SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Na aktuálnu tému

Pravoslávie je najtemnejším, a najuzavretejším náboženstvom


[25. 07. 10]

Výber z rozsiahlejšieho rozhovoru s Vladimírom Poznerom pre časopis Cher Ami.

pozner.jpg, 6,3kB... Myslím si, že jednou z najväčších tragédií pre Rusko bolo prijatie pravoslávia. Ak sa dnes pozrieme — obmedzím sa na Európu a vezmem iba kresťanské krajiny, — existujú tri vetvy kresťanstva: katolicizmus, pravoslávie a protestantizmus. Ak sa odrazíme od takých pojmov, ako demokracia, kvalita života, životná úroveň a rozdelíme krajiny podľa týchto ukazovateľov, potom na prvom miesta budú práve všetky protestantské krajiny. Potom katolícke. A až potom také, krajiny ako Rusko, Grécko, Bulharsko atd. A to nie sú vôbec náhodné veci, pretože pravoslávie je najtemnejším, a najuzavretejším náboženstvom.

Čo znamená temné? Ako môže byť náboženstvo temným?

Veľmi ľahko. Keď sa ľudia upaľujú to je čo? To je varí svetlé? To bolo. Keď bolo ostré vnútorne rozdelenie pravoslávia v Rusku. Pri tom absolútne odmietanie a neprijatie iných náboženstiev. Tretí Rím, národ križiakov atď. Všetko pochádza z toho. Málo kto sa zamýšľa nad tým, že geto pre cudzincov, geto v Rusku existuje presne od dôb Ivana Hrozného. Volalo sa to „nemecká sloboda“. Čo je to nemecká sloboda? Kto je to nemec? Nemec to nie je Germán. Nemec to je človek, ktorý nehovorí po rusky, preto je nemý. To je to. Strach zo Západu a pohľad na Západ, ako niečo nebezpečné a amorálne pochádza od cirkvi. Náboženstvo to je určitý filozofický názor. Ale cirkev to je nástroj. RPC (Ruská pravoslávna cirkev) mi najviac pripomína KSSZ s politbyrom, ktoré sa skladá z metropolitov, a s generálnym tajomníkom, ktorý sa volá patriarcha. Myslím si, že RPC spôsobila Rusku veľké škody. V Rusku nebolo Osvietenstva. V Západnej Európe sa zbavili temných stránok cirkvi. Keď vznikol absolútne iný pocit a chápanie života nastal rozkvet umenia. V Rusku také niečo vôbec nebolo. Keď sa pozeráte na ruské umenie, konkrétne na ikony do tatárskeho útlaku vidíte, že v ničom nezaostávajú za začiatkom Osvietenstva v Taliansku. Nie je to horšie ako Giotto. Úžasné veci, ktoré potom miznú. Hlavným „tatarom“ podľa mňa (nikoho sa nechcem dotknúť) bol Ivan Hrozný. On nás stiahol na dno, všetko zničil. To čo sa za jeho vlády dialo s Veľkým Novgorodom sa nedá jednoducho opísať. Rieky sa skutočne zafarbili do červena, zahynuli tisícky ľudí. Myslím si, že pravoslávie sa pre Rusko stalo ťažkým bremenom.

Vari nemáte medzi pravoslávnymi duchovnými priateľov?

Samozrejme, že nie. Nemajú ma radi. Dnes nie je módne byť proti cirkvi. Dnes mnohí, ktorí mávali straníckymi preukazmi mávajú krížmi. Zarážajúca vec: ako sa to tak rýchlo mohlo zmeniť? Boli takými neuveriteľným ateistami.

Ale veď všade nie je také neúprimnosť.

Pripúšťam, že existujú úprimní, ale chápem, že to všetko je hra. Ale zajtra sa niečo zmení a kríže budú zabudnuté. Objavia sa hviezdy, alebo kosoštvorce, alebo niečo iné. Dnes sa pravoslávna cirkev mieša do politiky, kde absolútne nemá čo hľadať. Do školského vzdelávanie. Je mimoriadne agresívna.

Aká je teda podľa vás úloha cirkvi?

Kázať — v kostole — prosím pekne. Mnohí ľudia potrebujú vieru, jednoducho preto, že im treba pocit, že za dobro skutočne príde odmena a za zlo trest. A okrem toho, že po smrti ešte niečo existuje.

Vy máte túto potrebu?

Nie. Ja som vzdelaním biológ, študoval som fyziológiu človeka, mne je absolútne jasné, že po smrti nič neexistuje.

Existuje množstvo vedcov, ktorí veria.

No čo sa týka množstva neviem, ale celkovo je to, ako vám to povedať, protirečenie. Vedec veriaci v boha to je nonsens. Podstatné v človeku je snaha poznávať. Najdôležitejšie slovo malých detí je „prečo“. Prečo svieti slnko, prečo je voda mokrá, prečo, prečo, prečo. To je v nás. Chceme vedieť. A celý náš rozvoj je výsledkom snahy vedieť. Zvieratá nechcú vedieť, nemajú takú potrebu, žijú inštinktívne, z generácie na generáciu sa nič nemení. Aj my máme inštinkty, ako zvieratá, ale máme aj zvláštny orgán — mozog, ktorý sa snaží celý čas poznávať. Cirkev hovorí: nie, treba veriť. Pýtať sa je zakázané. Ja hovorím: počkajte, počatie panny neexistuje. Umelé oplodnenie áno. Ale počatie panny — nie. Môžem tiež pripustiť, že existuje akýsi vesmírny rozum, ale celá ta biblická história ... že vraj za šesť, za sedem dní stvoril boh...

A keď si odmyslíme biblickú históriu?

Ako možno vynechať Bibliu a pri tom povedať: som veriaci. Čomu teda veríš? Vždy sa pýtam: ak je boh, prečo stvoril vši? Nie sú na nič užitočné, nikto ich neje.

Ale oni niečo jedia.

Nás, nás jedia! Ja hovorím: dokážte. Ale hovoria mi: netreba nič dokazovať. Je to tak preto, lebo je to tak. Nuž potom hovorím: voľakedy ste tvrdili, že je zem plochá. A upaľovali ste ľudí, ktorí hovorili, že to nie je tak. A potom ste to museli uznať. Katolíkom trvalo 500 rokov, aby priznali že Galileo mal pravdu. Ak by sme žili podľa vašich pravidiel, dosiaľ by sme boli v jaskyniach. O čom hovoríte? Ak hovoríme o vesmírnom rozume, chcem pochopiť: Čo to je? Keď deti v Afrike puchnú od hladu a po tvárach im lezú muchy. Čo je to? To je vesmírny rozum? Cesty božie sú nevyspytateľné. Nuž prepáčte.

Ak budeme čisto teoreticky predpokladať, že boh je — veď nás nestvoril bez vôle. Sami sa rozhodujeme. Máme slobodnú vôľu. Z toho vyplýva, že to čo sa deje sa nedeje z jeho viny, je to naša vina. Ľudská. V opačnom prípade je všetko vopred určené.

Úplne s vami súhlasím: za všetko, čo sa s nami deje sme vinní my sami. Mne hovoria, že všetko, čo sa deje sa deje z božej vôle. V čom je teda zmysel toho nekonečného utrpenia? Ak vezmeme celé ľudstvo a zredukujeme ho na sto ľudí pri zachovaní všetkých vzťahov, ktoré existujú bude z tej stovky 57 ľudí z Ázie, 23 Európanov, 14 Američanov a 8 Afričanov. Z tej stovky jeden bude mať počítač, jeden bude mať vyššie vzdelania, šiestim z nich bude patriť 59 percent zo všetkého bohatstva ktoré na zemi existuje. A všetci šiestu budú žiť v USA. Pýtam sa vás: čo to je? Ak sme za to vinní my, nemám otázok. Ale ak je to božia vôľa, potom môžem len rozhodiť rukami.


Na margo

Významný a populárny ruský publicista Vladimír V. Pozner sa vyjadril priamo a nelichotivo o Ruskej pravoslávnej cirkvi a už sa na neho zlietajú supy — prívrženci tejto temnej organizácie, ako ju pomenoval i tí, čo by chceli medzi veriacimi získať politické body.

Paradoxne však napríklad na stanici Echo Moskvy, v relácii Razvarot, ktorá urobila telefonické hlasovanie podržalo názor Poznera 85 % proti 15 % telefonujúcim.


Copyright © 2000—2010 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:kancelariasp@mail.t-com.sk