SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Humanisti o sebe
Humanista Lawrence M. Krauss o sebe
[6. 7. 2015]

lkrauss0.jpg, 37kB

Humanista prof. Lawrence M. Krauss hovorí:

"Mám radosť z objavovania rozličných aspektov vesmíru a z jeho pozoruhodností. Každý deň sa teším zo zistenia, že vesmír je oveľa úžasnejší a prekvapujúcejší, ako si dokážem predstaviť. A zmysel môjmu životu dáva skutočnosť, že nijaký zmysel neexistuje. Môj život má iba taký zmysel, aký mu dám. Tak ako všetci ostatní, aj ja mám šťastie, že som tu, mám vedomie a trochu času, aby som ho čo najviac využil. Toto je doslova zmysel môjho života. Skutočnosť, že sa snažím získať od života čo najviac prostredníctvom osobného prežívania sveta vo všetkých jeho podobách a zároveň sa ho pokúšam pozitívne ovplyvniť nielen pre svoje deti, ale aj pre ostatných ľudí, ktorí v ňom žijú.

Takýto zmysel je pre mňa oveľa skutočnejší, než predpoklad, že význam môjmu života dáva niekto iný. Myslím, že je to jeden z dôvodov, prečo som antiteista. Nechcel by som žiť vo vesmíre s nadradenou bytosťou, ktorá ťahá všetky nitky a správa sa ako kozmický Saddám Hussein, ktorý neodsudzuje ľudí za ich omyly iba na doživotie, ale na celú večnosť. Mnoho náboženstiev rozpráva o stádach a o ovciach, ale kto by chcel byť ovcou? Fakt, že sme tu, aby sme dali životu zmysel, a že je iba na nás, čo urobíme, by nás mal posilňovať. Mne osobne to dodáva silu. Každý deň ma povzbudzuje skutočnosť, že po sebe môžem niečo zanechať a nachádzať vlastné potešenie.

Dovolím si tvrdiť, že duchovné naplnenie, ktoré mnohí veriaci podľa vlastných slov dosahujú, je iba niečo, čo si predstavujú, aby dosiahli to isté, čo sa dá získať aj bez toho. A hoci väčšina ľudí hovorí, že sú veriaci, pre každého to znamená niečo iné. Ako povedal môj priateľ Stephen Weinberg, ľudia chcú veriť vo vieru. Väčšina ľudí, ktorí sa hlásia k nejakej viere, neprijíma jej doktríny. Neveria, že keď kňaz požehná oblátku, premení sa na telo Žida z prvého storočia. Jednoducho takým veciam neveria. Nemyslia si, že neveria tej veci. Neveria že Jonáša prehltla veľryba. Neveria, že slnko zapadlo vždy, keď zatrúbil roh. Hovoria, toto sa mi páči a toto sa mi nepáči, a tak to nazvem svojou vierou. No v skutočnosti tým iba hovoria, že v tom, čo čítajú, hľadajú útechu. Mne prináša útechu vesmír. Myšlienka, že neexistuje posmrtný život, ma robí neuveriteľne šťastným. Neviem si predstaviť horšie prekliatie, ako byť naveky obklopený svojimi priateľmi a rodinou, rovnako ako ľuďmi, ktorých nemám rád. Vidím silu v tom, že máme na zemi svoj vymedzený čas, aby sme robili to, čo dokážeme. Z môjho pohľadu nie je predstava odkladania šťastia na neskôr dobrá. Nanajvýš vám môže pomôcť prijať nespravodlivý vesmír, v ktorom sa s vami zle zaobchádza, a prijmete to s väčším pokojom. Toto je podľa mňa ten veľký efekt náboženstva: chudobným ľuďom bez budúcnosti dovolilo rezignovať na život. Podľa mňa však poznanie, že pred narodením ste tu neboli, a že vaše vedomie po smrti zanikne, naznačuje, že každý okamih je veľmi vzácny. A to, čo robíte na zemi, má väčší význam, pretože neskôr nedostanete šancu napraviť to.

V prírode je poézia. Vesmír je v mnohých smeroch oveľa poetickejší než Biblia alebo ktorákoľvek posvätná kniha, pretože skutočný príbeh je oveľa fascinujúcejší než pomerne nudná bájka, ktorú vymysleli ľudia. Dôvod je taký, že vesmír má oveľa väčšiu predstavivosť než ľudia, a preto nás vždy prekvapí, čo je dôvod, prečo musíme stále napredovať a klásť si otázky. Rozdiel medzi vedou a náboženstvom je v tom, že my si nevymýšľame odpovede skôr, než položíme otázku. Stále sa učíme z vesmíru. Keby sme sa iba zamkli do izby a zapisovali fyziku ako protipól k posvätným knihám, dospeli by sme k nesprávnym odpovediam. Preto sa musíme ustavične konfrontovať s realitou.

Jeden z poetických faktov vesmíru (napísal som o tom celú knihu) je, že sme hviezdny prach. Všetci pochádzame z hviezd. Každý atóm v našom tele bol súčasťou najsilnejšieho kozmického ohňostroja a atómy vo vašej ľavej ruke môžu pochádzať z inej hviezdy než atómy v pravej ruke, pretože všetky ťažké prvky po lítiu, uhlíku, dusíku, kyslíku a všetko, na čom záleží, bolo vytvorené iba vo hviezdach. Takže aby sa dostali do našich tiel, museli byť najprv vytvorené hviezdou, ktorá explodovala a zahynula, aby sme tu mohli byť my. V knihe s humorom poznamenávam: zabudnite na Ježiša, to hviezdy museli zomrieť, aby ste žili. Vtip sa ujal, ale odhliadnuc od takéhoto zľahčovania platí, že s vesmírom sme priamo a veľmi dôverne spojení a všetky naše atómy zažili pred miliardami rokov tie najúžasnejšie masívne a pozoruhodné prírodné explózie, a zostanú tu aj ďalšie miliardy rokov. Takéto prepojenie s univerzom hraničí s večnosťou. Spojenie s vesmírom teda nie je večné, ale dlhotrvajúce. Pre mňa je takáto poézia oveľa pozoruhodnejšia ako nejaký bláznivý príbeh roľníka z doby železnej.

Podľa knihy Chrisa Johnsona 100 známych i menej známych ateistov o živote bez boha a o jeho zmysle pripravil F. Jedinák; text zvýraznila redakcia časopisu Prometheus.

Prevzaté z časopisu Prometheus č. 4/2014


Info

lkrauss1.jpg, 12kB

Lawrence Maxwell Krauss sa narodil 27. 5. 1954 v New Yorku, ale detstvo prežil v Kanade. Vyštudoval fyziku a matematiku na Carletonskej univerzite v Ottawe v r. 1977. PhD. získal v roku 1982 na MIT (Massachusetts Institute of Technology). V r. 1985 ho prijali na Yaleovu univerzitu odkiaľ prešiel v r. 1993 ako profesor na univerzitu Case Western Reserve, kde bol až do roku 2005 vedúcim fyzikálneho ústavu. Je profesorom na Škole výskumu Zeme a vesmíru a na katedre fyziky Arizonskej štátnej univerzity. Súčasne je jedným z vedúcich projektu Kozmologická iniciatíva a zakladajúcim riaditeľom projektu Pôvod. Za vedecký výskum a popularizáciu vedy získal viacero medzinárodných ocenení. Časopis Scientific American ho vysoko ohodnotil ako spoločensky angažovaného intelektuála. Krauss je ateistický aktivista sa sám seba označuje za antiteistu. Zúčastnil sa na mnohých debatách s teológmi a apologetmi. Vystupoval tiež v dlhometrážnom dokumentárnom filme Neveriaci, v ktorom on a Richard Dawkins cestujú po celom svete a hovoria verejne o význame vedy a rozumu na rozdiel od náboženstva a povier. Jeho kniha Vesmír z ničoho je niekedy označovaná za najdôležitejšiu vedeckú knihu od čias Charlesa Darwina a je zároveň provokatívnym príspevkom do diskusie o tom, či existuje boh. Na otázku „Prečo existuje niečo, namiesto aby neexistovalo nič” odpovedá, že je to takmer banálne: „Tam, kde nie je nič, nemôžeme byť ani my.”


Copyright © 2000—2015 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
spolprom@gmail.com