SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Z našich zdrojov
Prof. Fedor Macášek: Kto nepochybuje, nie je vedec
[25. 1. 2016]

macasek.jpg, 13kB

Prof. Fedor Macášek, DrSc. sa narodil v Žiline, vysokoškolské vzdelanie ukončil na Chemickej fakulte Moskovskej štátnej univerzity v roku 1961, kandidatúru a veľký doktorát získal na Prírodovedeckej fakulte UK, kde aj od roku 1961 s malými prestávkami prednáša. Od roku 1985 štyri roky pôsobil vo funkcii riaditeľa odboru vedy a námestníka MŠ SSR a pol roka ako štátny tajomník MŠ SR vo vláde J. Moravčíka v roku 1994. Prednášal na Katedre jadrovej chémie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Podieľal sa na budovaní Cyklotrónového centra SR v Bratislave.

Vo verejnosti ste známy ako pedagóg a vedec. Čím sa cítite viac?

Neľahká odpoveď. Teraz som viac manažér, rád by som sa však cítil vedcom, ale vždy som bol veľmi rád pedagógom. V rôznych obdobiach prevažovalo raz jedno, raz druhé.

Ako vnímate postavenie školstva a vedy dnes v porovnaní s obdobím pred rokom 1989, keď vládla ideológia jednej strany?

Neviem, či tu vôbec je nejaká ideológia okrem „ideológie biznisu”. V pohybe roku 1989 bol hlavný boj o povahu školstva, bojovalo sa proti ideológii. Pokiaľ predtým to bolo priamočiare, postupne sa prešlo od až naivne socialistických a komunistických myšlienok až po ideológiu úplne konzumnej spoločnosti, kde sa hlavným motívom života stáva materiálny blahobyt. Voľakedy sa fetišizovali etické stránky života, pričom dobre vieme, že tam boli rozpory, dnes sú rozpory v tom hlavnom — čo je vlastne zmyslom života, učenia, zmyslom vzdelávania. Ak sa predtým zdôrazňovalo, že úroveň vzdelania určuje úroveň kultúry národa, dnes to pomaly ani nepočuť. Stále sa síce hovorí o vysokej vzdelanostnej úrovni našich ľudí, mám však dojem, že v skutočnosti sa viac preferujú zručné šičky ako vzdelaní vedci. Najlepší programátori nám utekajú von, najlepší lekári takisto, jednoducho ľudia, ktorí vedia, ktorí tu niekedy dostali kvalitné vzdelanie, a teraz sa usilujú realizovať sa inde.

„Vzdelanie prinesie viac príležitostí...,” čítala som dnes heslo na predvolebnom bilborde...

To je naozaj len heslo. Ba ani to nie, je to skoro klišé. Ale aká je skutočnosť? Dnes sa V. Klaus možno za ten výrok hanbí, ale nikdy nezabudnem, ako voľakedy prirovnával spoločenský život a správu štátu k bytu, kde je dôležité to, čo sa deje v kuchyni, v obývačke, a že kultúra a veda je niekde na balkóne. Myslím si, že dnes to už nikto takto otvorene nepovie, ale de facto je to tak.

V čom vidíte dôvod?

Základná veda nikdy nebola na výslní. Ani za socializmu. Viac sa to deklarovalo ako určitá etická hodnota, ale vždy bol k nej akýsi podozrievavý prístup. Aj k intelektuálom sa neraz pristupovalo ako k veľmi podozrivej skupine spoločnosti. A jedna z prvých tém, ktorú vytiahli za gorbačovovskej perestrojky, sa týkala neužitočnosti „čistej” vedy. Utilitárny pohľad, že základná veda neprináša okamžité prínosy, čo je pochopiteľné, viedol k spochybňovaniu jej významu. A dnes je to ešte horšie. Každému podnikateľovi je vedecký výskum na príťaž. Ten si môžu dovoliť len veľké firmy, aj to nie priamo, skôr to robia formou sponzoringu. Lenže veľmi ochotne výsledky vedy absorbujú. Veľmi pekne to povedal pred pár rokmi fyzik R. Z. Sagdeev, že vedci ako Maxwell, Faraday a Mendelejev zaplatili za všetok základný výskum ostatných aj na stáročia dopredu. Na to sa zabúda. Pritom v dnešnom priemysle je zhmotnené toľko abstraktného výskumu, že to nikto ani nestačí vnímať.

Nie ste príliš kritický?

Nie. Jednoducho základná veda sa zneviditeľnila. Ale boli to konkrétni ľudia, ktorí kládli základy všetkým spomínaným veciam. Toto si však uvedomuje len obmedzená vrstva spoločnosti. Sú to skutoční podnikatelia, skutoční ľudia, ktorí sú zodpovední za vývoj či už z praktického, alebo z kultúrneho hľadiska. Buďme si však úprimní, keby neexistovali také utilitárne aspekty, ako je vojenský výskum, prienik vysokých technológií do vojenstva, koľko aplikácií vedy by dnes neexistovalo? Pritom aplikácie, ktoré sa dostávajú bežnému človeku na stôl, sú iba omrvinky z tých úžasných prvkov techniky, ktoré sa vnášajú povedzme do moderných zbraní. Málokto si to uvedomuje. Ľudstvo využíva poznatky vedy pomaly, len ako vedľajší produkt.

Vy ste však za rozvoj civilizácie aj vďaka vede. Pritom sme svedkami, že sa aj do vzdelávacieho systému, do učebníc dostávajú antivedecké veci. Aký je váš názor na úsilie o zavádzanie „nových vedeckých názorov” do učebných osnov na základných a stredných školách napríklad v biológii — teórie kreacionizmu a ďalších cirkevných názorov — do iných predmetov, spomeňme hoci etickú výchovu?

Po prvé, to nie je len otázka prvkov náboženského myslenia, ich prienik do predmetov, ale aj otázka svetonázorová všeobecne v rôznych predmetoch, hoc i vo vlastivede či prírodopise. Dúfam, že nie všetky učebnice pre základné školy sú také, akú som videl a v ktorej je vylíčená chémia ako škodca spoločnosti vykreslený dymiacimi továrňami, špinavou vodou z odpadov ap. Osnovy všeobecnej chémie pre stredné školy schválené MŠ SR v roku 2002 začínajú (!) témami ako chemické zbrane, výbušniny a trhaviny, nebezpečné účinky oxidu uhoľnatého a uhličitého, jedovaté účinky oxidov dusíka na zdravie, kyslé dažde, skleníkový efekt, smog a dokonca vplyvu skleníkového efektu na život na Zemi — to je predsa úvod, ktorý musí v našich školákoch vyvolať odpor k celému vednému odboru ako takému! Potom už s podozrením vnímajú, že keby nebolo modernej chémie, tak by ľudstvo trpelo hladom, nemali by sa ľudia do čoho odievať, neexistovala by mikroelektronika a tak ďalej.

A váš vzťah k náboženstvu?

Moje detstvo začínalo v náboženskej výchove a vždy som hovoril, že to nie je na škodu, pretože som mal možnosť počuť a vidieť, ako a čo sa učí na náboženstve. Môj názor na kreacionizmus je, že by sme sa ho nemali báť, podobne ako sa kedysi báli darvinizmu. Problém je v inom — tak ako sa rodičia voľakedy báli deti zapisovať na náboženstvo, tak dnes sa ostýchajú prihlasovať ich na alternatívnu etickú výchovu, preto že to nie je „in”. Poznám ľudí, ktorí opúšťajú chalupársky spôsob života, pretože sa dostanú do prostredia, ktoré je nábožensky veľmi netolerantné. A tak vlastne to, za čo predstavitelia cirkví bojovali, za určité osamostatnenie, za slobodu náboženského prejavu, sa týmto neguje. Pretože ateista je zatracovaný, dostáva sa do pozície disidenta. Mimochodom, nemyslím si, že je to pre ateistov zlá škola, pretože byť disidentom znamená určité oslobodenie od rôznych inštitúcií a inštitútov. Báť sa stretu rozdielnych názorov by znamenalo, že človek musí trvalo, z presvedčenia zostať na absolútne opačnej pozícii. Dialóg je o tom, že sa diskutuje, že sa hľadá a argumentuje faktami. A každá strana, ktorá sa bojí faktov, je jednoducho podozrivá.

Sledujem napríklad diskusie okolo Turínskeho plátna. Jeho vek stanovili veľmi exaktnou uhlíkovou metódou. Dvakrát to robili americkí vedci na špičkovej technológii rádio uhlíkového datovania, ktorá nevyvoláva žiadne pochybnosti o jej vedeckej exaktnosti. Dátum vzniku tkaniva určili približne do dvanásteho storočia. Napriek tomu potom počúvam monológy vedcov, ktorí sa usilujú tzv. vedeckými protiargumentmi spochybniť tieto vedecké výsledky. Ak predsa niekto verí, tak sa nepotrebuje opierať o nejaký artefakt, ktorý bol pravdepodobne bona fide sfalšovaný preto, lebo ľudia skôr veria v materiálne dôkazy a prejavy ako v prenášanú informáciu o ukrižovaní Krista. Ale vedeckí obhajcovia viery všemožne hľadajú akési „rukolapné” materiálne a rozumové dôkazy existencie aj nemateriálneho a mimo zmyslového. Lenže predsa viera je o tom, že nepotrebuje dôkazy. Viera je viera. Slabina týchto diskutérov je, že sú ochotní všetko, čo nevyhovuje ich dogme, poprieť, všetko vyhlásiť za pomýlené a za rúhanie.

Len prednedávnom vyšla kniha J. Krempaského Veda verzus viera. Jej deklarovaným cieľom je presvedčiť čitateľa, že medzi vedou a vierou niet rozporu, ba dokonca by ich vzťah bolo rozumné označiť za kooperáciu. Čo vy na to? Neplatí vo vede, že všetky javy treba seriózne vedecky vysvetliť a zdôvodniť?

Autor chce povedať, že moderná veda svojím vývojom a poznaním ukazuje, že neprotirečí náboženstvu. Ale takáto snaha tu bola vždy, to bola napríklad otázka šiestich dní stvorenia, ktorá sa musela interpretovať ináč, ako sa vníma v biblickom podobenstve, teda vždy sa našiel a nachádza nejaký spôsob, ako vieru „uchrániť” od nových poznatkov. Nájsť opačný smer „kooperácie” je dozaista ťažšie. Ale opäť — principiálne, viera nedovoľuje pochybovať. Kto pochybuje o viere, je odpadlík. A ja by som povedal — kto nepochybuje vo vede, nie je vedec. To je celý rozdiel. Veda je nepretržitým sledom zbierania dôkazov, potvrdení a tak ďalej. Veda v tom nemá horizonty. Žiaden teológ by nepovedal to, čo svojho času atómový fyzik N. Bohr: Veda stagnuje, ak nemá dosť poznatkov, ktoré protirečia súčasnému poznaniu.

Ste jadrový chemik. Predtým ste viac prednášali, v súčasnosti pôsobíte najmä v „praktickej vede”. Posledné roky sa venujete projektu budovania Cyklotrónového centra SR, teda urýchľovača nabitých častíc, ktoré pomáhajú v medicíne. Pri schvaľovaní tohto projektu bolo dosť ľudí za i proti. Môžete v skratke povedať, prečo ste boli ZA, čo je najväčším prínosom tohto pracoviska?

Je to skoro filozofická otázka — som za, lebo dôverne poznám všetky stránky aplikácie tejto technológie na rozdiel od spoluobčanov, ktorí si mysleli, že negatívne stránky spojené s jadrovými reakciami a rádioaktivitou prevažujú nad pozitívami týchto techník. Hovoriť o atómovej energii rečami atómových bômb je to isté, ako hovoriť o elektrickej energii rečami elektrických kresiel. Vlastne sme si to spôsobili aj sami, keď sme celé roky hovorili najmä o nebezpečí rádioaktivity súvisiacej s atómovými zbraňami rečou propagandy, a nie vedy. Pojem „nukleárny” sa dostal do pozície prekliatia. Teraz sa používa pre uznávanú vedeckú metódu nukleárnej magnetickej rezonancie v medicínskej praxi výraz „zobrazenie magnetickou rezonanciou”, hoci spomínaný jav pod oboma názvami rovnako slúži ľuďom — vedcom, lekárom i pacientom. Ako vedec som preto presvedčený, že to, čo cyklotrónové centrum a stredisko pozitrónovej emisnej tomografi e (PET centrum) prinesú, je oveľa užitočnejšie ako riziká, ktoré ich sprevádzajú.

Budovanie cyklotrónového centra vyústilo do založenia štátnej akciovej spoločnosti BIONT, a. s. s výskumnými a výrobnými laboratóriami pre rádiofarmaká, tomografmi na lekársku diagnostiku a laboratóriami nanotechnológie koncom roku 2004. Ste členom vedenia BIONTu. Aké sú najdôležitejšie výsledky tejto spoločnosti?

Sme výrobcom rádioaktívnych liekov a ambulantným zdravotníckym zariadením, ktoré vykonáva diagnostické vyšetrenia použitím klasických i pozitrónových rádioaktívnych látok, tzv. rádiofarmák. Metódy nukleárnej medicíny sú bezpečné a bezbolestné, umožňujú získavať informácie, ktoré sú inak nedostupné, finančne náročnejšie alebo by si vyžadovali chirurgický zákrok. Dôležité je, že nimi možno odhaliť ochorenia v rannom štádiu. PET kamera je u nás v prevádzke od jesene minulého roku. Najprv sme rádiofarmaká privážali od českého výrobcu, pričom sa až 75 percent lieku rozpadlo behom dopravy, keďže tieto látky majú životnosť iba niekoľko hodín. Od februára však už tieto humánne rádioaktívne lieky vyrábame sami pre vlastné i ďalšie pracoviská na Slovensku. Mesačne vykonáme okolo 100 vyšetrení, čím sa zlepšuje pre pacientov ich dostupnosť, keďže inde sa na ne čaká aj niekoľko týždňov. Naša kapacita je však vyššia. Bohužiaľ, zdravotné poisťovne na úhradu týchto úkonov zatiaľ nevyčlenili dosť prostriedkov. Veríme však, že sa to zlepší, pretože je to jedna z najmodernejších metód, do ktorej sa veľa investovalo. Veď kardiovaskulárne ochorenia a rakovina kosia životy v SR častejšie ako obyvateľov rozvinutých krajín a príčinou je práve nedostatočne včasné odhalenie a účinné liečenie. V našom centre by sa mohlo diagnostikovať aj do 300 pacientov mesačne. Technologickým vybavením sa zaraďujeme medzi európsku špičku v odbore aplikovaných jadrových vied.

Čo vy považujete za najdôležitejšie vo vede i vo vývoji v spoločnosti celkovo a na Slovensku konkrétne?

Veda oslobodzuje, dáva úžasný rozlet, nie je nič také krásne ako hľadať. Verím, že keď sa spoločnosť nasýti konzumu, tak príde doba nového osvietenstva. Keď sa pestovanie vedy stane také bežné ako pozeranie televízie. Výsledky vedy sa však musia stať majetkom celého ľudstva. Veď rozvoj vedy prostredníctvom daňových poplatkov financujú všetci. Veda by mala by byť globálnou, prístupnou skoro bezplatne. Súčasné zverejňovanie jej výsledkov sa stalo vecou výnosného obchodu, čo sa mi zdá vo vede absurditou. Vo vede bola výmena informácií vždy základom jej napredovania. Keď sa informácie blokovali, bolo podozrenie, že sa chystá niečo zlé. Týkalo sa to napríklad vývoja atómovej bomby alebo genetických manipulácií v mikrobiológii.

V spomínanej knihe J. Krempaského sa okrem iného možno dočítať, že tri fyzikálne zákony zachovania (energie, hybnosti a momentu hybnosti) sú „obrazom troch božských osôb Sv. Trojice” či o uzdravení z AIDS vyvolaným modlitbou. Niežeby Boh priamo vyliečil chorého, ale „zariadil, aby sa mikróby nie rozmnožovali, ale vymreli, čo nie je porušenie nijakého prírodného zákona”. Myslíte si teda, že treba vynakladať toľké tisíce na nové vedecké objavy, na lieky proti chorobám, keď by to mohol vlastne zariadiť Boh či modlitby k nemu? Je dôstojné na začiatku 3. tisícročia, aby takéto názory vychádzali vo vydavateľstve SAV?

Pri všetkej úcte k intelektu a invencii autora, takéto argumenty sa mi zdajú detinské. Trichotómia vždy mala magickú silu, ale spájať tri zákony zachovania s tromi božskými osobami, to je pre mňa prisilná káva. A kde zostali ďalšie zákony zachovania napríklad náboja? Prihodíme potom niečo k božskej trojici? Prieči sa môjmu vedeckému presvedčeniu predstava super inteligentného božstva, ktoré privedie na svet milióny ťažko chorých detí na to, aby nám občas ukázalo, ako vie „vedecky” zariadiť východisko z ich bezútešného stavu. A tak možno naša vrcholná vedecká inštitúcia naznačila, že je čas transformovať vedecké prístroje na modlitebné mlynčeky — problémom bude, že výrobcovia ich softvéru ťažko zaručia ekumenickú kompatibilitu.

Zhovárala sa: Miloslava Necpalová

Prevzaté z časopisu Prometheus č. 2/2006


Info

Za prof. Fedorom Macáškom

Začiatkom decembra minulého roku sme dostali smutnú správu: 5. 12. 2015 nás navždy opustil prof. RNDr. Fedor Macášek, DrSc., jeden z najvýznamnejších odborníkov v odbore rádiochémie a výroby rádiofarmák na Slovensku. Posledná rozlúčka so zosnulým bola 10. 12. 2015 o 14,45 hod. v krematóriu v Bratislave.

Prof. Fedor Macášek bol dlhoročným členom Spoločnosti Prometheus a v našom časopise Prometheus č. 2/2006, s. 8-9 bol s ním uverejnený veľmi zaujímavý a stále aktuálny rozhovor pod titulom „Kto nepochybuje, nie je vedec”. Text tohto rozhovoru uverejňujeme znova, aby sme tým pripomenuli pamiatku veľkého vedca, ateistu a svetského humanistu, vysokoškolského učiteľa, školského pracovníka a ľavicového školského politika.

Nekrológ uverejníme v čísle 4/2015 časopisu Prometheus.


Copyright © 2000—2016 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
office@prometheus.sk