SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Podporujeme práva občanov
Hluk pre obyvateľov, rajská hudba pre biskupa Baláža

O odvahe občanov postaviť sa proti konaniu rímsko-katolíckej cirkvi a arogantnosti cirkevných hodnostárov, ktorí si myslia že občan má mlčať, modliť sa k pánu bohu a počúvať múdrosti cirkevných predstaviteľov.

Na úvod:

Mestská časť Banskej Bystrice – Podlavice má od 28. apríla 2007 nový kostol a farský úrad. Necelý rok po jeho otvorení (3. marca 2008) podali občania petíciu za prijatie opatrenia na zníženie nadmernej hlučnosti kostolných zvonov. Petíciu rieši Mestský úrad v Banskej Bystrici.

podlavice.jpg, 13 kB

Problém však začal a mohol byť vyriešený skôr než sa kostol začal stavať. Už 8. októbra 2003 môžeme na internetovej stránke mesto.sk čítať článok Spor poslancov a primátora pre výber lokality na kostol.

Z článku vyberáme:

„Plánovaná výstavba a najmä umiestnenie rímskokatolíckeho kostola v banskobystrickej mestskej časti Podlavice vnáša napätie medzi primátora Jána Králika a časť poslancov mestského zastupiteľstva. Primátor verejne obvinil poslancov, že keď na poslednom zasadnutí mestského zastupiteľstva vzali bez pripomienok na vedomie urbanistickú štúdiu dotvorenia priestoru Banská Bystrica-Podlavice ako podklad pre územné rozhodovanie, ignorovali záujem samotných Podlavičanov.

V štúdii sa totiž počíta s výstavbou kostola na podlavickom sídlisku, proti čomu podpísalo petíciu 1 219 občanov tejto mestskej časti. Kostol by mal podľa nich stáť o niekoľko sto metrov ďalej, pri potoku Tajovka. Aj zástancovia výstavby kostola na sídlisku adresovali mestu petíciu, podpísalo ju však len 683 Podlavičanov.“

Naša poznámka pre porovnanie a uvažovanie: počet obyvateľov tejto mestskej časti je 4 050, z toho rímskych katolíkov 1 800 (údaj je zo zdrojov biskupského úradu banskobystrickej diecézy).

K podstate:

Dnes však už kostol stojí a hlasný zvuk troch zvonov, ktoré sú na ňom inštalované je predmetom sporu medzi nespokojnými občanmi a rímskokatolíckou cirkvou.

K petícii za prijatie opatrenia na zníženie nadmernej hlučnosti kostolných zvonov boli dosiaľ zvolané tri rokovania.

Prvé na Rímsko-katolíckej fare priamo v Podlaviciach. Referent MsÚ – Ing. Graus, ktorý riešil petíciu najskôr vyslovil počudovanie prečo tam prišli toľkí predstavitelia petičnej akcie. (Ing. Zuzana Čellárová, jej manžel, ďalšie dve obyvateľky a komunálna poslankyňa PhDr. Ľubica Laššáková.) Vraj stačí ak tam bude jeden, dvaja zástupcovia petičného výboru. Vo fare už bola nastúpená „farská rada“ s pánom farárom Divékym, ktorá skôr pôsobila ako inkvizičný tribunál a niektorí jej predstavitelia sa tak aj správali, pričom boli zaskočení, že zástupcovia občanov, ktorí petíciu podali nerezignovali pred ich neomylnosťou a snahou vtlačiť rokovaniu konfrontačný ráz. Podarilo sa udržať vecnosť a snahu riešiť oprávnené záujmy dotknutých občanov, ktorí nechcú byť obťažovaní častým a neznesiteľným hlukom zvonenia, najmä cez víkend. Obyvatelia len žiadajú rešpektovať charakter obytnej a oddychovej zóny Z tohto rokovania vyplynula povinnosť rímskokatolíckej farnosti v Podlaviciach, ako pôvodcovi hluku, (zvuku zvonov) zabezpečiť meranie hluku. Tá to však odmietla urobiť pre „nedostatok financií“. Preto Mestský úrad v Banskej Bystrici dal zmerať hladinu hluku, ktoré vydávajú kostolné zvony v Podlaviciach na vlastné náklady.

Na základe výsledkov merania bolo zvolané druhé rokovanie, z ktorého bol urobený zápis (pozri zápis z rokovania – 1. časť 2. časť). Občania sa domáhajú zníženia hladiny hluku, vysvetľujú, že im nejde o zasahovanie do náboženského života, skôr o obhajobu vlastných práv. Cirkev však hudie svoje ideologické – je to zásah do náboženských slobôd, do liturgického života veriacich, zvony sú príjemnejší hluk ako iné hluky s ktorými sa človek stretáva.

Na tomto rokovaní referent vybavujúci petíciu požiadal prítomného pána farára Divékyho aby upravili zvonenie tak, že nebude v rozpore s platnou legislatívou. Pán farár sa však snažil oddialiť prevzatie takého záväzku na seba a poukazoval, že musí o veciach informovať svojich nadriadených a pridŕžať sa ich pokynov. Preto bolo dohodnuté, že do mesiaca by už mohlo byť známe takéto stanovisko a následne sa k tomu zvolá ďalšie rokovanie účastníkov konania. Pre spravodlivosť treba povedať že zvonenie časomiery bolo odstavené.

Tretie rokovanie (zatiaľ posledné) sa uskutočnilo 18. 11. 2008 a bola na ňom aj právna zástupkyňa farnosti Mgr. Daniela Bezáková z Advokátskej kancelária Soukeník – Štrpka z Bratislavy. Na tomto rokovaní už neostalo z predchádzajúcich náznakov ústretovosti od predstaviteľa farnosti ani chýru ani slychu, ba naopak, prešli do protiútoku a držali sa v intenciách dvoch listov biskupa Baláža, ktoré uvádzame nižšie. Toto rokovanie ukázalo (podľa názoru zástupcov petície) tiež na nekompetentnosť pracovníkov MsÚ, ktorí ústami Ing. Grausa tlmočili, že vychádzajúc z vyjadrenia biskupa (2. reakcia biskupa uvedená nižšie) už nemôžu ďalej konať, pretože údajne za tohto právneho a skutkového stavu, by prekročili svoje kompetencie a viac vo veci konať nebudú.

Kto má pravdu? Meranie hlučnosti potvrdilo, že „zvonenie preukázateľne prekračuje vyhláškou stanovené limity a preto je nutné prijať opatrenia“. Celá záležitosť ešte nie je ukončená. Cirkev ihneď po rokovaní už niektoré kroky na zníženie intenzity zvuku zvonov prijala, ale nevzdáva sa.

balaz.jpg, 5 kB Z tohto hľadiska sú zaujímavé reakcie cirkvi zaslané Mestskému úradu a podpísané biskupom Rudolfom Balážom a riaditeľom biskupského úradu Vladimírom Farkašom.

Z 1. reakcie - k poslaniu a používaniu zvonov vyberáme:

„Zvony v každom kresťanskom chráme slúžia k plneniu úlohy, ktorá súvisí s ochranou občanov pri zdolávaní požiaru, pri vykonávaní záchranných prác, pri haváriách a živelných pohromách...“

Jednoducho zvony záchrancovia, bez nich by sme boli na začiatku 21. storočia stratení. Pán biskup, zrejme žije ponorený hlboko v kresťanskej minulosti a tradíciách. Nedošla k nemu informácia, že na robenie hluku z dôvodov ochrany občanov existujú dnes oveľa efektívnejšie zariadenia a celý systém výstražnej signalizácie, ktorá plní svoju úlohu vtedy keď to je potrebné. Kostolné zvony sú nám skutočne v tejto záležitosti absolútne nepotrebné.

Ďalej sa pán biskup Mestského úradu pýta: „Čo ešte chcete a aké osobné záujmy sledujete?“ Je to odskúšaný spôsob, ako obviňovaním proťajšku odpútať pozornosť od podstaty veci. V celej veci nejde o to, aby zvony nezvonili, ale aby intenzita zvonenia nebola ohlušujúca a obmedzujúca život v Podlaviciach. Pán biskup úmyselne zabúda, že koná Mestský úrad z podnetu petície občanov. Ide mu predovšetkým o to, aby ich zvony zvonili, pretože ak už neslúžia k ochrane pred živelnými pohromami, tak ide predovšetkým o šírenie božej slávy: „Zvony si plnia svoje poslanie, čím je intenzita zvonu vyššia, tým lepšie si zvony plnia svoje poslanie. A také sú i zvony v Podlaviciach.“

(Prečítajte si celú 1. reakciu. – 1. časť 2. časť)

Z 2. reakcie - stanoviska k petícií občanov:

Tu už pán biskup argumentuje priam štátnicky, odvoláva sa na Základnú zmluvu so Svätou stolicou. Zvonenie už je aj hlboko tradičná činnosť aj dôležitý liturgický úkon a preto sa orgány verejnej správy do tejto veci nemajú miešať! Pán biskup v časti I. poučuje „neznalých“ na mestskom úrade v Banskej Bystrici, ktorí „nechápu“, že zvonenie je záležitosť cirkvi a mali by teda petíciu občanov ignorovať. Podľa neho dochádza k narušeniu „... princípov nezávislosti a autonómie Katolíckej cirkvi, pretože sa tu jednoznačne jedná o záležitosť Katolíckej cirkvi. Vzhľadom k vyššie uvedeným argumentom nie je prípustné, aby o tejto veci rozhodoval orgán verejnej správy a preto žiada, aby podľa tu uvedeného bolo naložené s predmetnou petíciou občanov.“

Pán biskup zabúda na skutočnosť, že z tých stoviek občanov, ktorí podpísali petíciu proti hlasnému zvoneniu zvonov, sú mnohí veriaci a členovia rímskokatolíckej cirkvi. Podpísali petíciu, nie aby obmedzili náboženský život katolíckych veriacich, ale aby výkon katolíckej liturgie neobmedzoval ich život. Nejde tu teda o vnútornú záležitosť cirkvi, ale o vec verejnú, o vzťahy medzi občanmi a inštitúciami a tu sú štát a samospráva kompetentní a oprávnení, ba povinní, veci regulovať a o nich rozhodovať.

Aj keď je pán biskup presvedčený o svojej absolútnej a nespochybniteľnej pravde je jeho reakcia v časti II. predsa len konkrétnejšia, ide k veci a odhaľuje nedostatok v konkrétnom postupe pri meraní, posudzovaní a vyhodnocovaní hladiny zvuku. Napriek tomu však v konečnom dôsledku nespochybňuje správnosť nameraných hodnôt od 49,5 dB do 56,7 dB. Pointa je však v tom, že vyhláška povoľuje limitnú hodnotu 50 dB na vonkajšej fasáde objektu, (pred oknom). Namerané (spodné) hodnoty sú však len v jednom prípade tesne pod povoleným limitom (o 0,5 dB), a všetky ostatné limit presahujú (až do úrovne 56,7) teda o 6,7 dB.

(Prečítajte si celú 2. reakciu. – 1. časť 2. časť 3. časť)

K záveru:

V inom okresnom meste na Slovensku bol so zvonením podobný problém. V okresných novinách jeden týždeň mladá mamička napísala: Zvony na kostole (uprostred sídliska) rušia moje deti pri spánku. O týždeň iná mamička z toho istého mesta napísala: Zvony na kostole moje deti uspávajú.

V tomto materiáli však píšeme o reakciách cirkevných predstaviteľov, ktoré sú neadekvátne, a zamerané na umlčanie tých, ktorí sa domáhajú svojho práva. Cirkev v osobe biskupa striehne, ako vždy, len záujem cirkvi. V doterajších reakciách niet ani náznaku pokory a ochoty pochopiť občana. Zvony zasvätené Svätému Duchu, Sedembolestnej Patrónke Slovenska a blahoslavenej sestre Zdenke Schelingovej musí byť počuť zreteľne a ďaleko, aby šírili slávu cirkvi a božiu lásku aj keby pre to mali občania ohluchnúť.

Spoločnosť Prometheus je na strane občanov, ktorí sa petíciou domáhajú práva na ochranu pred hlukom zvonov, oceňujeme ich odvahu a veríme, že Mestský úrad v Banskej Bystrici uzavrie túto kauzu objektívne a spravodlivo.

Z dostupných materiálov spracovala Spoločnosť Prometheus

P.S. Citát z internetu: Zvony oznamovali okoliu aktuálny čas, zvolávali na sviatočné a slávnostné chvíle. Mali svoj život, praskali pri emocionálne vypätom vyzváňaní, ničili sa pri požiaroch, rekvirovali ich a prelievali na delá, pretože ich zloženie sa len o málo líšilo od húževnatej deloviny. Keď skončili vojny, prelievali sa delá na znak víťazstva naspäť na zvony. Stávali sa symbolom moci a úspechu cirkvi, miest aj panovníkov.“ My dodávame: Cirkev túži aby tak bolo večne. Márne!


Info
 
Tento materiál vznikol na základe informácie od občanov. ktorí podpísali petíciu a v záujme objektívnosti tu zverejňujeme dokumenty spracované Mestským úradom i Biskupským úradom.

Copyright © 2000—2008 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk