SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Z histórie
Jeden z najkratších pontifikátov - Ján Pavol I.
[10. 5. 09]

Vo štvrtok 28. septembra 1978 vyšli v Ríme mimoriadne vydania novín. Palcovými titulkami oznamovali, že pápeža Jána Pavla I. našli skoro ráno mŕtveho v jeho spálni. V ten istý deň o 12. hodine bolo už jeho telo vystavené v jednej z komnát apoštolského paláca. Podľa oficiálneho vatikánskeho vyhlásenia smrť zastihla 263. pápeža nečakane. Zomrel na infarkt myokardu. Francúzske noviny Le Monde reagovali na túto udalosť kresleným obrázkom, ktorý obletel všetky západné štáty: obrovská tiara pri páde zadlávila malého človiečika.

Lucianiho pontifikát trval iba tridsaťtri dní.

Americký časopis Time v komentári k neočakávanému skonu Jána Pavla I. uviedol tieto údaje o osude niektorých svätých otcov:

Z 262 predchodcov zosnulého pápeža 45 zastávalo svoj úrad kratšie ako jeden rok. Šesť z nich bolo zabitých, jeden zomrel na následky zranení utrpených vo vojne medzi guelfovcami a ghibellinovcami a pápež Ján XXI. zahynul roku 1277 pod troskami povaly. Trinásť pápežov vládlo dokonca kratšie ako Ján Pavol I. Najkratšie trval pontifikát Štefana I.: za pápeža ho zvolili roku 752, ale o tri dni, ešte pred vysvätením zomrel. Preto sa oficiálne za pápeža nepovažuje, i keď svätí otcovia, ktorí neskôr prijali toto meno, sa volali Štefan II., Štefan III. atd.

Za krátke obdobie svojho pontifikátu nestihol pápež Luciani vydať ani jednu encykliku alebo podniknúť niečo, čo by umožnilo utvoriť si o ňom presnejší úsudok. Napriek tomu nemožno povedať, že jeho krátka vláda nepoznačila osud cirkvi.

Rímska kúria sledovala jeho počínanie so vzrastajúcim nepokojom. Luciani takmer denne porušoval pravidlá vatikánskeho „bontónu“, ktoré sa sformovali za dlhé desaťročia, ba stáročia. Podľa názorov kuriálnych hodnostárov sa správal tak, ako by si trúfal vyriešiť všetky cirkevné problémy „za jeden mesiac“. Dráždilo ich aj to, že nový pápež zaujal odmietavé stanovisko k diplomatickým intrigám, v ovzduší ktorých obyčajne pontifex vykonáva svoju činnosť. Vatikánsky protokol pápeža Lucianiho zjavne umáral a zväzoval mu ruky. Pri vystúpeniach radšej improvizoval ako čítal prejavy, ktoré mu kuriálni úradníci vopred pripravili. Cítil sa väzňom v „svätej klietke“, ako sám obrazne nazval apoštolský palác. Podľa svedectva jeho príbuzných a brata bol v prvý deň po zvolení „optimistický a veselý“, ale krátko pred smrťou „zosmutnel a bol veľmi ustarostený“.

V jednom zo svojich príhovorov k veriacim povedal, že boh sa vo svojej dobrote viac ponáša na matku ako na otca. Tento výrok priviedol do rozpakov katolíckych teológov, ktorí v ňom videli narušenie cirkevnej doktríny. Cirkevnej hierarchii sa nepáčilo ani pápežovo prirovnanie modlitby k mydlu. Pápež povedal: „Čím sa človek dlhšie umýva mydlom, tým je čistejší. Rovnako je to aj s modlitbou: čím dlhšie sa človek modlí, tým mu je ľahšie.“ „A to je všetko?!“ zaúpeli bohoslovci. „Kde zostala svätosť modlitby, kde spojenie s bohom, ktoré umožňuje?“

Luciani vyhlásil, že v škole sa zle učil, lebo nikto ho neupozornil, že sa stane pápežom. Keby to bol vedel skôr, bol by sa na povinnosti pápeža pripravil lepšie. Takáto demystifikácia pápežskej hodnosti sa kuriálnej hierarchii zdala hotovým rúhaním. Šokoval ich aj ďalší pápežov výrok: „Vo Venete sa hovorí, že každý zlodej má svojho svätého. Pápež ich má veľa.“

Kúrii teda nový pápež, ako sa hovorí, nebol po chuti. V apoštolskom paláci nemal ľahký život. S vatikánskym štátnym tajomníkom kardinálom Villotom sa mu nepodarilo nadviazať kontakt a pápežskí diplomati naňho hľadeli ako na povýšenca. „Hovorili sme každý inou rečou,“ povedal jeden z nunciov v interview pre taliansky časopis Panorama. V jednom zo svojich vystúpení pápež vyzval veriacich, aby neľutovali sily v boji za politické, hospodárske a sociálne oslobodenie, hoci úloha cirkvi je širšia, pretože myslí na večnú spásu ľudstva.

Pozoruhodné bolo aj to, že pápež zaujal solidárny postoj k tomuto výroku Jána XXIII.: „Súkromné vlastníctvo vôbec nie je dedičné a absolútne právo. Nikto ho nesmie využívať výlučne vo svoj prospech na úkor nevyhnutne potrebného, keď pritom ostatní nemajetní zomierajú od hladu.“

Rozchýrilo sa, že pápež sa mieni presťahovať z vatikánskeho paláca do skromnejšej budovy, že zamýšľa rozpredať vatikánske drahokamy a akcie a peniaze rozdať chudobným. Luciani ešte ako benátsky arcibiskup predal svoj kardinálsky kríž a ďalšie klenoty a za získané peniaze postavil nemocnicu pre duševne zaostalé deti. „Mocný vatikánsky finančnícky aparát, ktorý bol dovtedy pod prísnou kontrolou Pavla VI., s hrôzou očakával Lucianiho reformy v duchu evanjelia,“ napísala Panorama.

Nový pápež stihol vydať iba jeden menovací dekrét: na čelo organizácie Cor unum, ktorá financuje činnosť cirkevných zariadení v rozvojových krajinách, postavil kardinála Bernardina Gantina z Beninu, jediného černocha v kúrii. Toto menovanie vyvolalo vo Vatikáne pridusené reptanie, pretože kuriálni hodnostári sa obávali, že Gantin sa dozvie skutočnú výšku príjmov kúrie.

Ultrapravičiari prijali správu o smrti pápeža Lucianiho s uspokojením. Abbé Coiche, stúpenec biskupa Lefebvra, v Paríži cynicky vyhlásil:

„Ak si ho dobrotivý boh povolal už mesiac po zvolení na pápežský stolec, znamená to, že nechcel, aby cirkev riadil tento pápež.“ Vodca frankistickej organizácie Fuersa Nueva Blas Piňera bol inej mienky: tvrdil, že pápežovu smrť má na svedomí diabol.

Neočakávaný pápežov skon vyvolal celú lavínu rozmanitých chýrov, ktoré sa šírili o to intenzívnejšie, že Vatikán vydával o tejto udalosti veľmi protirečivé správy: raz sa tvrdilo, že mŕtveho pápeža objavil jeho tajomník Američan John McGhee, raz zasa, že jeho domvedúca mníška Vincenza, keď mu niesla kávu; raz sa hovorilo, že pápež držal v rukách Kempisovu knihu Kristova imitácia, raz že to boli akési rukopisné poznámky; najskôr sa tvrdilo, že ho našli ležať v posteli, potom že sedel v kresle atď. Správu o pápežovej smrti nepodpísali lekári. Okrem toho vysvitlo, že v okamihu Lucianiho smrti nebol vo Vatikáne ani službukonajúci lekár. Pritom sa dobre vedelo, že pápež vyniká „železným zlým zdravím“: osem ráz sa liečil v nemocnici, štyri razy ho operovali. V posledných dňoch života mu tak opúchali nohy, že si nemohol obuť ani papuče. V deň smrti mal búrlivú debatu s kuriálnymi kardinálmi o nových menovaniach. Došlo dokonca k hádke, lebo kardináli rozhodne odmietali pápežove návrhy. Zostalo tajomstvom, o aké návrhy šlo. Vikár rímskeho biskupstva kardinál Poletti prekvapený náhlou smrťou pápeža Lucianiho označil túto udalosť za „nadprirodzenú“. Popredné talianske lekárske kapacity prostredníctvom tlače požiadali, aby autoritatívna lekárska komisia vykonala pitvu pápežovho teta a upresnila príčiny jeho náhlej smrti. Skoncovalo by sa tak s chýrmi o jeho údajnom násilnom odstránení.

S rovnakou prosbou sa na Vatikán obrátili vodcovia pravicovej katolíckej organizácie Civiltá Christiana. Prosbu zdôvodnili tvrdením, že pápežova smrť „je obostretá záhadami a nejasnosťami, ktoré privádzajú Ľudí do šialenstva“ Dokonca aj niektorí kardináli prijali správu o Lucianiho smrti s údivom. Kolínsky arcibiskup kardinál J. Höffner poznamenal: „Neuveriteľný skon pápeža Jána Pavla I. sa vymyká ľudskému rozumu.“ Taliansky časopis Panorama konštatoval: „V Ríme sa pochybovalo o oficiálnej verzii Lucianiho smrti. Vyzeralo to, akoby sa vrátili časy Borgiovcov, pápeža Alexandra VI. a jeho detí Caesara a Lukrécie. Taxikári a pouliční predavači hovoria, že pápežova smrť je výsledkom sprisahania. Mnohí naliehajú: vrahov hľadajte v kúrii...“ Kúria však odmietla povoliť pitvu, pretože skeptikov by vraj aj tak nič nepresvedčilo.

Americky kňaz Andrew M. Greenley v knihe Ako sa robia pápeži píše: „Mnohí Taliani sú presvedčení, že pápeža Jána Pavla I. zavraždili. Hypotéza o sprisahaní nie je nová, no zatiaľ niet pre ňu dôkazov. Ale pretože ľudia jej ochotne uverili, treba ju spomenúť.“ Ďalej Greenley konštatuje: „Skutočnosť, že Vatikán na základe nariadení Pavla VI. o smrti pápežov nepovolil vykonať pitvu Lucianiho tela, umocňovala domnienku o zločineckom sprisahaní. Taliani neveria Vatikánu; niektorí reportéri sa otvorene vysmievali zo správy, že pápež skonal pri čítaní knihy Kristova imitácia.“

Takto neočakávane sa skončil pontifikát pápeža Lucianiho, okolo ktorého smrti ešte stále zostáva vera nejasného.


Na margo

Vybrali sme z diela znalca pápežskej histórie - I. R. Griguleviča.


Copyright © 2000—2009 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk