SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Z nášho - vášho PROMETHEA
Viem, že Boh existuje, ale z katolicizmu mám obavy a pocit ohrozenia
Zhovárali sme sa so spisovateľom a publicistom Petrom Macsovszkym.

Nástup katolicizmu bol po novembri 1989 prirodzený, lebo spoločnosť potrebovala nahradiť hodnoty, ktoré pádom komunizmu odmietla. Splnilo sa toto očakávanie?

Kresťanstvo podľa mňa nereprezentuje nové hodnoty. Pre mňa sú to hodnoty, ktoré ľudstvo už niekoľkokrát priviedli ku katastrofe: zánik Rímskej ríše, križiacke výpravy, inkvizíciu a dve svetové vojny. Tie predsa vznikli na území Európy, ktorá sa hrdila kresťanskými hodnotami. A potom je tu problém kolonializmu, ktorý nielenže vyšiel z kresťanskej Európy, ale navyše mal byť nástrojom na šírenie viery, či už v Južnej Amerike, Afrike, alebo vo východnej Ázii. Pre mňa je kresťanstvo krízový jav v dejinách ľudstva.

Lenže komunizmus naozaj spôsobil morálny relativizmus a bolo prirodzené, že ľudia hľadajú nejaké hodnoty. Chceli spoločnosť, v ktorej bude konečne panovať skutočná rovnosť ľudí, sloboda, solidarita.

To je pravda, ale práve preto očakávania vo vzťahu k cirkvi a vôbec kresťanstvu boli prehnané. To sú predsa hodnoty francúzskej buržoáznej revolúcie. Katolícka cirkev nepozná rovnosť, je to prísne hierarchicky usporiadaná štruktúra. Rovnosť platí iba pre ovečky.

Takže tie očakávania, že sa väčším vplyvom kresťanstva podarí do reálnej spoločnosti znovu presadiť spomínané hodnoty, boli od začiatku nereálne?

Skôr musím upozorniť, že s tým morálnym relativizmom je to trochu inak. Pretože na dospievajúcu generáciu silne morálne a hodnotovo pôsobí generácia predchádzajúca. Takže až dnešnú spoločnosť ovplyvňujú ľudia, ktorí vyrastali v tom morálnom relativizme komunistického totalitného režimu. A ten sa, žiaľ, mieša s „v pivnici odloženým“ zakonzervovaným katolíckym fundamentalizmom, o ktorom sme si mysleli, že je už minulosťou. Toto je dosť tragická zmes.

Rôzne slovenské osobnosti podpísali výzvu 1000 slov o hodnotách a kultúre, v ktorej upozorňujú, že slovenská spoločnosť stráca akýkoľvek vzťah k nejakým univerzálnym hodnotám, ktoré by navyše mohli byť istým zjednocujúcim prvkom.

Neuznávanie hodnôt sa začalo úpadkom antiky a my sa odvtedy iba vezieme z kopca. Ale to nie je dôsledok nejakej amerikanizácie. To skôr vyplýva z neexistencie tradície. Lenže ja neviem odpovedať na túto otázku, lebo ani netuším, čo to boli za hodnoty, ktoré zjednocovali, ktoré charakterizovali Slovákov za posledných 15 či dokonca 50 rokov.

Ale veď jednou zo spoločenských úloh kultúry je kultivovať človeka. Podľa vás sa táto hodnototvorná funkcia slovenskej literatúry alebo divadla či filmového umenia nevytráca, nechýba nám?

Viete, ja bežne neoperujem slovom hodnota, radšej ho nepoužívam. Hodnotové rebríčky vznikajú pravdepodobne tak, prídu významné, mienkotvorné, určujúce osobnosti a povedia, sú „skutočné“ hodnoty. Pritom je to len ich subjektívny pohľad, ale vďaka svojej spoločenskej autorite ich pohľad príjme mnoho ľudí.

Ak to teda nie je hľadanie hodnôt, čo je príčinou takého silnejúceho postavenia cirkvi Slovensku?

Slovenský katolicizmus je istým špecifickým fenoménom. Keď som bol na strednej škole, chcel som byť kňazom. Spomínam to preto, aby som zdôraznil, som naozaj žil v silne katolíckom prostredí, ktoré ma silne ovplyvňovalo, ale všetky náboženské a cirkevné texty mne prichádzali v maďarčine.

A to bol dôležitý rozdiel oproti iným mladým slovenským katolíkom?

Áno, lebo slovenský katolicizmus nabral istú kultúrne izolovanú podobu. A ja som v mojom mladom veku taký katolicizmus nepoznal, kultúrne bol veľmi otvorený. Ja som bol potom veľmi zarazený, keď som spoznal katolicizmus, ktorý prezentuje Vladimír Palko. V tom „mojom“ totiž duch istého liberalizmu nespájal sa s národnými farbami. A teraz, keď minister Palko otvorí ústa, kričí z neho obmedzenosť a nerozhľadenosť.

A s takým katolicizmom ste sa nestretávali?

Ja som 15 rokov spal. Keď som ja chodil do kostola, tak tam so mnou boli iba staré babky, žiadni mladí ľudia tam nechodili. A teraz poznám húfy mladých ľudí, ktorí sú v nedeľu v kostoloch a pravidelne chodia na spoveď. Kde sa vzali? Ja som si totiž myslel, že pád komunizmu priniesol predovšetkým liberalizáciu v každom smere.

Asi tí mladí ľudia naozaj hľadali nejaké životné hodnoty, princípy, podľa ktorých by sa mohli riadiť a našli ich v cirkevných učeniach.

Problém je v tom, ako sa nimi naozaj riadia. Považujú za urážku, keď napríklad poviem, že Boh je starý bradatý ko…, ale pokojne povedia, že skôr, než sa vydajú, chcú si ešte aspoň trochu s chlapmi užiť. Katolicizmus sa teda formálne rozmáha, získava moc, ale aké hodnoty to v skutočnosti pre ľudí prináša, aké životné princípy? Katolicizmus pre týchto mladých ľudí, ktorí sa k nemu hlásia, predstavuje isté nespochybniteľné a nedotknuteľné pravdy, ale niektoré jeho hodnoty sú zrazu spochybnené a neplatné. A to nie je ojedinelý prípad.

Cirkev sa teda rozmáha, získava spoločenskú silu a doslova aj moc, ale viera prežíva krízu?

Slovo viera je ďalší pochybný výraz. Ja nie som ateista, lebo viem, že Boh existuje. Viem, nemusím tomu iba „veriť“. Slovo veriť znamená, že spolovice o niečom pochybujem, nie som si istý. Neviem, či to je tak, ale verím, že to tak je.

Vy ste aj ako spisovateľ a publicista známy kritickými postojmi voči silnejúcemu katolicizmu na Slovensku. Prečo máte z neho obavy? Aké ohrozenia z toho pociťujete?

Nikdy som nemal pocit ohrozenia z toho, keď niekto išiel za svojou vierou, či svojou ideológiou. Zato môj priateľ, spisovateľ Vlado Bala už v polovici 80-tych rokov hovoril, že on sa cíti byť ohrozený katolíkmi, lebo majú tendenciu ho obmedzovať. A ja som nechápal, o čom hovorí, ale to opäť vyplývalo z toho, že ja som poznal a vyznával iný katolicizmus a ten pocit som začal mať s 15-ročným posunom.

A prečo máte ten pocit ohrozenia teraz?

Ja som doteraz napriek svojmu veku nemal pocit, že by som mal mať dieťa, že by som so svojou priateľkou Ivanou mal žiť v manželstve, nepotrebujem to. To, čo žijem, je z istého pohľadu alternatívny spôsob života, a mám obavy, že by som mohol byť vytlačený na perifériu spoločnosti len z tohto dôvodu, akoby som do nej rovnocenne nepatril. A ja si myslím, že rovnocenný priestor pre život v spoločnosti pre všetkých bez ohľadu na hodnoty a svetonázor je dôležitý a správny princíp.

Stretávate sa s takou diskrimináciou?

Zatiaľ ja osobne nie, ale môže to byť reálne. A preto udržujem kontakty s ďalšími komunitami, ktoré vyznávajú alternatívny spôsob života, lebo sa s nimi veziem na jednej lodi.

A tie iné alternatívne skupiny? Cítia sa ony byť ohrozené?

Veľmi výrazne. Váš časopis sa v minulom čísle venoval problematike gejov a lesieb a v posledných dňoch som so zástupcami ich organizácií hovoril o tom, že pociťujú, že ten spoločenský tlak na nich rastie. Nastupuje tu jeden silný a nekompromisný konzervatívny prúd, ktorý však nie je slovenskou špecialitou, ale je živený Bushovou administratívou nového kresťanského fundamentalizmu, prepojeného aj k nám.

Ale na Slovensku nachádza priaznivejšiu odozvu, než, povedzme, v západnej Európe.

Áno.

A čím to je?

Neviem, lebo my na Slovensku, sme ešte ani poriadne nestihli mať skúsenosti so širokými právami gejov a lesieb, s ich väčším začlenením do spoločnosti.

Možno práve preto.

Možno.

Aj keď nepoužívate pojem hodnota, tolerancia je takou hodnotou, ktorá znie pre menšinové, alternatívne skupiny povzbudzujúco. Myslíte si, že práve intolerancia voči nim je hrozbou vyplývajúcou z rozširovania vplyvu klerikalizmu?

Tolerancia je veľmi dôležitým základom pre budovanie skutočne slobodnej spoločnosti slobodných ľudí. Ján Pavol II. síce nebol žiadny reformátor, ale držal tú katolícku netoleranciu aspoň na uzde. A teraz po nástupe na pápežský stolec okamžite zaútočil nový pápež Benedikt XVI. práve proti alternatívnym menšinám. Jasne naznačil, že toto bude priorita jeho pontifikátu, že na týchto princípoch chce rekatolizovať Európu. On sa k týmto veciam vyjadril skôr, ako k mnohým iným, čo treba chápať tak, že týmto sa bude venovať predovšetkým. Trochu mi to pripomína protireformáciu, ktorá pre Európu určite nebola šťastným obdobím.

Vyzerá to tak, akoby sa Európa musela vysporiadať nielen s nárastom islamského, ale aj katolíckeho fundamentalizmu, resp. s hrozbou jeho nárastu.

V Európe dochádza k súboju islamského a katolíckeho fundamentalizmu, zároveň však aj k likvidácii tzv. strednej triedy, k prehlbovaniu gigantických rozdielov medzi chudobnými a bohatými, k vytváraniu technologicky vyspelých elít a zároveň k zbedačovaniu širokých más nezamestnaného proletariátu. A to neveští nič dobrého.

Hovoríte o tom v jednej vete a doslova jedným dychom, akoby tieto dva deje – vojna náboženských fundamentalizmov a presadzovanie sa pravicového ekonomického neoliberalizmu – spolu súviseli.

Nie, to asi nie. Súvislosť asi nie je celkom dobré slovo. Povedal by som to tak, že sa vyskytli v Európe zároveň, v jednom čase.

Náhodou?

To automaticky neznamená, že to je náhoda, ale môže byť. V každom prípade je to veľmi nešťastná konštelácia.

A ak spolu nesúvisia, dá sa povedať, že tieto dva veľké deje navzájom ovplyvňujú?

Poviem to na príklade. Povedal som, že sa vytvára úzka vrstva veľmi bohatých, technologicky veľmi vyspelých ľudí na strane jednej a vrstva veľmi chudobných a zaostalých na strane druhej. A úplne mizne tá stredná vrstva, ktorá by mohla byť celkom prirodzene nositeľkou liberálnych myšlienok a alternatívnych spôsobov života. Katolícka cirkev sa postaví na stranu konzervatívnych síl, ktoré zároveň predstavujú ten ekonomický liberalizmus, ktorý spomínané nové rozvrstvenie spoločnosti spôsobuje. Súčasne však katolícka cirkev presadzuje svoj pohľad na populačné otázky (zákaz interrupcií, mnohodetné rodiny a pod.) a výsledkom tohto jej pôsobenia je rozširovanie chudobných vrstiev.

Môžem vás doplniť: iba nedávno zverejnená štúdia rezortu školstva poukázala na to, že až tretina detí na Slovensku žije v podstate v chudobe.

Veď práve! Toto sú staré praktiky cirkvi ešte zo stredoveku. Čo najviac rozmnožiť chudobu, ktorú je najľahšie si podrobiť. Prečo cirkev podporuje rozmnožovanie počtu obyvateľov, keď zároveň podporuje ekonomický model, ktorý tým ľuďom nedá prácu a nezabezpečí dôstojný život?

Ako sa tomu môže obyčajný človek brániť?

Môže sa odtiaľto vysťahovať. To je všetko. Inak je maximálne pozorovateľom. A obeťou.

Ale vy ste tu, neodchádzate preč. Ako sa vy bránite, aby ste si pri týchto spoločenských pohyboch zachovali zdravý rozum, vlastný úsudok, alternatívne životné princípy?

Fakt je, že to dnes nie je len otázka politickej moci, lebo tieto sily dnes už obsadzujú aj spoločensky významné posty, majú v rukách médiá.

Takže nesledujete médiá?

Tomu sa človek dnes nevyhne. Ja mám nutkanie pozrieť si také vymývanie mozgov, ako je relácia STV Pod lampou, ale bránim sa tomu tak, že si potom pozriem Mojsejovcov, lebo to je geniálna psychologická sonda do duše Slovákov.

Zhováral sa: Braňo Ondruš
Foto: Tibor Hrapka


Info
 
Rozhovor sme prevzali z tretieho čísla časopisu PROMETHEUS

Na našej stránke si môžete pozrieť celý obsah 3. čísla časopisu.


Copyright © 2000—2008 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk