SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Z iných zdrojov
Náboženské konflikty
[20. 9. 09]

James D. Davidson a Ralph E. Pyle

Tento článok o náboženstvách a z nich plynúcich konfliktov je z Encyclopedia of Religion and Society a je prístupný v angličtine na adrese http://hirr.hartsem.edu/ency/conflict.htm. Vyberáme z neho základné myšlienky, ako excerpt - skrátený a voľný preklad.

Konflikt

Náboženskí sociológovia pokladajú konflikty v rámci náboženstiev a medzi nimi za úchylku. V náboženstvách vidia kultúrnu inštitúciu, ktorá spája ľudí s cieľom spoločných zámerov a s výnimkou dočasných rozkolov prispieva k všeobecnému dobru a poriadku v spoločnosti. To je veľmi nepresné, ba až nepravdivé. Skupiny v každej spoločnosti – a v náboženských skupinách obzvlášť - majú sklon k diskriminácii vo vnútri skupiny aj mimo nej. Štúdia autora poukazuje naopak na normálnosť konfliktov prameniacich z náboženstiev. Vyplýva to z toho, že náboženskí prívrženci majú vštepenú vlastnosť rozlišovať kto je menejcenný a kto je nadradený, kto má predpoklady, aby bol spasený a kto také predpoklady nemá. Prirodzene, že z toho nastáva diferenciácia ľudí a konflikty.

Konflikty medzi náboženskými skupinami

Existuje množstvo štúdií, ktoré dokumentujú konflikty medzi protestantskými skupinami – v 19. a v 20. storočí to boli konflikty medzi zástancami „Sociálneho evanjelia“, ktorí presadzovali názor, že náboženstvo by sa malo sústrediť na riešenie chudoby a fundamentalistov. Sú tu aj štúdie o konfliktoch medzi „modernistami“ a „konzervatívcami“, alebo konflikty vyplývajúce zo snáh ovládnuť rádio vysielanie v Amerike. (V rokoch 1930 a 1940), tenzie okolo uvedených problémov pretrvávajú však medzi konzervatívcami a liberálmi doteraz.

Tenzie boli aj medzi americkými protestantmi a katolíkmi. Katolícki prisťahovalci do Ameriky boli opisovaní ako intelektuálne menejcenní a mravne skazení. Boli aj obavy, že katolíci pod diktátom pápeža budú usilovať o nahradenie americkej demokracie autoritatívnym štátom založeným na princípoch katolicizmu. Katolíci na to reagovali vytváraním vlastných inštitúcií, ako cirkevné školy a katolícke profesionálne organizácie. mentalita katolíkov im diktovala, aby pokladali protestantov za kazateľov falošnej viery. V nedávnej minulosti sa konflikt medzi protestantmi a katolíkmi vypuklo javil v Severoírskom náboženskom občianskom boji. V latinskej Amerike je katolícka cirkev dominantná a stotožňuje sa s elitnými vrstvami občanov. Vznikali tam krvavé konflikty pre takzvanú teológiu oslobodenia, propagovanú protestantmi a hľadajúcimi spojenectvo s pracujúcimi sedliakmi.

História kresťanského antisemitizmu je veľmi dlhá. Diskriminácia židov trvala v periodických intervaloch až do konca II. svetovej vojny a Hitlerov antisemitizmus bol tiež motivovaný jeho hlbokým katolicizmom. Kresťanský spôsob myslenia naočkovaný ich „vierou“ pokladá totiž židov za zodpovedných za ukrižovanie Ježiša Krista.

Náboženské skupiny sa ustavične svária medzi sebou o také otázky ako sú náboženská pravda, potraty, úloha a vzťahy pohlavia, odluka štátu a cirkvi. Príkladom môže byť polygamia mormónov, ktorá bránila ich splynutiu s okolím. Napriek slobode náboženského zmýšľania sa kulty chápu ako organizované „premývanie mozgov“ (ktoré náboženstvo sa v tomto ohľade zásadne líši? – p. p.). Liberálne zoskupenia propagujú slobodu voľby mať alebo nemať deti, rovnoprávnosť oboch pohlaví – vrátane vysväcovania žien za kňazov a ich postup do vyšších kategórií hierarchie, odluku, ekumenizmus – konzervatívne skupiny to všetko odmietajú a sú za „rešpektovanie aj nenarodeného života“, tradičné postavenie ženy (výhradne v domácnosti), modlitby v školách, a čistotu doktríny. To všetko vedie ku konfliktom rovnako na aréne náboženskej ako politickej.

Konflikty vo vnútri náboženských skupín

V Amerika bol typický konflikt vo vnútri náboženskej skupiny v synode luteránskej cirkvi v Missouri v 70-tých rokoch, v Južnej konvencii baptistov bol urputný boj medzi fundamentalistami a umiernenými o ovládnutie národných úradov, vydavateľstiev a náboženských seminárov.

Príkladom konfliktov v rámci americkej katolíckej cirkvi môže byť konflikt medzi „amerikanistami“, ktorí sa chceli asimilovať do americkej kultúry a „integracionalistami“, ktorí chceli transformovať americkú spoločnosť, podľa svojich (náboženských) predstáv.

Pomerne málo je štúdií dokumentujúcich konflikty vo vnútri judaizmu. Aj tu možno pozorovať členenie na ortodoxných, konzervatívnych a reformovaných judaistov. Navyše pristupujú k tomu aj etnické a triedne diferencie, ktoré prispievajú k napätiam.

Napokon tu treba spomenúť aj konflikty na úrovni kongregácií a farností. Zväčša vznikajú pri pokusoch orientovať aktivity viac na prospech celej spoločnosti – namiesto úzkych záujmov členov kongregácie alebo farnosti.

Náboženstvo a sociálne konflikty

Náboženstvo je súčasne produktom sociálneho konfliktu, ako aj jeho príčinou. Rasizmus stál pri koreňoch rozkolu v protestantských zoskupeniach Ameriky v devätnástom storočí. V 60-tých rokoch narastal rozchod v názoroch medzi „bielymi“ a „černošskými“ cirkvami paralelne s tým, ako sa množili kongregácie založené na základoch „ černošskej teológie“ pri čom „biele“ cirkvi oponovali požiadavke „černošských“ o finančné reparácie za výhody, ktoré požívali.

Hnutie ženskej emancipácie v 60-tich až 90-tich rokoch podnietilo spory o úlohe a právach žien v cirkvách. Liberáli sa dožadujú väčšej účasti žien – konzervatívci sa úzkostlivo pridržiavajú biblických tradícií.

V poslednom čase je čoraz viac podnetom ku konfliktom výraznejšie hlásenia sa k právam zo strany homosexuálov – či už mužských alebo ženských. Presadzovanie ich práv v cirkvách odporuje ustanoveniu biblie, ktoré opisuje homosexualitu ako vážny hriech vylučujúci vysvätenie homosexuála za kňaza.

Navyše náboženstvo bolo vždy aj zdrojom spoločenských konfliktov. Na tom spočíval konflikt v Severnom Írsku a na Strednom východe. Príčinou je to, že cirkvi iniciujú politickú agendu vedúcu ku konfliktom. V Spojených štátoch v 50-tych a 60-tych rokoch prebiehal konflikt medzi bielymi a čiernymi cirkvami o rasovej spravodlivosti. Alebo treba spomenúť poukazovanie na nárast bohatstva a moci v USA niektorými cirkvami. „Mierové“ cirkvi (napríklad „the Brethren“) oponovali súťaženiu v ozbrojovaní a Vietnamskej vojne. Tieto stanoviská spúšťali dlhodobé debaty, protestné zhromaždenia, politické boje a neraz aj násilie medzi oponujúcimi stránkami.

Poznámka k literárnym zdrojom

Literatúra k článku bola čerpaná z amerických zdrojov a záujemcov o hlbšie štúdium tejto problematiky odkazujeme na pôvodný článok, kde je uverejnená v plnom rozsahu.

Náš dodatok

Spoločnosť Prometheus od svojho založenia zastáva názor, že konfliktnosť je inherentnou vlastnosťou každého náboženstva, ktorú nemožno odstrániť odporúčaniami ani príkazmi. Vyplýva to zo samotnej podstaty náboženského učenia, ktoré je výplodom fantázie ľudí. Každý z nás vie, že exaktné vedy, ako matematika, fyzika, chémia jestvujú iba v jednej podobe, ktorú akceptuje celý svet. Naproti tomu náboženstiev ovládajúcich myslenie človeka je v súčasnosti asi 15 000. Prečo? Pretože sú to výplody fantázie a fantázii sa nekladú medze. S tým súvisí aj fakt. že každé z náboženstiev pokladá za pravdivé iba seba a všetky ostatné odsudzuje, ako nepravdivé. Z toho vyplýva konfliktnosť vyúsťujúca až v násilie. Na tomto mieste nechceme spomínať masové vraždy, ktorých sa dopúšťali v minulosti náboženskí fanatici - stačí však spomenúť, že aj v súčasnosti prebieha vo svete asi 50 náboženských občianskych konfliktov, vyžadujúcich ľudské obete. Pokiaľ budú náboženstvá existovať, inak to ani nebude. Toto si uvedomujú všetci humanisti a preto presadzujú nový - mierový svet bez náboženstva.


Na margo
 

Predčasom sa významný kresťanský teológ Hans Küng vyjadril:

Mier na zemi nemôže byť bez mieru medzi náboženstvami a mier medzi náboženstvami nemôže byť bez komunikácie medzi náboženstvami.

Nakoľko poznáme realitu vo vzťahoch medzi náboženstvami, žiada sa dodať, že mier na zemi môže nastať len v tom prípade, ak náboženstvá nebudú mať žiadny vplyv na politiku a chod štátu, ak sa stanú len súkromnou záležitosťou jednotlivcov a komunitným rozptýlením ľudí, ktorí veria v rovnaké náboženské predsudky a dogmy.


Copyright © 2000—2009 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk