Moji rodičia a prarodičia boli humanisti, hovorievalo sa tiež voľnomyšlienkári. Takže ako humanista si ctím svojich predkov, a Biblia nám hovorí, že tak je to správne. My humanisti sa snažíme chovať tak slušne, čestne a správne, ako len sme schopní, bez toho, aby sme očakávali nejaké odmeny alebo tresty v posmrtnom živote. Môj brat a sestra neverili, že nejaký existuje, moji rodičia a prarodičia neverili, že nejaký existuje. Stačilo im, že žijú. My humanisti slúžime, ako najlepšie vieme, jedinej abstrakcii, ktorú poznáme skutočne dôverne, a tou je naša komunita.

Zhodou okolností som čestným prezidentom Americkej humanistickej asociácie, v tejto celkom formálnej funkcii som nahradil zosnulého skvelého spisovateľa science-fiction Isaaka Asimova. Pred niekoľkými rokmi sme usporiadali stretnutie ako spomienku na Isaaka. Mal som tam prejav a medzi iným som povedal: „Isaac je už v nebi.“ To je tá najzábavnejšia vec, akú môžete povedať publiku zloženému zo samých humanistov. Váľali sa od smiechu pomedzi uličky. Trvalo niekoľko minút, kým sa podarilo obnoviť poriadok. A ak niekedy, Bože chráň, zomriem, dúfam, že poviete: „Kurt už je v nebi.“ Je to môj obľúbený vtip.

Ako vidia humanisti Ježiša? Ja o Ježišovi hovorím, tak ako všetci humanisti: „Ak to, čo povedal, je dobré — a mnohé z toho je jednoducho nádherné — čo záleží na tom, či bol Boh alebo nie?“

Ale keby Kristus nebol predniesol Kázeň na hore, toto posolstvo milosrdenstva a súcitu, nechcel by som byť človekom.

Pokojne by som bol hoci štrkáčom.