SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
TOPlist 
 
 
Odborný názor
Prejav Davida Polocka v Európskom parlamente
David Polock je prezidentom EHF

Mocné hlasy opäť vyhlasujú, že európske hodnoty sú kresťanské a dovolávajú sa, aby kresťanstvo bolo zakotvené v Ústave Európy.

Chcem uviesť dôvody proti týmto návrhom a v záujme svetskej Európy — svetskej ktorá nie je v žiadnom zmysle ani ateistická a bez želania vylúčiť náboženstvo z verejných záležitostí, avšak v zmysle inštitucionálneho oddelenia náboženstva a politiky, v tom zmysle, aby naše spoločné inštitúcie a zákony ostali neutrálne a rovnako prístupné a použiteľné pre nás všetkých.

Boli to práve cirkvi, ktoré pôvodne usilovali o sekularizmus, aby držali štát mimo oblasti prislúchajúce cirkvám. Teraz však sa musí uplatniť aj požiadavka opačným smerom — držať cirkvi oddelené od vládnutia.

Moje argumenty vychádzajú:
Z pragmatizmu — t.j. dôkazov, že všetko iné by spôsobilo bezdôvodné odcudzenie viac než polovice populácie.
Z pravdy — teda z toho, že naše hodnoty nie sú výlučne kresťanské a ani nezačali kresťanstvom.
Z princípu — ktorý vychádza zo samotných základov politickej filozofie.

Pragmatizmus

Sloboda vyznávať náboženstvo alebo iné presvedčenie sa nijako nenarušuje tým, že sa Európska ústava nemá odvolávať na kresťanstvo. Avšak zakotvenie takejto klauzuly by odcudzilo mnohých a urobilo z nich občanov druhej triedy.

Začlenenie zmienky o kresťanstve nie je žiaduce vzhľadom na záruky náboženskej slobody a slobody presvedčenia v článku 9 Európskej charty ľudských práv. Práve naopak namiesto týchto slobôd by to bolo porušením článku 14 o zákaze diskriminácie.

Toto by bolo stotožňovaním kresťanskej nadradenosti, aká protirečí samotným hodnotám rovnosti a vzájomného rešpektovania, o ktorých vyhlasujú cirkvi, že ich uznávajú - fakticky to hraničí s diktátom. Je poľutovania hodné, že Angela Merkelová, ktorá bude prezidentkou EU až táto Únia bude oslavovať svoje päťdesiatročné jubileum sa vyjadrila a „zdôraznila“ [pápežovi pri jeho nedávnej návšteve] „potrebu takej ústavy, ktorá sa bude odvolávať na kresťanské hodnoty“

„Naše kresťanské hodnoty“ — a čie vlastne?. Asi jej a pápežove hodnoty, ale veď v EU je aj množstvo iných náboženstiev a pravdepodobne každý jeden z troch občanov sa nehlási k žiadnemu náboženskému presvedčeniu. Rímska zmluva z r. 1957 hovorila o odstránení bariér, ale toto by naopak vytvorilo bariéru, zmluva hovorila o kultúrnej mnohotvárnosti — toto by bolo naopak odmietaním mnohotvárnosti. Z pragmatických pozícií by sme sa mali sústrediť na spoluprácu na základe našich spoločných hodnôt cez inštitúcie, ktoré sú rovnako prístupné pre všetkých, nie však súperiť o vlastníctvo týchto hodnôt.

Čo je pravda?

Angela Merkelová tiež povedala: „Som presvedčená, že zmluva by sa mala viazať na kresťanstvo a na Boha, pretože kresťanstvo bolo rozhodujúce pri vytváraní Európy.“

Dnes to nikto nezapiera, že kresťanstvo malo vplyv na Európsku históriu a tiež nikto nezapiera, že kresťanstvo si cení hodnoty, ktoré sa my všetci pokúšame udržať — no nedá mi, aby som aspoň v zátvorkách nedodal, že .ich vlastné inštitúcie sú často nedemokratické na rozdiel od tej najzákladnejšej európskej hodnoty, čo vedie k tomu, že mnohí z nás majú silné obavy, že článok 52 návrhu Ústavy dá mimoriadne právomoci biskupom, ktorí sú oveľa viac viazaní doktrínou než demokraciou.

Napriek tomu všetkému sú aj takí, čo vyhlasujú, že pôvod týchto našich spoločných hodnôt treba hľadať v kresťanstve, napríklad anglikánsky biskup [Michael Nazir Ali, biskup v Rochesteri] nedávno vyhlásil, že kresťanstvo nám dalo rovnoprávnosť, slobodu, slobodu vyjadrovať sa, dôstojnosť ľudských bytostí a dokonca vraj aj inštitúciu parlamentu..

Philippe de Schoutheete, člen Konferencie rímskokatolíckych biskupov [COMECE] skupiny to múdrych mužov, ktorí navrhujú svoje vyjadrenia o európskych hodnotách [predtým Belgický vyslanec do EU] nedávno prehlásil, že „mier, sloboda, a zavrhovanie extrémneho nacionalizmu, solidarita, rešpektovanie mnohotvárnosti spoločnosti a „subsidiarita“ boli kresťanské hodnoty“.

Toto už naozaj zabieha ďaleko a vzbudzuje veľa hnevu. Keď sa pozrieme na časy keď kresťanstvo bolo dominantné v Európe, povedzme medzi 5-tym až 15-tym storočím, bolo tu naozaj veľmi málo rovnosti, slobody, slobody prejavu, a demokracie. Cirkev nikdy nebojovala za tieto ideály na strane sekularizmu, ale bola vždy v opačnom tábore. Naše spoločné hodnoty v skutočnosti pochádzajú z mnohých zdrojov. Iba čiastočne aj z kresťanstva, ale rovnako zo starovekej predkresťanskej éry ako aj z osvietenstva v 17. a 18. storočí. (Napríklad) Práva človeka neformuloval žiadny biskup, ale rebel Tom Paine.

Princíp politickej filozofie

Zamyslime sa nad tým, čo chceme docieliť návrhom ústavy: pre obrovskú populáciu s veľmi rozmanitým presvedčením a postojmi: Celkom iste by sme mali uspokojovať čo možno najširší okruh citlivých otázok podliehajúcich takým pravidlám, ktoré sú nevyhnutné pre hladký beh spoločenstva.

Možno že bude potrebné docieliť súhlas týkajúci sa dane z prídavnej hodnoty pre tovary predávané za hranicami — ale celkom iste nie je potrebné zakotviť v zákone, že naše hodnoty sú v zásade kresťanské! Politický filozof John Rawls navrhoval, že pri hľadaní pravidiel pre spoločenstvo by bolo ideálne keby účastníci nevedeli dopredu aké stanovisko pri tom majú zaujať.

Keď v štádiu tvorby pravidiel neviete či budete iba chudobným prisťahovalcom alebo bohatým kapitalistom potom budú pravidla, ktoré navrhnete mať o veľa lepšiu šancu, že budú férové pre každého. Samozrejme toto nie je možnosť skutočného nášho sveta, ale malo by sa to vyskúšať.

Predstavme si, že máme znovu naplánovať konštitucionálne opatrenia EU týmto spôsobom. Nevieme zatiaľ či v Únii budeme figurovať ako kresťania alebo moslimovia, židia, ateisti a nevieme čo ešte iné. Keď sledujeme disparity medzi presvedčeniami v našej komunite musíme vidieť, že náboženstvá a presvedčenia sú vyložene hlboko pociťované — ak nie práve explozívne záležitosti s bohatou históriu náboženských vojen a prenasledovania siahajúcimi až do súčasnosti.

Treba spomenúť, že väčšina kresťanských skupín je tiež hlboko a niekedy až príkro rozštiepená medzi rímsko-katolíkmi, protestantmi a pravoslávnymi, že tu existuje aj dôležitá skupina židov. Ktorá prežila nie tak dávno hrozné prenasledovanie, že tu je množiaca sa menšina moslimov (ktorí sú tiež hlboko rozštiepení do dvoch táborov), sú tu aj hinduisti a sikhovia ako aj prívrženci iných náboženstiev. Vieme dobre aj to, že je tu veľká menšina — možno jeden z troch občanov, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu.

Po týchto úvahách by sme celkom iste mali dospieť k záveru, že spoločné oficiálne inštitúcie EU by mali byť prísne neutrálne vo vzťahoch medzi náboženstvami a svetonázormi. Nikto by nemal mať privilégia v inštitúciách zákonov, tým menej v samotnej základnej listine ako je ústava.

Toto je čo to nazývame „sekularizmus“, „laicita“, oficiálna neutralita, to neznamená, že náboženstvo sa musí udržiavať ako súkromná vec alebo utajovaná vec. Mnoho veriacich pokladá svoju vieru za prvotnú motiváciu a my by sme nemali od nich žiadať, aby predstierali niečo iného. Avšak je treba, aby si aj títo uvedomili, že keď pretláčajú politiku založenú na ich náboženskej doktríne, hovoria iba k tým s ktorými majú spoločný náboženský jazyk. Ak chcú presvedčiť tých čo stoja mimo ich náboženstva, musia hovoriť rovnakým spoločným jazykom o hodnotách spoločných pre všetkých.

Ak chcú hovoriť o  plánovaní rodičovstva, o eutanázii, o výchove, o zahraničí a o prerušení tehotenstva, o rovnakých právach žien alebo homosexuálov, o výskume pomocou kmeňových buniek atd. Môžu používať argumenty opierajúce sa o doktrínu iba so zameraním na ich kongregáciu, avšak nesmú sa pokúšať nanucovať svoje názory na zvyšok občanov tým, že žiadajú „rešpektovať“ ich a súhlasiť s nimi iba preto, že oni sú nábožní.

Namiesto toho musia používať spoločný jazyk, ktorý sa zakladá na našich spoločných hodnotách a prijímať aj protiargumenty od expertov v týchto odboroch.

Toto sú požiadavky spoločenstva, v ktorom platia pre každého rovnaké podmienky — v oblasti verejného života, v spoločenstve organizovanom na základe sekulárnych princípov a neutrality všetkých spoločných inštitúcií a na základe spravodlivosti voči všetkým. S blížiacim sa päťdesiatym výročím EU je treba si uvedomiť tak ako Roy Brown nám chce povedať — že aj iní ľudia okrem cirkví pripravujú deklaráciu o Európskych hodnotách na oveľa širšej základni než je možné to očakávať od kardinálov.


Niektoré pramene

„My dvaja [ja Angela Merkelová a pápež] sme hovorili o úlohe Európy a ja som zdôraznila potrebu pokračovať, že treba sa odvolávať na naše kresťanské hodnoty“ ďalej vravela: „myslím, že táto zmluva by mala nadväzovať na kresťanstvo a na Boha, pretože kresťanstvo bolo rozhodujúce pri utváraní Európy,“ http://www.eupolitix.com/EN/News/200608/49897b90-609f-465b-826b-2f48a5e07ab8.htm

Rrímska zmluva: (preklad je neoficiálny — oficiálny preklad v slovenčine nie je prístupný) Odhodlaní položiť základy čo raz bližšej únie medzi národmi Európy. V snahe zaistiť hospodársky a sociálny pokrok svojich krajín spoločnou akciou, odstrániť bariéry, ktorí rozdeľujú Európu.

Článok 149

Spoločenstvo prispeje k rozvoju kvality výučby podporovaním spolupráce medzi členskými štátmi a v prípade potreby podporou a zabezpečením ich činností, zatiaľ čo bude plne rešpektovať zodpovednosť členských štátov v kontexte vyučovania a organizácie systému vyučovania a ich kultúrnej I jazykovej odlišnosti.

Článok 151

Spoločenstvo prispeje k rozkvetu kultúry členských štátov pri súčasnom rešpektovaní ich národnej a regionálnej odlišnosti a zároveň prinášajúc do popredia spoločné kultúrne dedičstvo (zdroj)

Vodca Európskej strany pravého stredu v Európskom parlamente, p. H. G. Poeterring povedal pápežovi vo štvrtok: „Ústava EU je posvätný text“. Tento nemecký člen Európskeho parlamentu využil audienciu u pápeža Benedikta XVI, aby ho uistil o vernosti Európskej ľudovej kresťanskej strany. Povedal katolíckemu pápežovi, že duch Ústavy EU bude žiť, hoci nemohol návrh byť vzkriesený po francúzskom a holandskom vetovaní. „Bojovali sme za zmienku o Bohu v Európskej ústave. Hoci sme neboli úspešní sme na to hrdí, že sme to robili.. Konečný text zahrnuje v sebe kresťanské hodnoty“ povedal Poettering.: Nech je výsledok akýkoľvek skupina EPP obhajuje judeo-kresťanské hodnoty, a je odhodlaná presadiť duchovný a morálny rozmer Európskeho projektu. Posmeľovanie zo strany Vašej Svätosti za týmto účelom je vitálne dôležité. Ďalej dôvodí Poettering, že v období obáv pred stretom medzi Západom a Islamom hrajú náboženskí politici kľúčovú rolu „pomocou spoločných iniciatív so štátmi Organizácie Islamskej konferencie sa naša politická skupina usiluje o nový vzťah, v rámci čoho kresťania a moslimovia môžu sa stať privilegovanými ako veriaci.“ Povedal „medzi nami je aj Arabský hosť ako znak toho priekopníckeho diela, ktoré moslimovia a kresťanskí demokrati robia v záujme viac etického a morálneho sveta sústredeného na Boha. Neveríme v stret civilizácií, veríme v spoluprácu, porozumenie a partnerstvo, podľa možnosti aj priateľstvo medzi kultúrami a náboženstvami,“ (zdroj)


Info
 
Prejav odznel v Európskom parlamente pred skupinou pre Odluku náboženstva od politiky dňa 28. 11 2006.

Copyright © 2000—2007 Spoločnosť PROMETHEUS, Štefánikova 4, 811 05 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk