O nás    Čo robíme
Klerikalizmus
 Aktuality Názory    Odkazy ENGLISH 

DOMOV

Parita v právach a nárokoch občanov

Výber citácií národných a medzinárodných dokumentov a iných noriem týkajúcich sa dodržiavania parity v právach a nárokoch nábožensky a nenábožensky orientovaných občanov a občianskych skupín

Úvodom

Medzinárodné právne normy jednoznačne stanovujú povinnosť štátov rovnako rešpektovať práva, povinnosti a nároky občanov a občianskych skupín, bez rozdielu, či sú títo nábožensky alebo nenábožensky orientovaní.

Žiaľ v súčasnosti sa stretávame s nebezpečným javom, že niektoré štáty tieto normy ignorujú, alebo ich všemožne obchádzajú. Umelo tým vytvárajú podmienky pre konfrontácie medzi občianskymi skupinami odlišného svetonázoru, ktoré môžu vyústiť až do krviprelievania, akého sme boli svedkami v Bosne–Hercegovine, Kosove a v Severnom Írsku.

Občania, ktorých sa to priamo týka sú málokedy oboznámení s týmito jednoznačnými medzinárodnými normami, ktoré rovnako chránia práva všetkých občanov.

Preto pokladáme za užitočné oboznámiť učiteľov aspoň so znením takýchto základných národných a medzinárodných noriem (podstatné časti dokumentov zostavovatelia zvýraznili).

Výber z dokumentov

A) Ústava Slovenskej republiky

Čl. 7

(5) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom majú prednosť pred jej zákonmi.

Čl. 12

(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. [1]

B) Deklarácia o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva, alebo viery (Res. 36/55 UN GA 25. 11. 1981)

Čl. 2

(1) Nikto nesmie byť na základe náboženstva alebo inej viery podrobovaný diskriminácii akýmkoľvek štátom, inštitúciou, alebo osobou.

(2) Na účely tejto deklarácie termín „neznášanlivosť a diskriminácia, zakladajúce sa na náboženstve a viere“ znamená akúkoľvek odlišnosť, výnimku, obmedzenie, alebo uprednostnenie založené na náboženstve alebo viere, ktorého cieľom, resp. dôsledkom je popretie, alebo narušenie uznávania, užívania, alebo výkonu ľudských práv a základných slobôd na základe rovnosti. (pozri tiež § 4. a 7.) [2]

C) Európsky dohovor o ľudských právach v znení Protokolu č. 11 (Rím, 04. 11. 1950) a protokol č. 11 (11. 05. 1994)

čl. 13 Právo na účinný prostriedok nápravy

Každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mat účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

čl. 14 Zákaz diskriminácie

Užívanie práv a slobôd priznaných týmto Dohovorom sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie. [3]

D) Deklarácia o práve na rozvoj, prijatá Valným zhromaždením OSN - rezolúcia 41/128 zo 04. 12. 1986

čl. 1

1. Právo na rozvoj je neodcudziteľné ľudské právo v dôsledku ktorého každá ľudská osoba a všetci ľudia sú oprávnení zúčastniť sa, prispievať a využívať hospodársky, sociálny, kultúrny a politický rozvoj, v ktorom sa všetky ľudské práva môžu plne realizovať. [4]

E) Maastrichtské smernice o porušovaní hospodárskych sociálnych a kultúrnych práv. Maastricht 22. - 26. januára 1997

6. Tak ako občianske a politické práva, ekonomické, sociálne a kultúrne práva ukladajú štátom tri odlišné typy povinností: rešpektovať, chrániť a plniť. Neplnenie ktorejkoľvek z troch povinností predstavuje porušovanie týchto práv.

Štátom uskutočňovaná línia konania v praxi

11. K porušovaniu ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv dochádza vtedy, keď štát sleduje líniu svojím konaním alebo opomenutím alebo praktickou činnosťou, ktoré úmyselne odporujú, alebo ignorujú povinnosti vyplývajúce z Paktu, alebo nedosahujú požadovaný štandard v konaní alebo výsledkoch. Navyše akákoľvek diskriminácia na základe rasy, farby, pohlavia, jazyka, náboženstva, politického alebo iného názoru, národného alebo spoločenského pôvodu, majetku, narodenia alebo iného štatútu s cieľom spôsobiť, anulovať alebo zhoršiť rovnaké užívanie alebo vykonávanie ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv je porušením Paktu.

Zodpovednosť štátu

16. Porušovania uvedené v sekcii II možno pripisovať tomu štátu, v jurisdikcii ktorého sa vyskytnú. Ako dôsledok, štát zodpovedný musí vytvoriť mechanizmy na opravu týchto porušovaní, vrátane monitorovania, vyšetrovania, stíhania a opravných prostriedkov pre obete.

IV. Obete porušovania

Jednotlivci a skupiny

20. Tak ako v prípade občianskych a politických práv, jednotlivci rovnako ako skupiny, môžu byť obeťou porušovania ekonomických, sociálnych a kultúrnych práv.

V. Prostriedky nápravy a iné reakcie na porušovania

Prístup k nápravným opatreniam

22. Každá osoba alebo skupina, ktorá je obeťou porušovania ekonomického, sociálneho alebo kultúrneho práva by mala mať prístup k účinným právnym a iným vhodným nápravným opatreniam tak na národnej ako aj na medzinárodnej úrovni. [5]

F) Záverečné dokumenty Viedenskej následnej schôdze KBSE - princípy

čl. 16

Aby bola zaistená sloboda každej osoby vyznávať a praktizovať náboženstvo alebo vieru, budú účastnícke štáty mimo iné:

16.1. Prijímať účinné opatrenia, ktoré by zabránili a odstránili diskrimináciu osôb alebo spoločenstiev z dôvodov náboženstva alebo presvedčenia, pokiaľ ide o uznanie, uplatnenie a požívanie ľudských práv a základných slobôd vo všetkých oblastiach verejného, politického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho života a aby bola zaistená skutočná rovnosť medzi veriacimi a neveriacimi. [6]

G) Rezolúcia OSN. Valné zhromaždenie čís. rez 53/144 z 08. 03. 1999 (Deklarácia o právach a zodpovednosti jednotlivcov, skupín, orgánov spoločnosti napomáhať a chrániť všeobecne uznané ľudské práva a slobody)

čl. 1

Každý má právo individuálne a spoločne s inými podporovať a usilovať sa o ochranu a uskutočnenie ľudských práv a základných slobôd na národnej a medzinárodnej úrovni.

čl. 8

1. Každý má právo individuálne a spoločne s inými mať efektívny prístup na nediskriminačnom základe zúčastniť sa vláde svojej krajiny a v riadení verejných záležitostí.

2. Do toho sa ráta, okrem iného, aj právo individuálne, alebo spoločne s inými predkladať orgánom vlády a agentúram ako aj organizáciám zaoberajúcim sa verejnými záležitosťami kritiku a návrhy na zlepšenie.

čl. 14

Štát je zodpovedný za prijatie legislatívnych, súdnych administratívnych a iných vhodných opatrení na podporu porozumenia všetkými osobami, ktoré sa nachádzajú v právomoci jeho občianskeho ekonomického, sociálneho a kultúrneho právneho systému. [7]

H) Amsterdamská Zmluva z r. 1997 o diskriminačných praktikách

čl. 13

Bez predpojatosti k ostatným opatreniam tejto Zmluvy a v rámci obmedzení právomocí udelených touto zmluvou Komunite (t. j. Európskej Únii –poznámka prekladateľa), Rada konajúca jednomyseľne o návrhu Komisie a po konzultovaní Európskeho parlamentu môže podniknúť vhodné akcie v záujme boja proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženstve alebo presvedčení, telesného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. [8]

I) Deklarácia č. 11. pripojená k Amsterdamskej Zmluve o Európskej Únii o postavení cirkví a nekonfesijných organizácií

Európska únia rešpektuje a neovplyvňuje národným zákonom stanovený štatút cirkví a náboženských združení alebo spoločenstiev v členských štátoch. Európska únia rovnako rešpektuje štatút filozofických nekonfesionálnych organizácií. [9]

J) Záverečný dokument Medzinárodnej Konzultačnej Konferencie o školskej výchove vo vzťahu k slobode vyznávať náboženstvo, alebo presvedčenie, o tolerancii a odstránení diskriminácie

Rozumie sa, že sloboda náboženstva a viery znamená teistické, neteistické a ateistické presvedčenia, rovnako ako právo nevyznávať žiadne náboženstvo alebo presvedčenie. [10]

K) Memorandum III, B11ii 21 a 22. Dokument č. 6537 Rady Európy zo dňa 05. 12. 1991 (Výňatok)

Je žiaduce, aby nevládne organizácie boli nezávislé na politickom zasahovaní. Ako útvar spontánnych hnutí, sú schopné mutatis mutandis vyjadrovať varovania, výzvy, návrhy a spolupracovať… sú v postavení posilňovania demokracie.

Nevládne organizácie môžu zaujať stanovisko uprostred medzi dvomi extrémami, členovia parlamentov sa vyzývajú, aby prispeli legislatívnymi opatreniami k vytvoreniu inštitucionálneho rámca, v ktorom nevládne organizácie môžu uplatňovať svoju kritickú funkciu a dostať fondy na to, aby mohli vykonávať svoje úlohy vo verejnom záujme, ktorý by vládne orgány neuskutočňovali. Samozrejme prístup k týmto možnostiam spočíva v zosúladení podmienok, ktoré opodstatňujú použitie peňazí daňových poplatníkov.

(29.) Z toho vyplýva záver spravodajcu p. Ignacia Ramoneta vyplývajúci zo situácie: „…neprekvapuje, že nevládne organizácie sa stretávajú s istým stupňom odporu, keď sa pokúšajú odhaľovať niektoré citlivé problémy, ktorými zvyčajne uvádzajú média do rozpakov.

b) V strednej a východnej Európe

30. V strednej a východnej Európe je situácia s médiami rovnako znepokojujúca.

39. Avšak vďaka svojmu poslaniu a skúsenosti… Rada Európy je jediná inštitúcia, schopná vdýchnuť život do spolupráce s perspektívou vyvrcholenia v nastolení skutočnej občianskej spoločnosti, vo východnej, ako aj v strednej a Západnej Európe. [11]

L) Zoskupenie nevládnych organizácií, s konzultatívnym štatútom pri Rade Európy.

Skupina pre „Ľudské práva“

Medzinárodné nevládne organizácie, s udeleným poradným štatútom pri Rade Európy, zhromaždené vo svojej Skupine pre ľudské práva v Paláci Európy v Štrasburgu 24. 04. 2001, schválili nasledujúcu rezolúciu o záruke slobody presvedčenia pre všetkých občanov členských štátoch Rady Európy:

Zdôrazňujúc potrebu urobiť účinnou túto slobodu presvedčenia prostredníctvom skutočnej rovnoprávnosti občanov akékoľvek je ich presvedčenie náboženské alebo filozofické.

Vyzývame všetky členské štáty, aby:

Podpísali a ratifikovali dodatočný protokol číslo 12.

Upravili svoje ústavné zákony, ako aj svoje iné právne texty podľa princípov a vyššie spomenutých záväzkov.

Zaručili pre svojich občanov možnosť bez prekážok prejavovať svoje presvedčenia alebo viery individuálne i kolektívne v takej miere, že neporušia práva a slobody iných, ako aj ich plne podporovali k tomu výsledku, tak morálne ako i finančne.

Pravidelne, najmenej raz do roka, informovali medzinárodné organizácie a verejnú mienku o opatreniach prijatých v tomto zmysle.

(Zápisnica zo zasadnutia 24. 04. 2001, neautorizovaný preklad A. Rehák)

 

Literatúra:

1.      Ústavný zákon z 23. februára 2001, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

2.      ZACHOVÁ, A.: Medzinárodná ochrana ľudských práv. Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Vydavateľstvo Bedeker Slovakia- preklad z angličtiny, Bratislava : CORA Servis, 1995, ISBN 80-967261-3-7 / s. 75-77.

Pozri tiež: Declaration on the Elimination of All Forms of Intolerance and of Discrimination Based on Religion or Belief, G.A. res.36 U.N.GAOR Supp (No 51)at 171, UN. Doc, A/36/684 (1981).

Dostupné na internete: <http://www.unhchr.ch/html/menu3/b/d_intole.htm>

3.      Zbierka zákonov č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z.z.

Dostupné na internete: http://www.radaeuropy.sk/slovak/dokumenty_re/dok.html

4.      Declaration on the Right to Development Adopted by General Assembly resolution 41/128 of 4 December 1986. Dostupné na internete: <http://www.unhchr.ch/html/menu3/b/74.htm >

Neautorizovaný preklad: A. Rehák.

5.      Maastricht Guidelines on Violations of Economic, Social and Cultural Rights / Maastricht, 22-26 January 1997 –Dostupné na inernete: < http://www.law.uu.nl/english/sim/instr/maastricht.asp>

Neautorizovaný preklad A. Rehák.

6.      KYNCL, P.: Závěrečný dokument Vídeňské následné schůzky KBSE. Praha : Svoboda, 1989, s. 10. ISBN 80-205-0011-1

Pozri prípadne: CONCLUDING DOCUMENT OF THE VIENNA MEETING 1986 OF REPRESENTATIVES OF THE PARTICIPATING STATES OF THE CONFERENCE ON SECURITY AND CO-OPERATION IN EUROPE, HELD ON THE BASIS OF THE PROVISIONS OF THE FINAL ACT RELATING TO THE FOLLOW-UP TO THE CONFERENCE ) QUESTIONS RELATING TO SECURITY IN EUROPE Principles)

Dostupné na internete: <http://www.europeanmovement.ie/amtrty_1.htm>.

7.      Dostupné na internete: <http://www.ichrdd.ca/111/english/new/defUN.html >

Neautorizovaný preklad A. Rehák

8.      Official Journal C 340, 10 November 1997 - TREATY OF AMSTERDAM AMENDING THE TREATY ON EUROPEAN UNION, THE TREATIES ESTABLISHING THE EUROPEAN COMMUNITIES AND RELATED ACTS /)

Dostupné na internete: <http://europa.eu.int/eur-ex/en/treaties/dat/amsterdam.html>

Neautorizovaný preklad A. Rehák.

9.      Declaration (No11) on the status of churches and non-confessional organisations.

Dostupné na internete: <http://europa.eu.int/eur-lex/en/treaties/selected/livre473.html>

Neautorizovaný preklad A. Rehák.

10.  Dostupné na internete: <http://www.unhchr.ch/html/menu2/7/b/cfedu-home.html >

Neautorizovaný preklad A. Rehák

11.  Dokument č. 6537 RADY EURÓPY zo dňa 5. decembra 1991 MEMORANDUM III, B11ii 21 a 22. (týka sa úloh mimovládnych organizácií, členov parlamentov a strán v strednej a východnej Európe.)

Neautorizovaný preklad A. Rehák

 

Výber pripravil Alexader Rehák

DOMOV