SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Prečítali sme u iných
Massimo PIGLIUCCI
Genetický omyl

(Pozor pri diskusii)

Ak už máte to nešťastie, že diskutujete s kreacionistom, náboženským fundamentalistom alebo popieračom holokaustu - alebo hoci aj len s niekým, kto neuznáva, že ovzdušie sa globálne otepľuje, že fajčenie vyvoláva rakovinu - skôr alebo neskôr zacítite pokušenie dopustiť sa niečoho, čo filozofi volajú "genetický, omyl", resp. klamná predstava. Omyl spočíva v odmietnutí nejakého argumentu nie pre jeho vnútornú hodnotu (či pre jej chýbanie), ale na základe toho, kto predmetný argument zastáva. Je to omyl, pretože aspoň v abstraktnom svete logiky neplatí vzťah medzi charakterom osoby ktorá argument uvádza a platnosťou či rozumnosťou tohto argumentu. Niektorí katolícki kňazi to vyjadrujú takto: "Robte, čo kážem, nie čo robím."

Je však genetický omyl skutočne taký nerozum, aspoň za určitých okolnosti? Len z toho dôvodu, že tabakový priemysel platí výskumnú skupinu zaoberajúcu sa možným vzťahom medzi fajčením a rakovinou, nemali by sme automaticky odmietať výsledky tohto výskumu. Iste, väčšina ľudí bude súhlasiť s názorom, že je rozumné byť osobitne skeptický voči výsledkom výskumu, plateného zainteresovanou stránkou. Taký skepticizmus povedie aj k prísnemu posúdeniu metód používaných týmito vedcami, prípadne sa konečné posúdenie odloží na čas, keď iní pracovníci dodajú iné výsledky.

Ak toto platí v prípadoch, keď ide o preveritelný výskum dôveryhodných vedcov, nemali by ste byť ešte skeptickejší až podozrievaví, ak opakovane zistite "genetický" podpis ľudí, ktorí navrhujú neoveritelné alebo vyložene neuveriteľné doktríny? Žeby to bola púha náhoda, že tento kreacionista je súčasne pravdepodobne aj fundamentalistický kresťan alebo moslim? Porovnajte to s ľuďmi, ktorí "veria" na teóriu evolúcie! Ich ideologické a náboženské pozadie je také rozličné ako v celej našej spoločnosti. Žeby to bola len náhoda, že ľudia, čo kategoricky popierajú globálne otepľovanie, sú spravidla členmi konzervatívnych think tankov (mysliarni) alebo pracovníkmi priemyslu, ktorý je závislý od našej náklonnosti znečisťovať ovzdušie? Aj teraz postav proti sebe tieto osobitné spoločnosti a skutočnosť, že iní vedci, ktorí tiež študujú klimatické zmeny a uznávajú ich, nepatria do osobitnej politickej strany a pracujú pre rôzne nezávislé organizácie a akademické pracoviská.

Skeptikom sa často vytýka, že nejavia ochotu preverovať údajné paranormálne javy, napríklad strašidelné domy, telepatiu, veštenie, stretnutie s Bigfootom (Veľkou nohou) atď. Nezaváži fakt, že mnohí ľudia na celom svete už veľa razy preverovali veľký počet takýchto prípadov a nezistili nič iné ako čestné omyly alebo podvody.

Nanucuje sa teda otázka: Koľkokrát máme svetu dokazovať, že pokúšať sa nájsť vodu prútikom nemá zmysel? A keďže zdroje sú obmedzené, v určitej chvíli sa treba rozhodnúť ísť ďalej. Pri tomto rozhodovaní oprávnene hrajú svoju rolu aj odhady hodnovernosti našej informácie. No nie som ochotný márniť svoj čas vyšetrovaním tvrdenia, že vedľa odtlačkov dinosaura sa našli odtlačky človeka, kým takýto oznam nebude pochádzať od uznávaného paleontológa, ktorý vie, čo robí. Aj v tom prípade budem osobitne opatrný, spomenúc si na upozornenie Davida Huma, že osobitné tvrdenia si zasluhujú osobitnú pozornosť.

Toto všetko vyvoláva otázku, kde sa berie "objektivita" vedeckého výskumu. Prečo si myslím, že je správne pochybovať väčšmi o údajné vedeckom tvrdení kreacionistu ako o inom tvrdení uznávaného vedca? Mimochodom, aj kreacionisti to uznávajú a stade pochádza ich zúfala honba za akademikmi, zvyčajne to nemajú byť biológovia, ktorí budú ochotní dať do stávky svoju reputáciu pri obrane absurdných náboženských názorov.

Aspoň čiastočnú odpoveď dala Helen Longinová v knihe Veda ako sociálny poznatok: hodnoty a objektívnosť pri vedeckom výskume (Princeton, 1990). Nie je to tak, žeby vedci boli nejaká osobitne objektívna družina - nehľadiac na skutočnosť, že to o sebe sami radi veria. Aj vedci sú ľudia ako iní a ako takí sú zaujatí, egocentrickí a emocionálni. Napriek tomu je fakt, že veda je sociálne podujatie, ktoré zaručuje vysokú (ale nie perfektnú) objektívnosť. Zistenia každého vedca sa ešte roky po uverejnení podrobujú previerkam početných rovnocenných vedcov, ktorých kariéram by veľmi pomohlo, keby niekto druhý nemal pravdu, najmä keby tento druhý bol veľká ryba. A Darwin je v každom prípade najväčšia ryba, aká kedy plávala vo vodách biológie organizmov.

Táto neprestávajúca súťaž nápadov vedcov s rozličným sociálnym a ideologickým pozadím vyvažuje veci a koniec koncov garantuje vede jej charakter kumulatívnych objavov. Naopak je to práve ideologická homogénnosť kreacianistov, popieračov globálneho otepľovania a im podobných, čo dáva ich tvrdeniam pečať nedostatku objektívnosti.

Keď teda najbližšie budete v pokušení dopustiť sa genetického omylu, nezaváhajte a nezľaknite sa filozofického žargónu. Uvedomte si, že ideologický názor je len jedna z mnohých možností dôkazu, ktorú môžete použiť na rozumné vyvrátenie tvrdenia, a že čim nezávislejšie kľúče k niečomu máte, tým pevnejšie budú vaše závery. Presne tak, ako je to zvykom vo vede.


Viac na www.rationallyspeaking.org.
Pôvodný text: Free Inquiry 24/1, 2003/4, s. 15.
O Autorovi
M. Pigliucci

Massimo Pigliucci
Je profesorom ekológie a evolučnej biológie na univerzite v Tenessee. Napísal knihu Popieranie evolúcie: Kreacionizmus, scientizmus a povaha vedy.

Príspevok sme prevzali zo Zošitov humanistov č. 41 január 2004


Copyright © 2000—2004 Spoločnosť PROMETHEUS, Grosslingova 8, 811 09 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk