SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
N A Š A   A N A L Ý Z A

POVINNÉ NÁBOŽENSTVO ALEBO ETIKA PORUŠUJÚ ZÁKLADNÉ ĽUDSKÉ PRÁVA A DISKRIMINUJÚ


Napriek protestom časti slovenskej verejnosti zaviedla sa u nás výučba povinne voliteľného predmetu náboženstvo alebo etika počnúc prvým ročníkom základných škôl. 1

Analýzou tejto problematiky došla naša spoločnosť k záveru, že toto opatrenie štátnej správy porušuje základné ľudské práva rodičov a diskriminuje časť našich občanov.

Chceme poukázať hlavne na tieto body a súvislosti tohto opatrenia:

  1. Prečo je zavedenie POVINNE voliteľného predmetu náboženstvo alebo etika porušením ľudských práv
  2. V čom tieto opatrenia diskriminujú časť našich občanov
  3. Aká je koncepcia výučby predmetu etika u nás a v Európe
  4. Čo je model podľa R. R. Olivara prijatý ministerstvom školstva na Slovensku
  5. Aké nápravné opatrenia sú možné.

A. Prečo je zavedenie POVINNE voliteľného predmetu náboženstvo alebo etika porušením ľudských práv?

Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (16.12.1966) uvádza v článku 18 (2):2 "Nikto nesmie byť podrobený DONUCOVANIU, ktoré by narušilo jeho slobodu vyznávať alebo prijať náboženstvo alebo VIERU3 podľa svojej vlastnej voľby." Rovnako aj Deklarácia o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva, alebo viery (25.11.1981) článok 5 (2)4 hovorí: "Každé dieťa musí mať právo na prístup ku VZDELANIU vo veciach náboženstva a VIERY podľa želania svojich RODIČOV, prípadne poručníkov, a nesmie byť prinútené VZDELÁVAŤ SA v náboženstve alebo VIERE proti ich vôli, pričom najlepšie záujmy dieťaťa sú prvoradé." (Zvýraznené kapitálkami a písmom redakciou)

Rodič alebo poručník sú teda jediné subjekty, ktoré majú právo rozhodnúť či a v akom smere - náboženskom, či nenáboženskom sa ich dieťa bude vzdelávať. Štát o týchto veciam nemá právo rozhodovať.

POVINNÁ dochádzka detí na hodiny náboženstva alebo etiky je PRINÚTENÍM, ktoré odporuje týmto právnym normám., SR ich ratifikovala a majú väčšiu právnu účinnosť ako naše zákony.5 Ide teda o FLAGRANTNÉ PORUŠENIE MEDZINÁRODNE PLATNÝCH ĽUDSKÝCH PRÁV I ZÁKONOV SR.

Školská politika je vnútroštátnou záležitosťou každého suverénneho štátu, ktorý je pri jej vykonávaní viazaný medzi iným aj platnou ústavou. Ústava SR hovorí Čl. 1-Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.. Zavedenie povinnej výučby náboženstva alebo etiky obchádza ústavu, a toto sa "legalizovalo" na podklade zásahu cudzieho medzinárodného subjektu (Svätej stolice), s ktorým SR uzavrela Zmluvu o katolíckej výchove a vzdelávaní. Vznikol tu absurdný právny precedens, pri ktorom požiadavky cudzieho medzinárodného subjektu ZASAHUJÚ do základných princípov zakotvených v ústave a MENIA tento ZÁKLADNÝ PRINCÍP URČUJÚCI CHARAKTER štátu.

Táto absurdnosť však má aj svoje pokračovanie: Článok II (4) tejto zmluvy hovorí: Katolícke náboženstvo sa vyučuje ako jeden z povinne voliteľných predmetov v základných školách a v stredných školách. Ani jediným slovkom sa tu nespomína, že VŠETKY deti musia absolvovať náboženstvo - teda nielen deti katolíckych rodičov. Niekto by mohol povedať: Dobre, je to vec katolíkov, robte si čo chcete. A tu vstupuje do hry minister FRONC, ktorý žonglérskym spôsobom zmluvu uzatvorenú medzi riadiacim orgánom Katolíckej cirkvi a SR ZOVŠEOBECNÍ a jej platnosť svojvoľne rozšíri na VŠETKY detičky, vrátane aj tých niekoľko málo detí moslimských rodičov ktoré žijú na Slovensku (a samozrejme aj všetkých ostatných- vrátane napríklad príslušníkov Scientologickej cirkvi) Inými slovami namiesto zákonov právneho štátu sa vytiahla zo šuplíka stredoveká zásada KANONICKÉHO práva: "Roma locuta, causa finita" (=Rím tak rozhodol a tým je vec ukončená). Nikoho u nás nezaujíma, že takéto konanie nemá žiadny právny podklad zakotvený v našej národnej legislatíve.

Počet cirkví a náboženských spoločností na svete nikto nezistil . Podľa Encyclopedia of American Religions je ich v samotnej Amerike 1587. V Slovenskej republike je však zaregistrovaných iba 15 cirkví alebo náboženských spoločností. Prijaté predpisy nerátajú s tým, že rodič nemôže byť obmedzovaný a preto má právo zvoliť pre vzdelávanie svojho dieťaťa KTORÉKOĽVEK náboženstvo alebo ktorékoľvek iné PRESVEDČENIE A ŽE PRETO ŠTÁTNA SPRÁVA NIE JE V STAVE ZABEZPEČIŤ UČITEĽA PRE VŠETKY TIETO NÁBOŽENSTVÁ. Predpisy ministerstva túto situáciu NERIEŠIA a riešiť nemôžu. Presunúť dieťa svojvoľne na iný obsah vzdelávania v škole je už porušením jeho ľudského práva. Oslobodiť ho od tejto vyučovacej alternatívy by znamenalo, že predmet prestáva byť povinný, keďže povinný predmet musí každý žiak absolvovať. Je tu teda aj právne vákuum, pretože pojem povinný vylučuje možnosť oslobodenia od absolvovania tohto predmetu a toto otvára dvere pre NEZÁKONNÉ DONUCOVACIE POSTUPY. Čiže pod zámienkou povinnosti donútiť vzdelávať sa dieťa v nábožensko-ideologickom predmete, ktoré si rodičia neželajú.6

B. V čom tieto opatrenia diskriminujú časť našich občanov

Alternatívna možnosť voľby etiky sa musela prijať, pretože v populácii sú občania, ktorí sa nehlásia k žiadnej náboženskej konfesii. Na Slovensku ich niekedy pejoratívne nazývajú aj "ateisti"7, európske právne normy ich nazývajú občania nekonfesijného filozofického presvedčenia a ustanovujú, že títo ako aj ORGANIZÁCIE, ktoré ich reprezentujú majú ROVNAKÉ práva ako nábožensky orientovaní občania a ich cirkvi, prípadne náboženské spoločnosti.8

Podľa posledného sčítania ľudu na Slovensku v r 2001 bolo takýchto občanov 697598, čo predstavuje 12,96 % pri čom 160598 neuviedlo žiadnu náboženskú príslušnosť, čo predstavuje 2,99 %. Počet občanov, ktorí nemajú záujem o náboženský svetonázor a neprijímajú ho je teda na Slovensku 15,95 %, čiže sa počtom umiestnili na druhom mieste za katolíkmi.

Podľa Pokynu ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 2004-8005/15678-E z 20. mája 2004 k zavedeniu povinne voliteľného predmetu náboženská výchova v alternatíve s etickou výchovou od 1. septembra 2004 začínajúc 1. ročníkom základnej školy - článok 2 (6) Obsah zavedenia náboženskej výchovy je daný schválenými učebnými osnovami cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou po dohode s Ministerstvom školstva. Iným slovami cirkvi a náboženské spoločnosti navrhujú a schvaľujú čo sa deti budú učiť na hodinách náboženstva.

Toto však NEPLATÍ pre komunitu občanov nekonfesijného filozofického presvedčenia, ktorí o tom NEROZHODUJÚ. Nerozhodujú o tom ani organizácie, ktoré ich reprezentujú (pretože SR ich ignoruje ako by tu ani neboli). O tom čo sa ich deti budú učiť na hodinách etiky rozhodli úradníci ministerstva školstva, čo je v rozpore s medzinárodným právom ustanovujúcim paritu medzi konfesijnými a nekonfesijnými občanmi. (Učebné osnovy vypracovali: PaedDr. Oľga Križová, MPC v Bratislave, Tomášikova 4, predsedkyňa Ústrednej predmetovej komisie pre ETV pri ŠPÚ Bratislava, PhDr. Ľubica Kopinová, MPC v Bratislave, Tomášikova 4, metodička ETV a prvého stupňa, Mgr. Eva Lišková, MPC Bratislava, Exnárova, metodička ETV a prvého stupňa)9. Štát nemá právo použiť iný meter v riešení vzťahov s nábožensky orientovanými občanmi než používa s ostanými občanmi

Sme presvedčení, že použitie tohto iného metru spĺňa skutkovú podstatu DISKRIMINÁCIE, keďže podľa Deklarácie o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva, alebo viery (25.11.1981)článok 2 (2) diskriminácia "... znamená akúkoľvek odlišnosť...založenú na náboženstve alebo viere, ktorého dôsledkom je ...narušenie ...užívania , alebo výkonu ľudských práv...na základe ROVNOSTI"10 (zvýraznenie typom písma urobila redakcia)

C. Aká je koncepcia výučby predmetu etika u nás a v Európe

Učebné osnovy vypracované cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou jednoznačne OBOZNAMUJÚ žiaka s vieroukou určitej cirkvi, čím pripravujú žiaka, aby si ju osvojil.

Ekvivalentom tohto by mali byť učebné osnovy pre žiakov komunity občanov nekonfesijného filozofického presvedčenia, teda mali by ho taktiež oboznamovať s ideológiou hnutia sekulárneho humanizmu (pozitívneho ateizmu), ktoré sa dnes pokladá za základ svetonázorového presvedčenia občanov nekonfesijného filozofického presvedčenia. Osnovy takéhoto vyučovacieho predmetu v štátoch EU existujú, existujú k nim učebnice a aj pomocná literatúra v relatívne uspokojivom množstve. Schválenie osnov tohto predmetu navrhujú výhradne národné organizácie reprezentujúce komunity občanov nekonfesijného filozofického presvedčenia.

Úprava vyučovania náboženstva alebo etiky v jednotlivých členských štátoch EU je odlišná, nikde však NEPORUŠUJE zásadu jeho uplatnenia podľa želania RODIČOV, prípadne poručníkov, a že dieťa nesmie byť prinútené VZDELÁVAŤ SA v náboženstve alebo VIERE proti ich vôli.

Na Slovensku to však nie je tak.

  • Neuznáva zásadu, že to je právo rodičov11 rozhodovať, či sa ich deti vôbec majú alebo nemajú učiť ideologický predmet náboženstvo alebo etika a nariaďuje im to povinne.
  • Štátna správa si osvojila právomoc, ktorá jej nenáleží, t.j. rozhodovať o tom čo sa majú učiť deti občanov nekonfesijného filozofického presvedčenia, hoci to je výhradné právo rodičov.
  • Keďže nemá ochotu pripustiť, aby sa deti občanov nekonfesijného filozofického presvedčenia učili v duchu presvedčenia svojich rodičov, uplatňuje v učebných osnovách pre žiakov komunity občanov nekonfesijného filozofického presvedčenia náhradku, ktorá NIE JE ekvivalentom náplne svetonázorového presvedčenia občanov nekonfesijného filozofického presvedčenia. Táto nemá teda nič spoločného s oboznamovaním žiakov s ideológiou hnutia sekulárneho humanizmu (pozitívneho ateizmu), ktoré sa dnes pokladá za základ svetonázorového presvedčenia občanov nekonfesijného filozofického presvedčenia. A teda opakujeme: NIE JE EKVIVALENTOM ani skutočnou alternatívou osnov, ktoré si uplatňujú pre svojich stúpencov cirkvi pri vyučovaní náboženstva.
  • Táto náhradka sa nazývajú prosociálna výchova podľa modelu R.R. Olivara

D. Čo je to model podľa R. R. Olivara prijatý ministerstvom školstva na Slovensku?

Jeho autorom je Dr Roberto Roche Olivar z fakulty psychológie renomovanej Autonómnej Univerzity v Barcelone, Španielsko. Jeho vedecký výskum sa zameriava na to, ako vychovávať deti k PROSOCIÁLNEMU správaniu, ktorého cieľom je jednak harmonické spolunažívanie s inými občanmi a altruistické správanie sa voči celej spoločnosti.

Napriek plauzibilným zámerom prosociálnej výchovy sa našlo uplatnenie týchto zásad v relatívne malej hŕstke štátov. Sú to: Španielsko a Taliansko v Európe, Argentína, Mexiko, Uruguaj v Amerike. Slovensko ho prijalo ako náplň etickej výchovy v školách po novembrovej revolúcii a vydalo učebnicu, ktorá od r 1992 je jediná nezmenená učebnica etiky pre našich žiakov a učiteľov.

O prosociálnej výchove podľa Roberta Roche Olivara sa pochvalne vyjadrujú predovšetkým katolícki pedagógovia. Takýmto príkladom je článok teológa Jana DOHNALA v časopise Kŕesťanská pedagogika, v ktorom sa opiera aj o priaznivý názor dr. Františka Kardinála Tomáška12. Náš názor je ten, že by tento predmet mal byť povinným predovšetkým pre deti, ktoré si zvolili náboženstvo, (nie pre tie, ktoré si ho nezvolili) pretože prosociálna výchova by mohla KOMPENZOVAŤ intolerantné trendy, zaznávanie postavenia ženy, ako aj nenávisť voči inovercom, antisemitizmus, ktoré sú súčasťou obsahovej náplne náboženskej výchovy niektorých cirkví a náboženských spoločností. Zavedenie povinného náboženstva nevyhnutne usmerní totiž niektoré deti aj takýmto nežiaducim smerom.

Pre deti, ktoré by sa učili podľa osnov SEKULÁRNEHO HUMANIZMU, tak ako tieto existujú v početných krajinách EU by bol tento predmet zbytočný, pretože všetky zásady prosociálnej výchovy podľa Roberta Roche Olivara sú tam IMPLICITNE obsiahnuté, navyše sú ešte aj doplnené množstvom učebnej látky, ktorá upevňuje morálku, odsudzuje násilie a učí tolerancii iných presvedčení.

Súhrnne možno teda povedať,

  • že etika podľa modelu Roberta Roche Olivara nie je ekvivalentom osnov sekulárneho humanizmu, ktorý je základom svetonázorového presvedčenia občanov nekonfesijného filozofického presvedčenia. Možno to porovnať s tým ako keby výučba kresťanských náboženstiev bola oklieštená a redukovaná na DESATORO, avšak vynechal sa akákoľvek zmienka o Ježišovi Kristovi, Starý zákon, Nový zákon, a celá história cirkvi až do dneška
  • Kvalifikácia učiteľov etiky nesmeruje k cieľom takej výchovy pre bekonfesijné deti , ako by mala byť praktická činnosť týchto učiteľov zameraná. Gestorom obsahu vzdelávania pre získanie takéhoto diplomu a kvalifikácie v členských štátoch EU sú spoločenstvá reprezentujúce občanov nekonfesijného filozofického presvedčenia. Na Slovensku to tak nie je a štátna správa s nimi nekonzultuje a IGNORUJE ICH. Návrhy na vydanie učebných pomôcok osvedčených v zahraničí ministerstvo neakceptuje, hoci sú dostupné aj v slovenskom preklade13. Dôsledkom toho je aj že kvalifikáciu pre učiteľov (NENÁBOŽENSKEJ) etiky poskytujú inak zamerané inštitúcie, medzi inými aj naša Katolícka teologická fakulta, čo je svetovým unikátom14.
  • Praktický dopad všetkých týchto skutočností je ten, že sa neberú do úvahy ambície rodičov týkajúce sa výchovy ich detí, lebo sa vytvorili podmienky, v ktorých tieto ambície sú nesplniteľné.
  • Prijaté opatrenia smerujú ku KATOLIZÁCII celého mladého slovenského dorastu a sú prakticky POTLÁČANÍM legitímnych nárokov rodičov všetkých ostatných cirkví a náboženských spoločností - vrátane komunity občanov nekonfesijného filozofického presvedčenia.

E. Aké nápravné opatrenia sú možné

Tým, že štát zavádza POVINNÚ výučbu náboženstva alebo akejkoľvek inej ideológie porušil záväzné zákonné normy. (Štát má síce umožniť výučbu náboženstiev, alebo im odpovedajúcim INÝCH PRESVEDČENÍ, ale nesmie ich povinne nanucovať!) Obracajú sa na nás aj občania, prečo naša spoločnosť nepodala sťažnosť na Ústavný súd. Toto vyžaduje VYSVETLENIE:

Na ústavný súd sa môže obracať občan ale aj právnická osoba ak namietajú porušenie SVOJICH práv. Inými slovami sťažovateľ musí byť priamo poškodený vo svojich ústavných právach príslušným výnosom štátnej alebo verejnej správy. Spoločnosť v tomto prípade nebola priamo poškodená, poškodzovaní sú OBČANIA, respektíve ich neplnoleté deti. Preto iba poškodení OBČANIA sa môžu odvolať. My sme sa v tejto veci už obrátili na niektoré politické kluby poslancov, ktorí môžu zozbierať predpísaný počet poslancov na iniciovanie sťažnosti na ústavný súd. Táto akcia nie je zatiaľ veľmi perspektívna. PRETO OSTÁVA INICIATÍVA UŽ IBA NA RODIČOCH. Títo majú právo podať buď jednotlivo, alebo v skupinách svoju sťažnosť na Ústavný súd15.

Druhá cesta je pokúsiť sa REVIDOVAŤ súčasný stav a prijaté právne normy novelizovať. Je to oveľa zložitejšia a veľmi dlhodobá cesta, pri čom treba rátať aj s množstvom umelo vytváraných prekážok.

Spoločnosť PROMETHEUS


  1. Pokyn Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 2004-8005/15678-E z 20. mája 2004 k zavedeniu povinne voliteľného predmetu náboženská výchova v alternatíve s etickou výchovou od 1. septembra 2004 začínajúc 1. ročníkom základnej školy
  2. Medzinárodná ochrana ľudských práv- Slovenské národné stredisko pre ľudské práva 1995, str. 26.
  3. Pojem VIERA vo francúzskom origináli je CONVICTION, čo dokazuje že to značí akékoľvek PRESVEDČENIE, teda nie len náboženskú vieru
  4. Medzinárodná ochrana ľudských práv - Slovenské národné stredisko pre ľudské práva 1995, str.77
  5. Ú s t a v n ý z á k o n z 23. februára 2001 Čl. I (2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.
  6. Vo veľkej Británii, kde je anglikánske náboženstvo prijaté ako ŠTÁTNE, stačí žiadosť rodičov bez udania dôvodu, aby dieťa bolo oslobodené od náboženskej výučby. (pozri: http://www.humanists.freeserve.co.uk/ schoolreligion.html/schoolreligion.htm)
  7. Pejoratívny zmysel slova ateizmus je výsledkom vytrvalej kampane. Dnes je celosvetovo zaužívaný pojem (svetský = sekulárny) HUMANIZMUS. Podľa definície (British Encyclopaedia a British Concise Encyclopaedia) Humanistická filozofia je NETEISTICKÁ, predstavujúca antagonizmus proti tradičným náboženstvám. Náboženstvá je správne označovať TEIZMUS,(teistické filozofie a svetonázory.) Niekedy dochádza aj k zahmlievaniu týchto pojmov tvrdením, že aj náboženstvá sú humanistické . Omyl je v tom , že ide o chybnú zámenu pojmu "humánny" za pojem "humanistický.
  8. V Belgicku to je Loi relative au Conseil central des Communautés philosophiques non confessionnelles de Belgique, pozri znenie : (http://www.laicite.be/ Documents/Loi_publication_MB.pdf) v návrhu ústavy pr Európu o tom hovorí aj člán. 51- pozri :Návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu, slovenské znenie str 43, 2003, Úrad pre publikácie.
  9. Pozri: UČEBNÉ OSNOVY Etická výchova pre základné školy I. Stupeň Schválilo Ministerstvo školstva Slovenskej republiky dňa 13.4.2004 pod číslom CD-2004-5691/11376-1:096 s platnosťou od 1.9.2004 začínajúc prvým ročník
  10. Medzinárodná ochrana ľudských práv, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva 1995, str. 76
  11. "Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; ..." In: ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Čl.41, ods. 4 Zbierka zákonov č. 92/1992 strana 2657.
  12. (http://kpedagogika.unas.cz/ 2002pravidla.htm), PRAVDIVÁ KOMUNIKACE JAKO ZÁKLAD ROZVOJE LIDSTVÍ, PŘÍNOS PROJEKTU PROF. ROBERTA ROCHE OLIVARA -THLIC. JAN DOHNAL
  13. Informácia od Vydavateľstva Škoda, ktoré požiadalo MŠ o schválenie niekoľkých titulov ako pomocnú literatúru, avšak doteraz bez úspechu
  14. Podľa našich informácií sú to: Rímskokatolícka Cyrilometodejská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, (http://www.frcth.uniba.sk/), Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity http://pdf.truni.sk/ fak/stod/stodbor.htm), Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity , Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa (http://www.uips.sk/vs/index.html)
  15. Podmienka prijatia sťažnosti je zastúpenie sťažovateľa advokátom

INFO
Opätovne sa vraciame k téme, ktorú sme ako stanovisko a výzvu rozoberali.

Prosíme rodičov, aby nám zaslali svoje vlastné pripomienky elektronickou poštou alebo klasicky na adresu: Spoločnosť PROMETHEUS, Grösslingova č. 8, 811 09 Bratislava.

Po zhrnutí pripomienok a ich doplnení ich môžeme predložiť príslušným útvarom Ministerstva školstva, aby ich riešili.

K tejto téme si môžete prečítať dodatok, ktorý k tlačenej podobe tohto dokumentu uverejnili ZH č. 44/2004


Copyright © 2000—2004 Spoločnosť PROMETHEUS, Grosslingova 8, 811 09 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk