SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Ako to vidia iní
Groš svätého Petra

Sergej Vasiljev

V súvislosti s vývojom v Ruskej pravoslávnej cirkvi, ktorú mnohí pozorovatelia v poslednom období začínajú hodnotiť ako veľkého finančného hráča (vracia sa jej väčšina pôdy a nehnuteľnosti, kladie sa požiadavka aby sa jej komerčná činnosť nezdaňovala). Ruský týždenník OGOŇOK (októbrové číslo 42/2004) sa pokúsil zistiť, aké sú princípy ekonomického života rímsko-katolíckej cirkvi.

Vzťahy talianskeho štátu s rímsko-katolíckou cirkvou sú regulované osobitnými zmluvami - Luteránskym kondoktorátom, ktorý podpísali v roku 1929 hlava talianskej vlády Mussolíni a štátny sekretár Svätej stolice kardinál Gasparri v mene pápeža. Podľa tohto dokumentu, ktorý bol potvrdený aj v súčasnom období, cirkev nie je ekonomickým subjektom a preto neplatí štátu žiadne dane. Práve naopak, štát v Taliansku a tiež v Nemecku a celom rade iných štátov Európy, fakticky dotuje činnosť cirkvi. Podľa prvého kondoktorátu fašistická vláda priamo brala na seba povinnosť platiť mzdy duchovným. Jednako textom dohody obnovenej v roku 1984 bol zavedený oveľa novodobejší systém: prostriedky na potreby cirkvi sú od veriacich odvádzané bezprostredne prostredníctvom špeciálnej dane osem z tisíca. To znamená, že štát odvádza cirkvi časť prostriedkov vyzberaných z daní fyzických osôb, tento podiel bol určený ako osem z každej tisícky zarobený lír, čo predstavuje 0,8 percenta s osobných príjmov.

História tejto dane je stará asi dve storočia, spočiatku dostal cirkevný poplatok meno grošík svätého Petra. Katolíci a nie iba v Taliansku, dávali tieto obety 29. júna - počas cirkevného sviatku Svätých apoštolov Petra a Pavla. Poznamenáme, že v súčasnosti nie je cirkev financovaná z dobrovoľných darov, (ktoré sú prirodzene vítané) ale práve na účet štátu, nakoľko odvody idú zo sumy dane z príjmov, ktorú občania platia tak či tak. Daňovník má právo, vyplnením v dotazníku uviesť, ktorej konkrétnej konfesii majú byť jeho peniaze odvedené. Ak človek z nejakého dôvodu nechce aby jeho prostriedky dostala cirkev, môže ako adresáta uviesť štát. Väčšina Talianov sa tradične považuje za katolíkov. Preto sa podstatná časť sumy osem z tisíca - 83 percent odvádza katolíckej cirkvi.

Napríklad v roku 2002, Talianska biskupská konferencia (najvyššia talianska cirkevná inštancia) dostala zo štátneho rozpočtu 908 mil. euro. Na druhom mieste medzi prijímateľmi je samotný štát (13 percent), po ňom nasledujú protestantské konfesie a židovská občina. Pritom v zozname konfesii, ktoré majú právo dostať "cirkevnú daň", pravoslávna cirkev nie je uvedená. A to bez ohľadu na to, že na Apeninách žije v súčasnosti viac ako pol milióna pravoslávnych medzi emigrantmi a tými z nich, ktorí majú stálu, legálnu hoci i slabo platenú prácu, a väčšina takých odvádza dane do pokladnice talianskeho štátu.

Ale i tak podstatnú časť príjmov Vatikánu predstavujú odvody ktoré každoročne posielajú Svätej stolici katolícke organizácie z rôznych krajín. Niektoré z nich, predovšetkým v USA, tradične narábajú so solídnymi prostriedkami. Určitý zisk prinášajú i vatikánske múzea a pošta, ktorá taktiež ako peňažný dvor, slúži predovšetkým pre zberateľov. Objem príjmovej časti vatikánskeho rozpočtu je podľa oficiálnych údajov 200 mil. dolárov.

Mimochodom, taká otvorenosť vo finančných správach je na brehu Tibery pomerne nový jav. V stredoveku, ba i v neskoršom období hrozilo za oznámenie sumy príjmov pápežskej pokladnice vinníkovi vylúčenie z cirkvi. Známa je história keď Lorenco, pokladník pápeža Sixta II, dal v roku 258 prednosť smrti mučením, než by prezradil cisárovi Valeriánovi zdroje cirkevných príjmov. Neskôr bol za to zaradený medzi svätých a dodnes je považovaný za ochrancu vatikánskych finančníkov.

Napriek rozdielnym údajom o celkom skromnej ploche, ktorú zaberá mesto-štát Vatikán (44 hektárov), majú exteritoriálny štatút i mnohé kláštory a chrámy na území Talianska a tiež iné cirkevné vlastníctvo, okrem iného i letná rezidencia rímskeho pápeža označovaná ako Vatikán 2 - Castel Gandolfo, na vysokom brehu jazera Albano v okolí talianskeho hlavného mesta (52 ha).

Finančné škandály a konflikty cirkvi s Talianskym štátom nie sú neobvyklé. Napríklad v roku 1999, v predvečer 2000 ročného jubilea kresťanstva, organizácia, ktorá spravuje rímsky vodovod pohrozila že odpojí Vatikán od vody (určite aj "svätenej"), kvôli, obrovskému dlhu za platby. Až v lete v tomto roku sa tento problém podarilo vyriešiť: taliansky štát sa zaviazal zaplatiť pápežské dlhy a do budúcnosti zabezpečiť Vatikánu vodu bezplatne. Berluskoniho vláda rozhodla, že si to vyžaduje historická spravodlivosť, nakoľko v roku 1870 rímsky vodovod patril vtedy existujúcej Pápežskej oblasti a bol skonfiškovaný vojskami talianskeho kráľa Viktora Emanuela II., ktoré obsadili apoštolské hlavné mesto.

Vatikán má niečo ako Ministerstvo financií (prefektúru pre ekonomické záležitosti) a vlastnú banku - Inštitút náboženských záležitosti (INZ), ktorý je v Taliansku tiež oslobodený od daní. Keď talianska prokuratúra vydala príkaz na uväznenie hlavy INZ monsiňora Marcinkusa (amerického arcibiskupa litovského pôvodu s prezývkou Gorila), podozrivého z finančných machinácii, ukryl sa za hrubými vatikánskymi múrmi a päť rokov nevyšiel do okolia Večného mesta, kým Taliansky ústavný súd jeho záležitosť v roku 1988 neuzavrel. V posledných rokoch sa mračná finančného škandálu zbiehajú nad druhým vysokopostaveným prelátom: neapolským arcibiskupom, kardinálom Giordanom. Obviňujú ho zo stykov s mafiánskymi štruktúrami na juhu Talianska.

Katolíci v Rusku nič nezarábajú?

O komerčných aktivitách katolíckej cirkvi sa zahovorilo prvý krát pred dvoma rokmi. Vtedy z Ruska vypovedali predstaviteľov katolíckeho duchovenstva. Vo väčšine prípadov to neboli Rusi ale občania iných štátov, najčastejšie poliaci. Pričom väčšinou bez uvedenia dôvodu. Vtedy sa v ruskej tlači objavil komentár Ruského zástupcu vo Vatikáne Vitalija Litvina, ktorý povedal, že príčinou vypovedania katolíckych duchovných sú ich komerčné aktivity. Litvin poznamenal, že ak by predstavitelia rímsko-katolíckej cirkvi v Rusku neprekračovali svoje právomoci, nikto by ich z Ruska nevyháňal.

V súčasnosti už katolíkov z Ruska nevypovedajú. Znamená to, že sa ich "komerčná činnosť" nepokračuje? Otec Igor Kovalevský, generálny tajomník Biskupskej konferencie v Rusku, jednoduchšie povedané - tlačový tajomník katolíckej cirkvi v Rusku povedal Ogoňku: Nie je mi známy prípad komerčných aktivít katolíckej cirkvi na území Ruska. Na otázku o tom, kto teda u nás financuje katolícku cirkev otec Igor odpovedal: "Žijeme z dobrovoľných darov veriacich. A to je charakteristické nielen pre Rusko, ale i pre všetky ostatné krajiny, kde katolícka cirkev pôsobí." Výšku sumy darov otec Igor nepovedal.

Maxima Ševčenka, riaditeľa Centra strategického výskumu náboženstva a politiky v súčasnom svete priviedla otázka o komerčných aktivitách katolíkov v Rusku k zamysleniu: "Vo všeobecnosti vie o ekonomickej činnosti cirkvi, a nie len katolíckej, len málo kto - v úrovni utajenia môžu náboženské organizácie dať mnohým výzvedným službám fóra. A čo sa týka peňazí z ktorých žijú cirkvi, považujem za nenormálnu situáciu, keď cirkev ako verejná korporácia, ktorá k sebe priťahuje mnohých schopných ľudí, tají informáciu o svojich rozpočtoch. Tu by malo byť všetko transparentné. A katolícka cirkev v Rusku, ak má dostatok prostriedkov, určite peniaze niekde investuje. Ak sa peniaze Ruskej pravoslávnej cirkvi investujú do akcii, pracujú na burzách, majú podiel na ťažbe nafty na Urale a Sibíri, potom prečo by to isté nebolo možné pre peniaze Vatikánu?"


(Preklad: PROMETHEUS)
Od editora

Dnes pohľad z východu
Stručný exkurz do histórie a súčasnosti privilegovaného postavenia, ktoré si udržiava katolícka cirkev.

Text článku zvýraznený tučným písmom je redakčný zásah pri preklade.


Copyright © 2000—2008 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk