Neni Zmluva 
ako zmluva!

KDH a jeho
"hnedy"
 nádech

Inerrupcie a homosexuáli

KDH pôsobí proti občianskej 
spoločností

Vyučovania náboženstva

Výhrady 
svedomia

Financovania
 cirkvi

Zmluva so Svätou stolicou je v súčasnej podobe vhodná len na zrušenie, tvrdí odborníčka na otázky štátu a práva  K. ZAVACKÁ

Keď slovenský premiér Mikuláš Dzurinda pred necelými troma rokmi podpisoval vo Vatikáne Základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, narážali na Slovensku hlasy tých, čo upozorňovali na jej nadštandardný a príliš všeobecný charakter, na múr nepochopenia a ľahostajnosti. Okruhy otázok, ktoré sa vo vtedajšej pravicovo Ľavicovej vládnej  koalícii zdali nepriechodné, sa mali doriešiť prostredníctvom štyroch osobitných na zmluvu nadväzujúcich medzinárodných dohôd. Kým prvá z nich - o pastoračnej službe v ozbrojených silách a policajných zložkách  prešla bez väčších výhrad, návrhy ďalších dvoch zmlúv, o katolíckej výchove v školách a uplatňovaní výhrady svedomia, vyvolali vo verejnosti polemiku. A najmä obavy, že Kresťanskodemokratické hnutie sa prostredníctvom náboženstva pokúša vytvárať na Slovensku novú štátnu ideológiu. Po uzavretí aj poslednej, najkontroverznejšej zmluvy, týkajúcej sa financovania cirkvi zo štátnych prostriedkov, diskusie o odluke cirkvi od štátu budú bezpredmetné.

Na tieto témy sme sa zhovárali s vedeckou pracovníčkou Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied KATARÍNOU ZAVACKOU

Čo znamená Zmluva medzi SR a Svätou Stolicou? 

MOSTY: Čo uzavretie základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou znamená pre Slovensko?

  K. ZAVACKÁ: Formulovať sa začala ešte za Mečiarovej vlády v roku 1997. Tvorila sa pod pokrievkou, málokto o tom vedel a bol to vlastne úmysel, lebo práve tí, čo sa na ministerstve zahraničných vecí zaoberali prípravou zmluvy, zastávali názor, že o takejto zmluve sa na verejnosti nehovorí. Ak niekto tvrdí niečo také, znamená to, že pre občana štátu, ktorého sa zmluva týka, tu nie je všetko v poriadku. Pretože ak by to bolo v poriadku, pokojne môžu vyložiť karty na stôl, povedať, o čom zmluva je. Základná zmluva Slovenskej republiky so Svätou stolicou je jedna z najväčších nehorázností v právnom poriadku Slovenskej republiky a nectí ani Svätú stolicu. Ale keď to tak vezmeme, heslo „účel svätí prostriedky" vo Vatikáne veľmi dobre poznajú. Predsa by neprotestovali proti niečomu, čo je pre nich politicky veľmi výhodné. Na základe tejto zmluvy sa Slovenská republika zaväzuje, že sa z nej stane katolícky stál. Zaväzuje sa k tomu nielen samotnou zmluvou, ale následne aj vypracovaním takých zákonov, ktoré ju implementujú do právnych noriem tak, že právny poriadok Slovenskej republiky bude v súlade s touto zmluvou. To znamená, že kanonické právo, ktoré by sme mohli označiť za svojho druhu cestovný poriadok v katolíckej cirkvi, sa u nás stane záväzné pre občanov, ktorí sa v určitých momentoch hlásia ku katolíckemu náboženstvu. Napríklad tým, že sa zosobášia v katolíckom kostole. Neplatí pre ostatných, ktorí sa cirkevne sobášia, či už ide o evanjelikov, reformovaných, baptistov a iné vyznania, ale len pre katolíkov, ku ktorým sa podľa posledného sčítania hlási niečo vyše 70 percent slovenských občanov, V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že výsledky sčítania zo zákona nie sú relevantné pre takéto odôvodňovanie nárokov katolíckej cirkvi. To, čo robí katolícka cirkev, je zneužitím zákona. Stačí si prečítať tento zákon -a predstavitelia katolíckej cirkvi na Slovensku by to mali urobiť - ale oni takéto veci ignorujú.

Takže toto je jedna stránka veci: pokatolíčtiť Slovensko na úroveň fašistického Talianska, keď sa v roku 1929 uzatvoril konkordát medzi Svätou stolicou a Benitom Mussoli-nim.

Upozorňovala som na to už v roku 2000, keď sa text vatikánskej zmluvy - hoci takéto jej označenie z terminologického hľadiska nie je celkom správne - dostal na verejnosť. Pozrela som si jej obsah a povedala som si: veď toto poznám. Nalistovala som si taliansky konkordát a bolo to ono. Jednotlivé odstavce sú úplne opísané, prevzatá je celá idea. Tu treba dodať, že Taliansko sa už od konca 19. storočia snažilo o laický štát, a Mussolini, keď chcel, aby mu katolícka cirkev išla poruke, sám inicioval takéto podmienky. Tak sa z Talianska sa stal katolícky štát. A hoci niektoré ustanovenia konkordátu prevzala po vojne aj talianska ústava, vonkoncom to nemožno porovnávať s obsahom, ktorý mal po roku 1929.

A u nás, napriek Ústave Slovenskej republiky, ktorá vo svojej preambule hovorí, že Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu, sa dejú veci, ktoré môžu toto tvrdenie viazanosťou na katolícku ideológiu. Je pravda, že preambula nie je právne záväzná, a vyplýva to aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ale predsa len naznačuje víziu budovania štátu do budúcnosti, to, že sa štát nebude viazať na ideológiu, čomu je podriadený aj celý právny poriadok. Vatikánska zmluva práve toto podmínovala a podľa môjho názoru by sa k tomu mal vyjadriť ústavný súd.
Zmluva v súčasnej podobe je vhodná len na zrušenie.

Neni Zmluva ako zmluva! 

MOSTY: Predstavitelia katolíckej cirkvi, no aj Kresťanskodemokratického hnutia argumentujú tým, že podobné zmluvy s Vatikánom už uzavreli mnohé štáty, medzi nimi aj postkomunistické. Maďarsko a Poľsko ich podpísali ešte v roku 1997, kým českí poslanci zmluvu s Vatikánom minulý mesiac zmietli zo stola už v prvom čítaní...

 K. ZAVACKÁ: Ani jedna z týchto postkomunistických krajín nenasledovala Slovensko, čo sa týka obsahu a rozsahu vatikánskej zmluvy, ani nebola predchodcom niečoho takého. V Čechách sa katolícka cirkev a niektorí jej hodnostári usilovali o uzavretie zmluvy s Vatikánom. Kardinál Vlk dokonca upozorňoval na veľkú nespravodlivosť, ktorú spôsobil katolíckej cirkvi ešte Jozef II.. ale táto aktivita, aj keď ju KDU-ČSL uvítala, nenašla v Českej republike dostatočnú podporu. Poľsko, aj keď sa všeobecne vníma ako katolícky štát, nemá takú zmluvu ako Slovensko, a nemajú ani Maďarsko. A ešte je tu jedna vec. Mečiar počas svojej vlády dal v rámci reštitúcií katolíckej cirkvi

majetky, ktoré jej v skutočnosti nikdy nepatrili. Lebo pravda je taká, že od raného feudalizmu štát, teda panovník, kontroloval svoj majetok, ktorý dával do užívania katolíckej cirkvi. A katolícka cirkev bez vedomia panovníka nesmela s majetkom nakladať, nemohla predávať to, čo mala iba v užívaní. Musela vykazovať, ako sa oň stará, a platiť dane. Môže mi dnes niekto povedať, ako katolícka cirkev nakladá s týmto majetkom, aké sú jej daňové a majetkové priznania? Myslím si, keď si katolícka hierarchia robí nároky na naše peniaze, že by sme to mali vedieť. Veď ak ide o občana, štát jeho príjmy i majetok zdaňuje a kontroluje. Katolícka cirkev prostredníctvom svojich duchovných robí kostolné zbierky, ktoré môžu byť ľahko zneužiteľné. Či ich zneužije desať farárov alebo jeden, nieje pre mňa dôležité. Ide však o to, že cirkev z toho neplatí dane. Jednoducho sa má zrátať, koľko sa vyzbieralo, a z toho odviesť daň. To sa však nestane, lebo podľa zmluvy nemusia platiť dane.  

KDH a jeho"hnedý" nádech

* MOSTY: V presadzovaní cirkevných záujmov na Slovensku zrejme významnú úlohu zohráva fakt, že väčšina súčasných vládnych politických strán nesie alebo v minulosti niesla prívlastok kresťanská. Najrazantnejšie si však počína Kresťanskodemokratické hnutie. Ako vy ste hodnotíte jeho úlohu?

 * K. ZAVACKÁ: Ako zásadnú, určite zásadnú. Darmo je, Kresťanskodemokratické hnutie, aj keď od začiatku deväťdesiatych rokov prešlo určitými premenami, obsahovo sa ešte stále nezbavilo hnedastého nádychu. Už len jeho nazeranie na fašistický slovenský štát -jednoducho preň nie je taký nebezpečný a taký zavrhnutia hodný, ako ho vidí demokratický človek, rozmýšľajúci občan. To sa

ukázalo aj v roku 1991, keď Československo podpisovalo zmluvu s Nemeckom. Vtedajší predseda Kresťanskodemokratického hnutia Ján Čamrnogurský spolu s Františkom Mikloškom utekali do Prahy a vyvíjali nátlak. na vtedajšieho ministra zahraničných vecí Jiřího Dienstbiera za nesmierneho úžasu prítomných, aj Nemcov, ktorí tam boli a žiadali, aby v zmluve bola zmienka slovenskom štáte. Bol z toho veľký medzinárodný škandál, o ktorom sa tlač na Slovensku veľmi nerozpisovala, pretože tu sa už horlilo proti Československu. A teraz František Mikloško chce kandidovať na funkciu prezidenta republiky! Tak to sú tie paradoxy, ako sa hovorí v Havlovej hre. To je jedna vec.

Druhá, že sa nevyjadrili k osobe Jozefa Tisa tak, ako by sa mali. Radšej mlčali, ale neodsúdili ho: Ani katolícka cirkev to neurobila. Bolo to vidieť aj v prípade kardinála Korca. Keď ho nachytali pri tom, ako odhaľuje v Bánovciach pamätnú dosku Jozefovi Tisoví, zbabelo a trápne tvrdil, že nevedel, čo je na nej napísané.

Na také niečo sa tak ľahko nezabúda.  

Inerrupcie a homosexuáli

 * MOSTY: Vráťme sa k vatikánskej zmluve. Je formulovaná dosť všeobecne a už pri jej podpise bolo jasné, že problematické okruhy sa budú riešiť prostredníctvom čiastkových dohôd s Vatikánom. Momentálne rozvírila politickú scénu na Slovensku otázka interrupcií a postavenia homosexuálov. O tom sa síce zmluva nezmieňuje, ale postoj cirkvi i Kresťanskodemokratického hnutia je notoricky známy. Navyše tvrdia, že ním nijako neohrozujú snahy o občiansku spoločnosť na Slovensku.

 * K. ZAVACKÁ: Akože nie? Veď toto je základ. Ich postoj k ženám sa skutočne nezmenil. Oni im jednoducho upierajú právo rozhodovať o sebe. Predsa len čo vznikne ideológia, ktorá znevýhodňuje určitú skupinu ľudí, nesie to v sebe vážne riziká v otázke budúceho vývoja spoločnosti. Veď katolíčky nik nenúti, aby chodili na interrupcie. Ale majú právo upierať iným ženám túto možnosť? Nemusia ju využiť, ale keď ju potrebujú, tak tá možnosť tu je. A postoj k homosexuálom? Je charakteristický pre túto politickú reprezentáciu a katolícky klérus. Jednoducho nedávajú šancu ľuďom, ktorí sa vymykajú ich vnímaniu chodu sveta a poslušnosti. Keď však vychádzame z princípu viery, že všetci pochádzame od Boha, tak to znamená, že aj homosexuáli. Lenže katolícka cirkev a Kresťanskodemokratické hnutie sa ich snažia predstaviť ako morálnych zvrátencov, pre spoločnosť nepoužiteľných. Raz som napísala článok, prečo nemá Slovensko Nobelovu cenu za medicínu, keď pán doktor Rakús vykrikoval, že vie homosexualitu liečiť. Na Slovensku ešte vždy, hoci nie tak výrazne ako v minulosti, platí tradícia: zasaď strom, postav dom a sploď syna. A teraz si predstavte zdesenie rodiča, ktorý počúva o amorálnosti homosexuálov a lesbičiek, a naraz má niečo také doma. Nedal by poslednú košeľu, aby sa jeho dieťa vyliečilo? Takto klamať ľudí, to je nehoráznosť voči každému rodičovi, ktorý má takéto dieťa. Navyše ho stavajú do úlohy nezodpovedného človeka, ktorý si s vlastným deckom nevie rady. A dieťa posúvajú po pozície opovrhnutia hodného tvora, ktorý tu vlastne nemá čo hľadať, lebo je amorálny.

V slovenských médiách, predovšetkým v televíznych, najčastejšie vidno rôzne maškarné sprievody homosexuálov, šou a neviem čo ešte. Ale kto všetko bol homosexuál a priniesol do kultúry, o ktorej sa hovorí, že je kresťanská, základné hodnoty vo filozofii, divadelníctve, herectve, literatúre a hudbe, o tom sa nerozpráva.  

KDH pôsobí proti občianskej spoločností

 MOSTY: Čiže dalo by sa vlastne povedať, že KDH pôsobí proti občianskej spoločností?

* K. ZAVACKÁ: Áno, a to zásadne. Nedáva totiž ľuďom šancu sa rozhodnúť. Núti ich konať len v línii svojej ideológie. A hoci vo voľbách získali len osem percent, tvária sa ako majstri sveta. Čo vlastne chcú v Európskej únii robiť? Pripadá mi to, akoby chceli viesť križiacku vojnu.  

Vyučovania náboženstva 

* MOSTY: Slovenská verejnosť i politici prakticky bez problémov prijali dohodu o pastoračnej službe v armáde a polícii, v septembri by sa mala podpísať zmluva, týkajúca sa katolíckeho vzdelávania a výchovy v školách. Ako tento problém riešia vo vyspelých demokratických krajinách?

 * K. ZAVACKÁ: Štáty Európskej únie v otázke vyučovania náboženstva vychádzajú z

princípov občianskej spoločnosti, že každý má právo učiť sa náboženstvu, akému chce, to znamená nielen katolíckemu, ale aj moslimskému či budhistickému. A či sa bude vyučovať na pôde školy, to závisí od toho, či sa nájde dostatočný počet ľudí. Pamätám si, keď som bola malá, evanjelici síce mali náboženstvo v škole, ale základom vyučovania náboženstva boli nedeľné školy, tam deti chodili a chodia doteraz. Najdôležitejšie je teda preniesť vyučovanie náboženstva na cirkevnú pôdu.

Ešte by som niečo rada spomenula: Bolo to niekedy koncom šesťdesiatych rokov, keď sa začalo uvažovať o postavení prvého minaretu a mešity vo Viedni. Bože, to bolo kriku! Možno o chvíľu bude aj u nás. A islam bol už podľa právneho poriadku Rakúsko-Uhorska rovnocenný, a pretože Bosna a Hercegovina boli súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie, bol akceptovaný ako štátne náboženstvo. Vzhľadom na súčasné presuny obyvateľstva moslimovia prídu aj na Slovensko a budú mať nároky na svoje cirkevné vyžitie. Viete si to predstaviť v súvislosti s vatikánskou zmluvou?

Čo mi prekáža na predstaviteľoch katolíckej cirkvi, je to, že ak neklamú, a oni niekedy klamú, tak nepovedia ani pravdu. To sa stalo aj v deväťdesiatom prvom roku, keď bola v Šaštíne prvá veľká národná púť. Tam istý, dnes už nebohý herec vo svätom rozhorčení vykričal prezidentovi Václavovi Havlovi, ako Vatikán uznal a zabezpečil hranice Slovenska ako cirkevnej provincie, čiže ich vlastne garantuje. Katolícka cirkev na to nereagovala, hoci musí vedieť pravdu, len ju nechce povedať nahlas. Otázku diecéznych a arcidiecéznych hraníc, biskupstiev a arcibiskupstva sa hneď v roku 1918 usilovala riešiť československá vláda. Uzavrieť zmluvu o vytvorení slovenskej arcibiskupskej provincie sa jej však podarilo až po devätnástich rokoch. K jej podpisu došlo v roku 1937 a už rok na to, v tridsiatom ôsmom, po viedenskej arbitráži, ju Vatikán veľmi rýchlo zrušil.

Ďalší vývoj už bol v línii viedenskej arbitráže a o arcibiskupstve nebola reč počas celého slovenského štátu, hoci ten sa snažil o konkordát, ktorý bol síce v mnohom zhodný so súčasnou vatikánskou zmluvou, ale dá sa povedať, že oveľa slabší. Dohodnúť sa na vytvorení slovenskej cirkevnej provincie s Vatikánom sa podarilo až v roku 1977. K majetkovému vyrovnaniu s Ostrihomskou arcidiecézou však dodnes nedošlo. Je to veľmi komplikovaná otázka, ktorú sa nepodarilo vyriešiť po celý čas, ani teraz, ani za Československej republiky. Ide o obrovské peniaze a týkalo by sa to nielen Slovenska, ale aj ďalších území, ktoré vtedy patrili do Uhorska. To znamená aj časti Juhoslávie, Rumunska a Podkarpatskej Rusi. Nepočula som, že by niekto hovoril o tom, čo sa dosiahlo už za Československa v roku 1937. A čo sa týka garancie hraníc, veď to je o niečom úplne inom, nie že nám ich Vatikán bude garantovať. On garantuje cirkevné hranice a videli sme, ako rýchlo ich zmenil v roku 1938, len tak fiklo. To vonkoncom nie je subjekt, ktorý by také niečo mohol garantovať. V tejto súvislosti možno poukázať na absenciu právneho vedomia v katolíckej hierarchii. Kardinál Korec nepochopil alebo nechcel pochopiť, že diecézne hranice nemajú zásadný význam pre hranice štátu. Listom z 30. 7. 1991 žiadal Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, aby rozhodnutie Svätej stolice z 30. 12. 1977 o úprave diecéznych hraníc, zhodných s hranicami Československej federatívnej republiky, bolo uverejnené v Zbierke zákonov ČSFR.

Výhrady svedomia

 MOSTY: Polemiku vyvoláva aj ďalší návrh, pochádzajúci z dielne Kresťanskodemokratického hnutia, týkajúci sa uplatňovania výhrady svedomia. Vie sa, že jeho vtedajší predseda Ján Čarnogurský chcel, aby uplatňovanie výhrady svedomia bolo zakotvené už v základnej zmluve s Vatikánom. V predchádzajúcej vládnej koalícii bola táto snaha nepriechodná, čo teraz?

 * K. ZAVACKA: Výhrada svedomia sa predovšetkým nesmie uplatňovať v takom zmysle, ako si to predstavujú predstavitelia katolíckej cirkvi, totiž v štátnych inštitúciách. Keby sa tak stalo, potom by občania boli znevýhodňovaní odmietnutím poskytnutia určitých úkonov, ktoré im na základe platného právneho poriadku sú štátne inštitúcie povinné poskytovať. A nemôže ani diskriminovať tých občanov, ktorí takúto výhradu svedomia nepociťujú. Dá sa to

ale vybaviť tak, že požiadajú o službu inú inštitúciu. Tak napríklad nemocnice, ktoré nie sú štátne, môžu odmietnuť interrupciu, a pacientka môže ísť do štátneho zdravotníckeho zariadenia. A keď tam lekár s výhradami svedomia je, mal by si hľadať miesto inde.

Výhrada svedomia sa nemôže týkať celého súkromného sektoru, pretože by nemohol

vykonávať činnosť tak ako chce a nemohol by dávať ľuďom prácu. V školstve sa zas výhrada svedomia nesmie vykonávať tak, aby bola proti princípom vedy.

financovania cirkvi 

* MOSTY: Možno najproblematickejšou čiastkovou dohodou je otázka financovania cirkvi. V čase podpisu základnej zmluvy predostierali politici verejnosti rozličné modely financovania. V súčasnosti je aktuálny len jeden - zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, teda z peňazí daňových poplatníkov. Ako je to s financovaním cirkví v štátoch Európskej únie, ktorej členom sa od budúceho roku má stať aj Slovensko?

* K. ZAVACKÁ: V západných krajinách spravidla funguje odluka cirkvi od štátu, pretože občianska spoločnosť sa nemôže viazať na nejakú ideológiu. Aj ústavy štátov Európskej únie obsahujú vyslovene hegemóniu občianskej spoločnosti. Stačí do nich nahliadnuť a vidíme, v akom postavení je katolícka cirkev. Nie je partnerom štátu, tak ako sa to u nás hovorí. Je to spolok, do ktorého môžete patriť, ale musíte platiť. A niečo také, ako je zmluva s Vatikánom, neexistuje. Aj katolícky klérus na Slovensku v roku 1989 volal po odlúčení cirkvi od štátu. Teraz však banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž hovorí, že to nie je možné vzhľadom na vatikánsku zmluvu, ktorá s odlukou cirkvi nepočíta. Ale prečo mám ja financovať katolícku cirkev, nech ju financujú veriaci. Tak to má fungovať aj v katolíckej, aj v iných cirkvách. Je zaujímavé, že malé cirkvi, ako napríklad baptisti, nikdy neboli finančne závislé od štátu. Aj preto štátna moc šla proti nim tak tvrdo, lebo boli samofinancovateľné. Ale katolícka cirkev sa zrejme obáva aj niečoho iného: napríklad v Nemecku sa veľa ľudí sa odhlásilo z katolíckej cirkvi. Rodiny to urobili tak, že živiteľ rodiny, ktorý je aj platiteľom cirkevnej dane, to znamená otec, vystúpil z cirkvi, a na matku a deti sa platenie nevzťahuje. Takže všetko sa dá obísť. A keď sa aj na Slovensku hovorilo o iných modeloch financovania cirkví než zo štátneho rozpočtu, boli to v podstate jalové diskusie. Už vtedy sa vedelo, že sa nebudú realizovať.

·        MOSTY: Ďakujem za rozhovor.  

NA ZAČIATOK

DOMOV