SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Pozor klerikalizmus!
Katolík v politike verzus parlamentná demokracia
[14. 04. 13]

Z predslovu Jána Figeľa si robím predstavu o obsahu knihy Katolík v politike od talianskeho arcibiskupa Giampaola Crepaldiho. Nikdy som neprotestoval proti miešaniu sa kňazov do politiky, ako to často počuť najmä pred voľbami, ale v konkrétnych prípadoch kritizujem ich názory a spôsob ich prezentácie, napr. pápežské encykliky a biskupské listy čítané z kazateľníc.

Za rozhodujúcu považujem odpoveď na otázku, aké miesto má v učení katolíckej cirkvi demokracia. Dúfam, že ani autor knihy, ani autor predslovu ma nebudú presviedčať, že katolícka cirkev, teda Svätá stolica, aj Vatikánsky štát sú demokratické inštitúcie. Treba sa zmieriť s tým, že je to teokracia ako Irán a posledná absolútna monarchia v Európe. Ak priznávame iným ľudským spoločnostiam právo určiť si politické zriadenie, priznávame ho samozrejme aj vatikánskym kňazom, ale príklad si od nich neberie nikto na svete.

Niečo iné je prístup učenia katolíckej cirkvi k politickému dianiu v našej spoločnosti, ktoré prebieha podľa pravidiel parlamentnej demokracie a s tým má KBS veľké ťažkosti. Vstupujeme do otvorenej diskusie, s rešpektom vypočujeme mienku druhého a snažíme sa pochopiť ho. Každý by mal mať právo vysvetliť svoje presvedčenie a brániť ho, no znamená to aj možnosť nechať sa presvedčiť. A tu je kameň úrazu. Katolícka cirkev neuznáva princíp, že zákony sa určujú podľa väčšiny pri hlasovaní a dovoláva sa napríklad práva na výhradu svedomia podľa čl. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Na tomto základe presadzujú katolícki politici názory, založené náboženských predpisoch starých aj 3500 rokov, ktoré nemajú miesto v modernej spoločnosti. Dogmy znemožňujú dialóg, charakteristický pre parlamentnú demokraciu.

Katolík v politike polarizuje nesympatickými vetami typu „Kde niet Boha, tam nemá miesto pravda ani láska”. Ľutujem Vás, pán Figeľ, ak ste nemali šťastie stretnúť slušného ateistu inde, ako v osobe Samaritána pred obrátením v biblii. „Výhrada svedomia aj za cenu života.” Nepropagujte nám tu, prosím, zapaľujúcich sa budhistických mníchov ani Jána Palacha, lebo od nich je v súčasnom svete blízko k moslimským samovražedným teroristom.

Platí veta „Náboženstvo očisťuje rozum, a rozum očisťuje náboženstvo?” Čo rozumného sa udialo v náboženstve? Zavedenie celibátu na ochranu cirkevného majetku v roku 1139 Druhým lateránskym koncilom? Prípad Galilea: uznanie, že Zem nie je stredom vesmíru v roku 1822, uznanie, že mu cirkev krivdila v roku 1979 a konečne úplná rehabilitácia v roku 1992? Tým to teda trvalo! Vyhlásenie doktríny o pápežovej neomylnosti vo veciach viery a mravov Piom IX. v roku 1870? Rozum sa môže aj pomýliť. Tento omyl mal za následok vznik starokatolíckej cirkvi, živej v Nemecku a Švajčiarsku a bude mať ťažké následky v súvislosti s učením katolíckej cirkvi o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach. Názor Benedikta XVI., že kondómy zhoršujú situáciu s aidsom? Dali by sa uviesť aj ďalšie príklady.

Menej bude prípadov, keď náboženstvo osvietilo rozum a prispelo k pokroku ľudstva. Bertrand Russell pozná len jeden taký príklad, a to vynájdenie kalendára staroegyptskými kňazmi, ktorí podľa neho predpovedali zatmenia a vedeli ich teatrálne využívať.

Opakovane sa dovolávate roly kresťanstva v univerzálnych ľudských právach, no citujete len nemecké „V zodpovednosti pred Bohom” a „kresťansky inšpirovanú angažovanosť politikov”. Opak je predsa pravda. Vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv sa výraz kresťanské náboženstvo nevyskytuje vôbec a náboženstvo ako také sa spomína v článku 18: „Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.” — náboženstvo je až na treťom mieste, teda myslenie a svedomie sú asi viac. V tejto súvislosti by sa dalo hovoriť aj o ústave Európskej únie.

Prekvapujú ma optimistické vety o duchovnej revolúcii roku 1989 a postupnom rozvoji kresťanskodemokratickej politiky na Slovensku, ktorá vraj priniesla veľa nového a dobrého. Nového áno, mnohým sa otvorili oči, ale dobrého? Hádam staviteľom kostolov, ale nie všetkým tým, čo do nich ešte chodia. Aj tu — opak sa mi vidí pravdou, keď sa pozerám na krivku zastúpenia katolíkov v NR SR, rozkradnutý štát a občianske nálady na Slovensku. Čo má hľadať kolínsky zjazd katolíckej mládeže sveta alebo dedičstvo po sv. Cyrilovi a Metodovi v súčasnom krízovom ekonomickom a politickom vrení? S vďakou evidujem, že aj Vy ste nespokojný, ale príčiny máme rozličné.

Aj katolícky politik si musí uvedomiť, že žije v sekularizovanej spoločnosti a nesmie ju stavať na hlavu nadmernými požiadavkami posolstva svojej viery. Musí uznať, že ateizmus je legitímna forma svetonázoru, ktorý tu vždy bol a kresťania ponúkajú svoju vieru v Boha ako jeho alternatívu — smú presviedčať tým, čo je hodnovernejšie, ale nesmú sa vnucovať, napríklad nadpočetnými cirkevnými sviatkami, široko zavedeným vyučovaním náboženstva, znemožňovaním interrupcií alebo prítomnosťou svojej hierarchie pri slávnostných štátnych aktoch atď.

Kniha Katolík v politike je asi návodom, ako má jednoduchý veriaci a ešte viac veriaci politik šíriť moc KBS bez ohľadu na našu parlamentnú demokraciu.

Rastislav Škoda


Info
 
Autor článku Rastislav Škoda je vydavateľom Zošitov humanistov. Preložil viacero kníh, mezi nimi napríklad knihu P. Kurtza Zakázané ovocie (Etika humanizmu), je členom Spoločnosti PROMETHEUS


Copyright © 2000—2013 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:kancelariasp@mail.t-com.sk