SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Osobnosti
Príhovor pri príležitosti udelenia ceny Veľvyslanec humanizmu 2009
[5. 7. 09]

Vážení hostia, milí priatelia!

Z udelenia ceny „Veľvyslanec humanizmu“ mám naozaj radosť. Úprimne ďakujem priateľom z členských radov a vedeniu Spoločnosti Prometheus, že takto vysoko ocenili moju doterajšiu činnosť v prospech svetského humanizmu.

V dokumente Svetovej únie humanistov a etikov, prijatom v roku 1951 sa hovorí, že „humanizmus je neteistický a etický životný postoj.“ Podobne aj generálny sekretár Európskej humanistickej únie dr. Georg Lienard v rozhovore pre náš časopis uviedol, že „...je to vlastne spôsob života, ktorý odmieta teologické výklady, povery či nadprirodzené veci. ... Humanisti veria v ľudskosť, ľudské bytosti, alebo princípy, ako je rovnosť medzi ľuďmi, rovnosť medzi ženami a mužmi, demokracia atď.“ Ide teda o postoje i praktické konanie, ktoré sa opierajú o určité teoretické zázemie. Tvoria ho viaceré smery slobodomyseľnosti – panteizmus, deizmus, empirizmus, skepticizmus, racionalizmus aj ateizmus. Pravda, na rôznej kvalitatívnej úrovni, ale v súhrne všetky tvoria nenahraditeľný myšlienkový základ humanizmu v jeho svetskom ponímaní.

V kontexte s mojím štúdiom a neskôr vedeckou ašpirantúrou v Akadémii spoločenských vied v Moskve som sa podrobne zoznámil s dejinami ateizmu. V tejto súvislosti ma vtedy oslovili názory Marxa a Engelsa. Doslova ma fascinovala Marxova téza, že „ateizmus znamená vznik teoretického humanizmu“ a sociálna rovnosť „znamená vznik praktického humanizmu.“ V súhrne vzniká „pozitívny humanizmus, pozitívne začínajúci samým sebou“. Upútalo ma aj jeho ponímanie kritiky náboženstva, ktorá plní dve funkcie. Na jednej strane rúca predstavy o náboženstve ako o „iluzórnom slnku“ okolo ktorého sa človek točí. Na druhej strane zároveň mobilizuje človeka, aby „myslel a konal ako človek, ktorý sa zbavil ilúzií“ a tak si vytvoril „skutočné slnko“ zo seba samého. Táto väzba medzi ateizmom a humanizmom rozhodla o mojej ďalšej myšlienkovej i pracovnej orientácii. Z viacerých okruhov som si vybral kritiku pôsobenia cirkví v mimo náboženskej sfére. Zameral som sa najmä na väzby medzi katolíckou cirkvou a ideológiou i politikou. Politický katolicizmus, ktorý v rokoch 1939-1945 zohral u nás silne dehumanizačnú úlohu, totiž chcel, aby sa všetko dianie po oslobodení opäť rozvíjalo na základe teologického ponímania spoločnosti a  pod taktovkou vysokej cirkevnej hierarchie. To znamenalo regeneráciu starých schém, odvodených od „sociálnych princípov“ kresťanstva, ktoré vyhovovali bohatým kruhom a negovali záujmy pracujúcich más. Medzi ne patrili aj názory, ktoré podlamovali ich sebavedomie. Výstižne to napríklad charakterizoval Jozef Gregor Tajovský, keď napísal: „...prvé, čomu Slovák učí svoje dieťa, je poníženosť. A prvá stanica, prosím ponížene, ktorá nám dáva lístok do tohto kráľovstva plazivosti, je fara.“ Kritické pohľady, aj na iné prejavy „sociálneho mastičkárstva“ nachádzame v dielach celej plejády našich i zahraničných spisovateľov.

Kritika náboženstva a cirkví sa niekedy chápe len ako nástroj negácie. V dialektickom kontexte ale plní pozitívnu funkciu - napomáha prekonávať historicky neadekvátne myslenie aj materiálne i duchovné odcudzenie. Rozhodol som sa teda pre účasť na takejto kritike v rámci svojej vedeckovýskumnej i popularizačnej činnosti.

Významný literárny vedec a esejista Alexander Matuška v roku 1932 konštatoval, že „je pohodlnejšie byť veriacim ako ateistom“. Táto skutočnosť má mnohé aspekty. Teraz uvediem len tri z nich. Prvý jasne ukazuje, že ateisti pre svoj intelektuálny rozvoj i z hľadiska praktického konania potrebujú adekvátne poznatkové zázemie, ktoré treba neustále inovovať. To je proces značne náročný. Druhý aspekt hovorí, že ateisti sa stretávajú s nepochopením, ak chcú v kontexte so slobodou vedomia a svedomia verejne, na demokratickej báze, deklarovať svoje presvedčenie. Tretí znamená netoleranciu a nezriedka aj priame útoky voči slobodomyseľným ľuďom. Objektom takýchto útokov sa stali mnohí známi i menej známi ľudia, vrátane mňa. Jedným z nich bola napr. výstraha v polovici 70-tych rokov: „Nepchaj nos do našich vecí a budeš mať pokoj“. Po prevrate sa požila iná metóda. Napr. v júni l990 mi povedal prvý riaditeľ Ústavu vedeckého ateizmu SAV, že máme - on a ja - ponuku: dostane sa nám patričné uznanie, ak sa budeme dištancovať od našej doterajšej činnosti. Jednoznačnou odpoveďou bolo rázne odmietnutie. Tak dnes môžem stáť pred vami síce v nemódnom, ale neprevrátenom kabáte!

Rozvíjanie myšlienok svetského humanizmu si vyžaduje značnú náročnosť v mnohých smeroch. Dôležité je, napríklad seriózne rešpektovanie myšlienkového sveta nábožensky veriacich ľudí na strane jednej a dôsledná, vedecky zdôvodňovaná a demokraticky presadzovaná obhajoba slobodomyseľnosti na strane druhej. Vždy som sa úprimne usiloval o takýto postup. Preto som sa počas ostatných siedmich rokov pred odchodom do dôchodku venoval aj riešeniu teoretických stránok vzťahov medzi ateistami a veriacimi, vrátane ich spolupráce v niektorých oblastiach verejného diania.

V rámci občasných retrospektívnych úvah zisťujem, že som mal možnosť, vybrať si pohodlnejšiu a možno aj výnosnejšiu životnú púť. Svoju voľbu však neľutujem. Po hlbšom poznaní životov a konaní protagonistov dejín slobodomyseľnosti - ako som sa s nimi zoznámil pri tvorbe mojej ostatnej knihy - som na túto cestu hrdý. Dúfam, že som v rámci svojich možností prispel aspoň čiastočne k rozvoju i propagovaniu pokrokového myslenia a svetského humanizmu. ktorý si napriek mnohým prekážkam razí cestu dejinami vpred.

Príhovor predniesol Prof., PhDr., Ing. Jaroslav Čelko, DrSc. osobne pri preberani ocenenia dňa 21. júna 2009.


Info
 
home page

Čestný titul „Veľvyslanec humanizmu“ bol udelený Prof. Jaroslavovi Čelkovi, DrSc. za dlhodobú podporu i rozvoj myšlienok a hodnôt slobodomyseľnosti a humanizmu na Slovensku


home page

ČELKO, Jaroslav:
Protagonisti dejín slobodomyseľnosti
Bratislava, Iris 2009
Prvé vydanie
239 s.
ISBN 978-80-89256-37-2


Copyright © 2000—2009 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk