SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Názor humanistu

Vražda, zabitie, trest smrti, samovražda, eutanázia


[27. 1. 08]

Miroslav Horácky

Na konci každého z týchto javov je vždy smrť človeka, ale vzťah spoločnosti k nej nie je vždy rovnaký. Niekde ide o jednoznačné postoje, v iných prípadoch je spoločenská mienka rozdelená, alebo sa stanoviská ešte len hľadajú.

Pokiaľ ide o vraždu, v jej právnom i morálnom odsúdení je civilizovaná spoločnosť jednotná. U zabitia sa právne berú do úvahy špecifické okolnosti, napríklad primeranosť obrannej reakcie na nebezpečné napadnutie či ohrozenie. Vo vzťahu k morálnemu aspektu možno citovať veľkého humanistu T. G. Masaryka, že ak už má niekto zomrieť, nech je to nespravodlivý útočník. Za legitímne sa považuje zabíjanie pri obrane vlasti, v boji proti zločinu, teroru, tyranii.

V právnom postoji k trestu smrti prevažuje v západnom type spoločnosti jeho zákaz; inak sa chápe ako výnimočná, krajná forma trestu. Verejná mienka nie je jednotná; jej časť ho pripúšťa a pri osobitne ťažkých a brutálnych zločinoch ho dokonca požaduje. Trest smrti by nikdy nemal byť zbraňou v boji proti politickým odporcom, no viackrát ním boli potrestané zločiny proti ľudskosti, najmä genocída. Poprava človeka istotne nie je ničím ideálnym. Ale existujú názory, že najmä krajne neľudským a opakovaným činom sa páchateľ sám vyradil z ľudskej spoločnosti a že až pod dojmom trestu smrti môže vinník pochopiť, čo to znamená vziať niekomu život. Zrejme nie náhodou – až na malé výnimky – sa odsúdení na smrť usilujú o svoje omilostenie. Odporcovia trestu smrti niekedy vzbudzujú dojem, že príliš myslia na vinníka a zabúdajú na jeho obete.

Ak sa argumentuje tým, že trest smrti nemá vplyv na zníženie kriminality, možno namietnuť, že podľa všetkého patričný odstrašujúci efekt nemajú ani tresty na slobode. Pri dlhoročných a doživotných trestoch môže daňový poplatník porovnávať sumu komplexných nákladov na väzňa s nákladmi spoločnosti na študenta alebo bežného pacienta. Mnohí kriticky posudzujú aj to, keď väzni nepracujú a môžu tráviť čas aj sledovaním televízie (aj keď pozeranie niektorých programov môže byť naozaj skôr za trest).

Samovražda je zásadne odsudzovaná z náboženských (kresťanských) pozícií. Niektorí ľudia v nej vidia prejav osobnej slabosti a zlyhania. Generálne odsudzovanie samovrahov však môže byť veľmi nespravodlivé. Treba prihliadať na konkrétne okolnosti a osobnú situáciu človeka. Napríklad keď v bezvýchodiskovej situácii si vojak nechá posledný náboj pre seba, keď dobrovoľnú smrť zvolí politický väzeň v obave pred mučením a možnou zradou spolubojovníkov, keď sa na samovraždu odhodlá nevyliečiteľne chorý, fyzicky i duševne trpiaci človek.

S tým súvisí aktuálny a sporný problém eutanázie, niekde už legalizovanej, inde viac-menej trpenej, prevažne však ešte trestne stíhanej. Ako sa zdá, vývoj smeruje skôr k jej postupnej, relatívnej akceptácii, ale zatiaľ ťažko možnej v krajinách so silným vplyvom náboženstva (kresťanstva). Všeobecne známe dôvody proti eutanázii nemožno jednoducho ignorovať. Na pováženie je však to, že do rozhodovania o práve na dôstojnú smrť môže doteraz viac hovoriť štát, súdy, lekári a cirkvi, než samotný pacient.


Info

Vybrali sme z dvojčísla časopisu Prometheus (5-6/2007).


Copyright © 2000—2008 Spoločnosť PROMETHEUS, Gunduličova 12, 811 05 Bratislava Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk