SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
O kultúre
O literatúre a knihách k mesiacu knihy
[1. 3. 09]

Škoda slov aj škoda mlčať

Roku 388 pred Kristom vyzval filozof Platón otcov Atén, aby vyhnali do exilu všetkých básnikov a rozprávačov, lebo ohrozujú spoločnosť. Keby tu bol dnes s nami Platón, autor prvej ústavy, bol by v tomto ohľade šťastný. Slovenskí básnici a prozaici sa dostali do vyhnanstva. Premiéri (a spoluautori prvej ústavy a jej aplikácie) Mečiar, Fico a Dzurinda určite dobre vedia, akým spôsobom autori ohrozujú spoločnosť a prečo bolo potrebné finančne zraziť slovenskú kultúru na kolená a nižšie a systematicky ju financovať na chvoste EÚ. Dvaja z týchto premiérov sa iste spolu medzi štyrmi očami radujú, že každý druhý týždeň šikovne finančným útlakom cenzurujú elitný časopis...

Básnikov a prozaikov horeuvedení traja a ich garda „na kultúre“ a po dramaturgiách, predovšetkým v SND, STV... vyhnali z javísk a digitálnych médií. Publikum sa potom v čase opony alebo záverečných titulkov spravidla čuduje, hoci na tom niet ničoho čudesného. Chvíľky poézie a televízne pondelky sa dlhodobo darili, lebo prinášali výpovede a kultivovali literárnu komunikáciu, dramatizovali úspešné príbehy a vari posledným evergreenovým hitom v končiacich sa dejinách slovenskej kultúry sa stala „voda“ Joža Urbana. Na javisko sa pritom záhadným spôsobom dostane nie osvedčená kvalita, napr. medzinárodne renomovaný dramatik Osvald Záhradník či víťaz medzinárodnej dramatickej radokovskej súťaže Pavol Janík, ale hoci začínajúci scenárista Pavol Rusko, ktorému sa nekvalifikovaným poškodením z osvedčeného príbehu Eleonóry Gašparovej podarilo vykresať akurát námet na uštipačné recenzie. Slovenský film zomrel, povedané s Vladom Godárom, približne vtedy, keď zo Šabachovej prózy vznikali Pelíšky, svojho druhu parádny český film. U nás najust a naopak a v protismere, porubjakovcami zakázanú hru adaptoval autor do prózy (Mikuláš Kočan: Diabol).

A keď sa nám pominie básnik, autor najhlbší a všeobecne uznávaný, „treba“ jeho význam perfídne cynicky mediálne zrelativizovať, po slovensky aj po anglicky (SME, Slovak Spectator). Odhadujem, že tŕňookí sluhovia dlho museli hľadať tú „správnu“ postfašistickú formuláciu. O zosnulom sa už len z piety v rozlúčkovom texte nikdy, v žiadnej kultúre, nikde na svete nehovorí v plurále, ale pre printmédiá v cudzích rukách sa — bohužiaľ — jedinečný a svetovo unikátny básnik Milan Rúfus stal „jednou z ikon“.

Roku 388 pred Kristom vyzval filozof Platón otcov Atén, aby vyhnali do exilu všetkých básnikov a rozprávačov, lebo ohrozujú spoločnosť...

Škoda slov aj škoda mlčať. Táto noc nebude krátka.

Andrej Ferko

 

knihy.jpg, 26 kB

 

O knihách k takmer zabudnutému mesiacu knihy

Pozeral som si obrázok, ktorý je na tejto stránke a napadlo ma, že je to akýsi knižný hamburger. Uprostred to najmenej zdravé, ale na Slovensku, pre mnohých veľmi chutné. Okolo, zospodu i z vrchu však už je trochu ovocia a myšlienok, ktoré by si človek mal osvojiť. V skutočnosti sa však nechcem nijakým spôsobom vyjadrovať negatívne o biblii, predsa len je to súčasť ľudskej kultúry a neškodí niečo o tejto knihe vedieť.

Niekto možno cíti potrebu preštudovať ju podrobnejšie a môžu k tomu byť hneď dva dobré dôvody. Jedni ju študujú pre poznanie „Boha“ a prehĺbenie svojej viery v neho, iní naopak, kvôli svojej „neviere“, aby sa ešte raz a dôkladne presvedčili, že je to len náboženská literatúra a nič viac než náboženská literatúra.

V minulosti bola, predovšetkým na dedine, kniha dôležitým zdrojom informácii o svete, živote, kultúre, histórií ... Dnes máme na nešťastie televíziu, počítačové hry a podobné odpútavače od reálneho života. Preto je dobrá kniha opäť dôležitá a mali by sme sa vedieť kvôli nej odtrhnúť od modrej obrazovky či tlačeného bulváru.

Možno aj pri dnešnej všeobecnej neobľúbenosti hesiel, ktoré nahradila reklama si ešte niekto spomenie na vetu: Za všetko, čo je vo mne dobré vďačím knihe. Dnes už to nie je len o tom dobrom vo mne, ale aj o schopnosti myslieť, triediť informácie a orientovať sa vo svete „informácií“ ktoré sú často len vatou, manipuláciou a vymývaním mozgov.

Lenže, po čom by mal človek v dnešných časoch siahnuť? Kníh je dostatok, výber je veľký, nie všetko, čo však prešlo tlačiarenskou rotačkou a viazacím strojom, všetko, čo má podobu a formu knihy je vždy „stráviteľné“ a užitočne čitateľné. Treba si vedieť vybrať. Aj to sa však človek, ktorý nečíta iba bulvár, časom naučí. Pre najbližšie posedenie s knihou možno odporúčať hoci aj niečo z toho, čo je na spomínanom obrázku, hore nad týmto textom. Dve z kníh a preklad knihy Paula Kurtza Zakázané ovocie (na fotografii) majú na svedomí členovia Spoločnosti Prometheus.

František Jedinák


Na margo

Pripomíname dlhoročnú tradíciu - Marec mesiac knihy - dvoma textami, ktoré s ním tak nejako súvisia.

Prvý text je od Andreja Ferka, slovenského spisovateľa, dramatika, scenáristu, publicistu a autora literatúry pre deti a mládež. Text sme prevzali z českéh týždeníka pre literatúru a kultúru Obrys Kmen č. 8/2009.

Druhý napísal člen Spoločnosti Prometheus František Jedinák.


Copyright © 2000—2009 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk