SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Evolúcia
ÚVOD
(K práci Pôvod druhov)
Charles Darwin

Keď som sa ako prírodovedec plavil na lodi Jeho Veličenstva Beagle, prekvapili ma niektoré skutočnosti týkajúce sa rozšírenia obyvateľov Južnej Ameriky a geologických vzťahov medzi súčasnými a predošlými organizmami tohto kontinentu. Zdalo sa mi, že tieto skutočnosti vrhajú svetlo na pôvod druhov – záhadu záhad, ako to nazval jeden z našich najväčších filozofov. Pri návrate domov v roku 1837 mi napadlo, že trpezlivým zhromažďovaním a zvažovaním všetkých druhov faktov, ktoré by s tým mohli súvisieť, by sa azda dalo o tom niečo zistiť. Po päťročnej práci som si dovolil o tejto veci popremýšľať a vypracovať krátke poznámky. Tie som v roku 1844 rozšíril na náčrt záverov, ktoré sa mi zdali pravdepodobné. Od toho času až do súčasnosti som sa neustále zaoberal týmto problémom. Dúfam, že mi prepáčite odbočku k osobným detailom, ktoré tu uvádzam len preto, aby som ukázal, že som sa so svojím rozhodnutím neunáhlil.

Moja práca je teraz takmer hotová, no vzhľadom na to, že jej dokončenie by mi trvalo dva až tri roky a že zdravie mi celkom neslúži, bol som vyzvaný uverejniť tento výťah. Priviedlo ma k tomu najmä to, že pán Wallace, ktorý v súčasnosti študuje prírodovedu Malajzijského súostrovia, prišiel takmer k rovnakým všeobecným záverom o pôvode druhov ako ja. Minulý rok mi poslal o tomto predmete ucelenejšiu správu so žiadosťou, aby som ju odovzdal sirovi Charlesovi Leyellovi. Ten ju odoslal Linného spoločnosti. Správa potom vyšla v treťom zväzku časopisu tejto spoločnosti.
strana 39
Sir Ch. Lyell a Dr. Hooker vedeli o mojej práci (druhý z nich čítal môj náčrt z roku 1844) a poctili ma názorom, že by bolo vhodné uverejniť s vynikajúcou správou pána Wallacea aj nejaké stručné výňatky z mojich rukopisov.

Výťah, ktorý teraz uverejňujem, musí byť nevyhnutne nedokonalý. Pri niektorých svojich tvrdeniach sa v ňom nemôžem oprieť o odkazy a pramene a musím teda dôverovať čitateľovi, že sa spoľahne na moju presnosť. Nepochybne sa doň vlúdili aj nejaké chyby, no verím, že som bol vždy obozretný, keď som sa spoliehal len na spoľahlivé pramene. Na objasnenie tu teda môžem uviesť len všeobecné závery, ku ktorým som došiel, ako aj niektoré skutočnosti; verím však, že vo väčšine prípadov to bude stačiť. Nikto nepociťuje naliehavejšie ako ja nevyhnutnosť neskoršie podrobne uverejniť, spolu s odkazmi, na ktorých sú postavené moje závery, všetky skutočnosti. Dúfam, že v nasledujúcej práci sa mi to aj podarí. Jasne si totiž uvedomujem, že v tejto knihe takmer nehovorím o prípadoch, ktoré by sa opierali o fakty často očividne vedúce k záverom protirečiacim tým, ku ktorým som došiel. Správny výsledok možno získať iba úplným stanovením a vyváženosťou faktov a argumentov na oboch stranách každého problému. A to sa tu nedá urobiť.

Veľmi ľutujem, že nedostatok priestoru mi nedovoľuje vyjadriť poďakovanie za veľkorysú pomoc, ktorej sa mi dostalo od naozaj mnohých prírodovedcov, pričom niektorých z nich osobne nepoznám. Nemôžem však opomenúť príležitosť vyjadriť hlboké poďakovanie Dr. Hookerovi, ktorý mi posledných pätnásť rokov všemožne pomáhal svojím širokým rozsahom vedomostí a vynikajúcim úsudkom.

Pri uvažovaní o pôvode druhov je celkom pochopiteľné, že prírodovedec, ktorý premýšľa o vzájomných príbuznostiach živých bytostí, ich embryologických vzťahoch, zemepisnom rozšírení, geologickej postupnosti a iných takýchto skutočnostiach, môže dospieť k záveru, že nijaký druh nebol stvorený nezávisle, ale že sa vyvinul, podobne
strana 40
ako odrody, z iných druhov. Napriek tomu takýto záver, aj keď dobre podložený, by bol neuspokojivý, keby sa nepreukázalo, ako sa nespočítateľné druhy obývajúce tento svet modifikovali tak, aby získali tú dokonalosť stavby a vzájomného prispôsobenia, ktoré celkom oprávnene vyvolávajú náš obdiv. Prírodovedci neustále poukazujú na vonkajšie podmienky, ako je podnebie, potrava atď. ako na jedinú možnú príčinu premenlivosti. V istom veľmi obmedzenom zmysle to môže byť pravda, ako neskôr uvidíme. Je však absurdné pripisovať napríklad stavbu ďatľa spolu s jeho chodidlami, chvostom, zobákom a jazykom, tak nádherne prispôsobených na chytanie hmyzu pod kôrou stromov, iba vonkajším podmienkam. V prípade imela odoberajúceho výživu z určitých stromov so semenami, čo musia prenášať určité vtáky, a ktoré má jednopohlavné kvety absolútne vyžadujúce činnosť istého hmyzu na prenos peľu z jedného kvetu na druhý, je rovnako absurdné vysvetľovať stavbu týchto parazitov závislých od niekoľkých odlišných organizmov účinkami vonkajších podmienok alebo zvykom či vôľou samej rastliny.

Zdá sa mi, že autor práce Stopy stvorenia (Vestiges of Creation) by povedal, že po určitom neznámom počte generácií sa zrodil z nejakého vtáka ďateľ a z nejakej rastliny imelo, pričom boli stvorené s tou dokonalosťou, ako ich vidíme dnes. Táto domnienka mi však nepripadá ako vysvetlenie, pretože sa nedotýka ani nevysvetľuje prípad prispôsobenia sa organizmov k sebe navzájom aj k ich fyzickým podmienkam života.

Je preto nanajvýš dôležité získať jasný pohľad na prostriedky modifikácie a vzájomného prispôsobenia. Na začiatku svojich pozorovaní sa mi zdalo pravdepodobné, že pozorné štúdium domestikovaných zvierat a pestovaných rastlín je azda najlepší spôsob, ako vyriešiť tento záhadný problém. A nesklamal som sa. V tomto a všetkých ostatných zložitých prípadoch som opakovane prichádzal na to, že naše poznanie premenlivosti pri domestikácii, nech už je akokoľvek
strana 41
nedokonalé, poskytuje najlepší a najbezpečnejší kľúč. Trúfam si vyjadriť svoje presvedčenie o vysokej hodnote týchto štúdií napriek tomu, že si ich prírodovedci vo všeobecnosti nevšímali.

Z týchto dôvodov sa bude v prvej kapitole tohto výťahu venovať premenlivosti pri domestikácii. V nej uvidíme, že je prinajmenej možné veľké množstvo dedičných modifikácií a, čo je rovnako dôležité alebo ešte dôležitejšie, uvidíme, aká veľká je schopnosť človeka nazhromažďovať svojím výberom postupné, jemné odchýlky. Ďalej sa budem venovať premenlivosti druhov vo voľnej prírode. Nanešťastie však o tom budem musieť uvažovať veľmi stručne, keďže náležite sa o tom dá uvažovať, iba ak uvedieme obsiahly zoznam faktov. Budeme však môcť rozobrať, ktoré okolnosti sú pre premenlivosť najpriaznivejšie. V nasledujúcej kapitole budem uvažovať o boji o život medzi všetkými organizmami na celom svete, ku ktorému dochádza nepochybne preto, že pribúdajú geometrickým radom. Ide o Malthusovo učenie aplikované na celú živočíšnu a rastlinnú ríšu. Keďže sa rodí oveľa viac jedincov každého druhu, ako môže prežiť, v dôsledku čoho často dochádza k boju o život, vyplýva z toho, že akýkoľvek organizmus, nech už sa akokoľvek nepatrne mení pre neho výhodným spôsobom v zložitých a niekedy premenlivých podmienkach života, bude mať väčšiu šancu na prežitie, a tým byť prírodou vybraný. Podľa silného princípu dedičnosti sa bude akákoľvek vybraná odroda snažiť rozmnožiť svoju novú a modifikovanú formu.

Tento základný predmet prírodného výberu budem do istej šírky rozoberať v štvrtej kapitole, v ktorej uvidíme, ako prírodný výber takmer nevyhnutne zapríčiňuje vyhynutie menej vyvinutých foriem života a vedie k tomu, čo som nazval divergencia znakov. V piatej kapitole sa budem venovať zložitým a málo známym zákonom premenlivosti a korelácie rastu. V ďalších štyroch kapitolách rozoberiem najzreteľnejšie a najzávažnejšie problémy mojej teórie, konkrétne, po prvé, problémy vývoja, t. j. pochopenia toho, ako sa môže
strana 42
jednoduchá bytosť alebo jednoduchý orgán zmeniť a zdokonaliť na vysoko vyvinutú bytosť alebo dôkladne skonštruovaný orgán; po druhé, predmet inštinktu alebo mentálnych schopností živočíchov; po tretie, hybridizmus alebo neplodnosť druhov a plodnosť odrôd pri vzájomnom krížení a po štvrté nedokonalosť geologického záznamu. V nasledujúcej kapitole budem uvažovať o geologickej postupnosti organizmov v čase. V jedenástej a dvanástej kapitole o ich zemepisnom rozšírení po celom svete, v trinástej kapitole o ich klasifikácii alebo vzájomných príbuznostiach ako v dospelosti, tak aj embryonálnom stave. V poslednej kapitole uvediem stručné zhrnutie celej práce a zopár záverečných poznámok.

Nikoho by nemalo prekvapovať, ak berie na vedomie našu hlbokú nevedomosť týkajúcu sa vzájomných vzťahov všetkých organizmov žijúcich okolo nás, že mnohé veci v súvislosti s pôvodom druhov a odrôd ostali až doteraz nevysvetlené. Kto dokáže vysvetliť, prečo sa jeden druh značne rozširuje a je početne zastúpený a prečo iný, príbuzný druh má malý počet a je teda vzácny? Tieto vzťahy sú jednako nanajvýš dôležité, lebo určujú súčasný blahobyt a, ako sa domnievam, aj budúci úspech a modifikáciu každého obyvateľa tohto sveta. O vzájomných vzťahoch medzi nespočetnými obyvateľmi sveta v rôznych geologických obdobiach toho vieme ešte menej. Napriek tomu, že mnohé veci ostávajú a ešte dlho ostanú nejasné, po uváženom štúdiu a nezaujatom úsudku, akého som len schopný, nepochybujem, že názor, ktorý zastáva väčšina prírodovedcov a ktorý som predtým zastával aj ja (t. j. že každý druh bol stvorený nezávisle), je chybný. Som hlboko presvedčený, že druhy nie sú nemenné. Takisto som presvedčený, že druhy, ktoré patria do tých istých rodov, ako ich nazývame, sú priami potomkovia iných a spravidla vyhynutých druhov, rovnako ako sú uznávané odrody akéhokoľvek druhu potomkami týchto druhov. Navyše som presvedčený, že prírodný výber je hlavný, ale nie jediný prostriedok modifikácie.


INFO

Konečne i v slovenčine:

DARWIN, CH.:
Pôvod druhov.
Bratislava : KALLIGRAM, 2006,
ISBN 80-7149-745-2

Odporúčame prečítať a ponúkame aspoň úvod; strany 39-43.


Copyright © 2000—2009 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk