súčasný prezident, slovami Boba Woodwarda, v sebe vidí „posla“, ktorý plní „Božiu vôľu“, a „mravné hodnoty“ sa stali kódovacou frázou staromódnej, homofóbnej bigotnosti. Aj porazení demokrati skĺzavajú smerom k tomuto suterénu, pravdepodobne preto, že už nedúfajú, že by niekedy mohli vyhrať voľby inak.

Podľa Jacquesa Delorsa, bývalého predsedu Európskej komisie, bude „zrážka medzi tými, čo veria, a tými, čo neveria, v nadchádzajúcich rokoch dominantným aspektom vzťahov medzi Spojenými štátmi a Európou.“ Bombový atentát na železničnú stanicu v Madride a vražda holandského filmára Thea van Gogha sa v Európe vnímajú ako varovanie, že sekulárne zásady, ktoré sú základom každej humanistickej demokracie, treba brániť a posilňovať. Už aj pred týmito hrôzami malo rozhodnutie Francúzska zakázať v štátnych školách náboženské symboly ako nosenie islamských šatiek podporu celého francúzskeho politického spektra. Len málo Európanov sa dnes považuje za pobožných – podľa posledného prieskumu European Values Study sa k náboženstvu hlási 21 percent Európanov oproti 59 percentám – podľa Pew Forum – Američanov. V Európe znamenalo osvietenstvo únik od moci náboženstva stanoviť mysleniu hranice. Zatiaľ čo v Amerike predstavovalo únik k náboženskej slobode Nového sveta – pohyb smerom k viere, nie smerom od nej. Mnohí Európania sa dnes americkej kombinácie viery s nacionalizmom boja.

Výnimku z európskeho sekularizmu by sme však našli v Británii či minimálne vo vláde devótne kresťanského a čoraz autoritárskejšieho Tonyho Blaira, ktorý sa práve pokúša prevalcovať parlament, aby schválil zákon proti „podnecovaniu k náboženskej nenávisti“ a cynicky sa usiluje o hlasy tým, že si nakloní britských moslimov, ktorí považujú akúkoľvek kritiku islamu za útok. Novinári, právnici a dlhý zoznam verejne známych ľudí vystríhali, že tento zákon dramaticky obmedzí slobodu prejavu a minie sa cieľa – že náboženské konflikty ešte zväčší, namiesto aby ich zmiernil. Vyzerá to, že vláda Tonyho Blaira sa na celú tému občianskych slobôd díva s dešpektom: čo tam po slobodách, hocako drahocenných a ťažko vybojovaných, keby mali znižovať šance na znovuzvolenie?

Aj tak sa Blairovej politike appeasementu treba postaviť. Je možné, že britská Snemovňa lordov urobí to, čo druhá snemovňa neurobila a hodí tento zlý zákon do odpadkového koša. A hoci je to nepravdepodobné, možno aj americkí demokrati dospejú k tomu, že pochopia, že v súčasnej Amerike rozdelenej päťdesiat na päťdesiat, naozaj môžu viac získať tým, že sa postavia proti kresťanskej koalícii a jej súputníkom a zabránia tomu, aby americkú politiku utváral svetonázor Mela Gibsona. Ak sa to však nestane, ak Amerika a Británia dovolia náboženskej viere kontrolovať a ovládať verejný diskurz, bude západná aliancia pod čoraz väčším tlakom, a tí druhí religionisti, tí, proti ktorým údajne bojujeme, budú mať ešte väčší dôvod na oslavy.

Victor Hugo napísal: „V každej dedine je lampa: učiteľ - a farár je ten, čo ju zhasína.“ Potrebujeme do svojich životov viac učiteľov a menej farárov, ako kedysi povedal James Joyce: „Niet kacírstva ani filozofie, ktoré by sa protivili cirkvi tak, ako sa jej protiví ľudská bytosť.“ Ale možno ten najlepší sekularistický argument vzniesol veľký americký právnik Clarence Darrow: „Neverím v Boha, lebo neverím v Matku Hus.“

Zvýraznenie: PROMETHEUS

Zdroj:
Guardien 14. 3. 2005, SME 19. 3. 2005


Na margo
 

Salman Rushdie sa narodil v Indii (1947). Žije v New Yorku a v Londýne.

V roku 1989 nad ním iránsky náboženský vodca ajatoláh Chomejni vyhlásil fatvu – odsúdil na trest smrti za údajné hrubé urážky islámu v jeho knihe Satanské verše.


Copyright © 2000—2008 Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk