Laicita v 21. storočí

Časopis Prometheus uverejnil v č. 1/2007 Všeobecnú deklaráciu o laicite v 21. storočí. V zásade možno s ňou súhlasiť, ale má slabé miesta. Neviem si predstaviť, ako sa bude presadzovať v konkrétnom zákonodarstve „NEUTRALITA“ tak veľmi odlišných ideológií, ako sú náboženstvá, ateizmus, či liberalizmus.

Na rozdiel od minulých storočí absolútnej vlády rôznych náboženských smerov, poznanie ľudstva dosť pokročilo, ale náboženstvá stále majú obrovské prostriedky a vplyv na to, aby prenikli a skorumpovali každú politickú moc v štáte. Tak sa dokázali a dokážu prispôsobiť každej zmenenej situácii a čoraz silnejšie profitovať na deľbe moci i vplyvu v krajine, štáte, kontinentoch.

Ani taká moderná krajina, ako sú USA, nedokáže túto neutralitu presadiť a hoci majú ústavou zaručenú odluku cirkví od štátu, stále majú problémy u koreňa všetkých problémov s neutralitou vyznaní: AKO, akej ideológii UČIŤ DETI? Ich najvyšší súd už viackrát zvrátil pokusy o vyučovanie náboženských verzií vzniku sveta, ale žiadny prezident, či vrcholový politik sa neodváži obchádzať „boha“. Francúzi sú asi najďalej a aj v Británii (vďaka ich verzii kresťanskej vierouky) sú dosť liberálni ale fanatizmus (mimo moslimských oblastí) prekvitá v uplatňovaní náboženstva väčšiny krajín Európy.

Naše Slovensko je veľmi poučný príklad ako nabobtnáva cirkevná moc (osobitne katolícka)! Niet jediného periodika a verejnoprávnych médií, v ktorých by kňazi nepridávali svoj komentár na čokoľvek.

Cirkev je najstaršia fungujúca inštitúcia sveta. Vďačí za to uplatňovaniu praktickej zásady:Ak nepriateľa nedokážem poraziť, tak sa s ním treba spojiť, alebo mu slúžiť a čakať na svoj čas. Ten na Slovensku pre cirkev prišiel po roku 1989.

Navrhujem natvrdo zakotviť do ústavy zásadu, že každé náboženstvo, spolok a združenie, ktoré si nárokuje učiť deti a šíriť „svoje“ idey, musí sa živiť z vlastných zdrojov, bez najmenšieho prispenia obecných prostriedkov od občanov, ktorí nie sú ich stúpencami. Nech si verí každý čo chce, ale za svoje vlastné zdroje!

Tomu hovorím demokracia i liberálnosť.

Dávam za príklad slová senátora a neskôr prvého katolíckeho prezidenta USA, J. F. Kennedyho z prejavu 12. 9. 1960:

„Verím v Ameriku, kde odluka cirkvi od štátu je absolútna, kde žiaden kňaz nebude prezidentovi hovoriť čo má robiť a farníkom radiť: Koho voliť. Kde sa žiadnej cirkvi a cirkevnej škole neprideľuje nič z verejných prostriedkov a kde sa nikomu neupiera verejná funkcia, pre iné náboženské vyznanie, ako majú jeho voliči. Kde žiaden verejný činiteľ nežiada a neprijíma inštrukcie od pápeža, ani iného cirkevného hodnostára a žiadny cirkevný pracovník sa nepokúša nanútiť svoju vôľu priamo, alebo nepriamo občanom…“

Ing. J. K. (Plné meno máme v redakcii, ale neuverejňujeme ho nakoľka sa autor nevyjadril, či súhlasí s odhalením svojej identity.)