Nemecký Katolícky denník Welt uverejnil výsledok prieskumu TNS Emnid na 1001 opýtaných pre mesačník Reader's Digest. Na otázku, či veria v boha, odpovedalo 65 % Áno, 33 % Nie. Ale aj 15 rokov po opätovnom zjednotení je republika nábožensky hlboko rozdelená: Kým vo východnej časti je neveriacich 77 %, v západnej je ich len 22 %. Pre 61 % je viera privátna záležitosť a o obsahu viery nerozhodujú ani veľké cirkvi ani sekty. Len 7 % je názoru, že viera sa neobíde bez príslušnosti k nejakej cirkvi, ktorá rozhoduje o obsahu viery, t. j. čomu sa má veriť.

Väčšina Nemcov chápe vieru v zmysle osvietenstva. Obrazne v zmysle paraboly Gottholda Ephraima Lessinga (1729 – 1781) o 3 prsteňoch zastáva 70 % Nemcov názor, že všetky náboženstvá sú rovnocenné a žiadne nemá nijakú prevahu nad iným. Len 22 % myslí inak. 83 % verí panteisticky, že „boh sa prejavuje v prírode“. Slabo je rozšírená viera v boha ako stvoriteľa, ako to učia katechizmy oboch veľkých cirkví a všetkých siekt: len 23 % verí historke stvorenia, podľa ktorej človek pochádza priamo od Adama a Evy. Naopak: 71 % akceptuje darvinovskú evolučnú teóriu, podľa ktorej sa človek postupne vyvinul zo zvierat.

Predstavy Nemcov o bohu sa nezrovnávajú na 100 % s kresťanskými ideami. Pre 82 % znamená boh prírodu, pre 80 % silu a pre 70 % posilu v osobnom živote, čo všetko svedčí pre panteistické ponímanie. Súčasne však 75 % považuje boha za bytosť, ktorá ich stvorila a dala im slobodnú vôľu. Vo filozofii sa taký pojem boha blíži teodícei (ospravedlneniu) povedzme Gottfrieda Wilhelma Leibniza (1646 – 1716), ktorý videl v Bohu „hlavného staviteľa prírody“, ktorý je „všemohúci, vševediaci a nadovšetko spravodlivý; stvoril najlepší zo všetkých možných svetov“. Pre časť Nemcov taký boh ešte zrejme existuje: 26 % verí, že „priamo zasahuje do diania na svete“ a svoju „nevôľu prejavuje katastrofami ako je zemetrasenie, resp. nákazami, ako je AIDS“.

Čo aj 74 % na takého trestajúceho boha neverí, je boh v postmodernom Nemecku skoro všadeprítomný. Pre 56 % zasahuje do udalosti nepriamo, pre 50 % je aktívny, keď „sú ľudia čo do svojich možnosti v koncoch“ a pre 42 % koná, keď „to ľudia pripustia“; 33 % pripúšťa, že „je schopný všetkého“. Potom sa niet čo čudovať, že až 59 % si myslí, že majú hocikedy možnosť vstúpiť s ním do kontaktu modlitbou; 33 % je inej mienky.

Spásu však už Nemci, bez ohľadu na konfesiu, nehľadajú v kostoloch,. Len 10 % protestantov a 23 % katolíkov chodí „pravidelne“ do kostola – aj preto, lebo každý tretí verí skôr na existenciu nadpozemských bytostí či síl, ako na boha.

Welt.de, 7. apríla 2005