O nás    Čo robíme
Klerikalizmus
 Aktuality Názory    Odkazy ENGLISH 

KRITIKY

   1.) POSTAVENIE BEZKONFESIJNÝH OBČANOV V SLOVENSEJ REPUBLIKE

Súčasné problémy a východiská Neoprávnená diskriminácia občanov na základe ich zmýšľania.

NAŠE NÁVRHY NA RIEŠENIE SITUÁCIE.
 ZÁVER

     2.) BELGICKÝ MODEL
 
  
3.)   ODLUKA CIRKVI A ŠTÁTU
 

DOMOV
 

 
ÚVOD

Valné zhromaždenie Spoločnosti Prometheus, konané v apríli 1999, zaoberalo sa aj otázkami, súvisiacimi s realizáciou slobody myslenia a svedomia vo vzťahu k občanom ktorí využívajú právo - v zmysle čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky - byť' bez náboženského vyznania. V tomto kontexte valné zhromaždenie prijalo Memorandum o postavení bezkonfesijných občanov Slovenskej republiky. Súčasne uložilo novozvolenej Ústrednej rude Spoločnosti Prometheus, aby podnikala patričné kroky smerujúce k. adekvátnemu uplatňovaniu tak: medzinárodných dokumentov ako aj Ústavy Slovenskej republiky k: občanom bez náboženského vyznania.

V tejto súvislosti považujeme za potrebné uviesť', že tak. ako majú nábožensky veriaci občania ich osobité duchovné potreby majú aj 1'udia bez náboženského vyznania svoje špecifické kultúrne potreby. Ide o to, či, ako a v akej miere náš štát napomáha uspokojovanie uvedených potrieb vo vzťahu k .jednej i k druhej skupine obyvateľstva.

Na základe mnohých poznatkov- o ktorých sme informovali najmä príslušné ústredné orgány štátnej správy a verejnoprávne inštitúcie- sme nútení konštatovať', že v tomto smere doterajší proces transformácie našej spoločnosti smerom k. demokracii nie je adekvátny. Bezkonfesijní občania tvoriaci okolo 30 percent populácie Slovenska, nemajú ani zďaleka - najmä vo sfére kultúry také možnosti ako nábožensky veriaci 1'udia. Možno jednoznačne konštatovať', že z tohto hľadiska dochádza u nás k. porušovaniu slobôd a práv. Markantným príkladom v danej súvislosti je negovanie návrhov a požiadaviek, aby verejnoprávne elektronické médiá pamätali v ich činnosti na záujmy i potreby nekonfesijných poslucháčov, zaraďovaním relácii na báze svetského humanizmu. Takto dochádza k. porušovaniu prvého odseku článku 24. Ústavy SR, v ktorom sa uvádza, že „každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.“

Súčasne dochádza k. preferovaniu náboženstva a subjektov, ktoré ho reprezentujú až v takej miere, že možno hovoriť o silných klerikalizačných tendenciách v mnohých sférach verejného diania. Tieto tendencie majú viaceré aspekty, pričom dominantné sú dva – morálny a právny, respektíve právne - administratívny, Často sa prekrývajú, najmä keď vyúsťujú do konkrétnych opatrení a krokov tých či oných článkov štátnej správy i samosprávy.

Z morálneho hľadiska ide o hlásanie názorov - a to aj zo strany popredných štátnych činiteľov - podľa ktorých len náboženské platformy možno považovať' za základ "duchovného života" celej spoločnosti ako aj jej morálneho správania sa. Týmto sa vylučujú z mnohorozmerných procesov formovania spoločenského vedomia a návodov na konanie ľudí iné myšlienkové systémy, najmä princípy svetského humanizmu. Je zrejmé, že takouto jednostrannou praxou sa podomieľajú korene myšlienkového pluralizmu a súčasne sa utvára - vedome či nechtiac - živná pôda pre intoleranciu. A z hľadiska bezkonfesijných občanov ide priamo o potieranie ich identity, ktorá sa opiera o hodnoty uznávané v nemalej časti sveta, ktorá má dávne historické korene a ktorá patrí k prínosom našej doby .Pokiaľ' ide o druhý . zorný uhol, prejavujú sa klerikalizačné úsilia naozaj v mnohých oblastiach. Nateraz uvádzame nasledovné:

NAŠE NÁVRHY NA RIEŠENIE SITUÁCIE.
 
V záujme vytvorenia predpokladov pre realizáciu slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania i humanistického pre svedčenia rovnako pre nábožensky veriacich i bezkonfesijných občanov navrhujeme:

    1. Utvorenie adekvátneho útvaru v rámci Ministerstva kultúry SR s náplňou zabezpečovať primerané uspokojovanie špecifických ku1túrnych potrieb občanov beg náboženského vyznania a napomáhanie aktivít na báze svetského humanizmu (tak. ako to robí Cirkevný odbor v. nábožensko-cirkevnej sfére.
    2. V armáde slovenskej republiky a v príslušných zložkách Ministerstiev vnútra a spravodlivosti SR utvoriť inštitúciu svetských poradcov pre pôsobenie. na báze humanizmu v tejto sfére,
    3. Vo verejnoprávnych elektronických médiách -Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase - prikročiť čo najskôr k zaradeniu tematiky s humanistickým zameraním, rešpektujúcej špecifické záujmy a potreby bezkonfesijných občanov. V tomto smere vytvoriť' aj potrebné predpoklady ( ( ( časový priestor, obsahové zameranie, personálne zabezpečenie atd.
    4. V rámci niektorej univerzity - napríklad na Fakulte humanitných vied Univerzity Mateja Béla v Banskej Bystrici zaradiť' do vyučovacieho procesu problematiku svetského humanizmu (podstata, funkcia, ciele, historicky vývin, humanizmus a jeho ciele v súčasnosti atď. )
    5. Žiadúce je pamätať v tejto súvislosti aj na: oblasť' svetskej (občianskej ) obradnosti.
    6. Vo veciach, týkajúcich sa realizácie slobody myslenia, svedomia, náboženskej viery a humanistického presvedčenia, k. riešeniu ktorých sa prizývajú kvalifikovaní odborníci z radov občanov treba počítať' aj so zástupcami občanov bez náboženského vyznania. Sprostredkovateľom v tomto smere môže byt' Spoločnosť Prometheus (jej Ústredná: rada alebo kluby )
    7. Rozvíjanie činností, zameraných tak na uspokojovanie duchovných potrieb občanov s náboženským vyznaním ako aj potrieb ktoré sú vlastné občanom s humanistickým presvedčením, si vyžaduje adekvátne finančné prostriedky. (Náš štát finančne zabezpečuje resp. účinne finančne prispieva na činnosť' cirkví i náboženských spoločností, pôsobiacimi medzí veriacimi i mimo nich. Na špecifické výchovno-vzdelávacie, kultúrno-osvetové či .iné obsahovo vhodné pôsobenie medzi občanmi beg náboženského vyznania ..:štát finančné prostriedky neposkytuje. Tento doterajší postup štátu považuje Spoločnosť' Prometheus ako diskriminačný voči pomerne veľkej časti občanov, Preto nastoľuje požiadavku, aby štát zmenil doterajšiu prax a choval sa vo vzťahu k predmetnej problematike spravodlivo k. jeho občanom bez náboženského vyznania. V danej súvislosti nie .je na mieste hovoriť' o väčšine a o menšine ( podobne ako vo sfére národnostnej problematiky ). Z hľadiska potreby rýchleho riešenia veci možno voliť' metódu participiality, t.j .z celkovej čiastky, vyčleňovanej v rámci štátneho rozpočtu na účely, o ktorých sa v tomto materiále hovorí, venovať' približne dve tretiny na uspokojovanie potrieb občanov s náboženským vyznaním a cca jednu tretinu pre občanov bez náboženského vyznania.. Táto požiadavka je oprávnená, lebo bezkonfesijní občania približne v takomto rozsahu prispievajú na tvorbu príjmov nášho štátu.

      ZÁVER

Slovenská republika ratifikovala alebo akceptovala priamo či sukcessiou po ČSFF: všetky vyššie uvedené medzinárodne uznávané dokumenty. Preto Spoločnosť Prometheus prichádza s podnetmi, smerujúcimi k. zmene súčasného postavenia občanov bez náboženského vyznania a k ich faktickému zrovnoprávneniu s ostatnými občanmi. V tomto kontexte sa dožaduje - do nového riešenia vzťahov medzi našim štátom na strane jednej cirkvami a náboženskými spoločnosťami na strane druhej - takého istého postavenia ako majú náboženské organizácie, vrátane primeraného financovania výchovno-vzdelávacej, kultúrno-osvetovej, sociálno-charitatívnej či inej jej činnosti.  Ústredná rada Spoločnosti PROMETHEUS predseda: Ing, PhDr, Jaroslav Čelko, Dr Sc emeritný profesor.

DOMOV


 
 


  JUDr. Miloslav AMBRUS ( Spoločnosť PR0METHEUS) Belgický model financovania náboženských a sekulárnych spoločenstiev

Vystúpenie na odbornom seminári "Kultúra a financovanie", zorganizovaným Inštitútom liberálnych štúdií v Bratislave pod záštitou ministra kultúry Milana Kňažku dňa 19.2. 2000.

 

 Spoločnosť PROMETHEUS je dobrovoľná sekulárna humanistická etická organizácia na Slovenku, ktorá jediná reprezentuje záujmy a potreby všetkých bezkonfesijných občanov SR tvoriacich - podľa ostatného sčítania ľudu v r. 1991 - zhruba tretinu obyvateľov tejto krajiny.

Spoločnosť PROMETHEUS je členskou organizáciou

1. . Európskej humanistickej federácie ( European Humanistic Federation )

2. Medzinárodnej humanistickej a etickej únie (International Humanist and Ethical Union) a

3. Slovenskej humanitnej rady .

Spolupracuje s Európskou komisiou Rady Európy proti rasizmu a intolerancii, i s ďalšími medzinárodnými organizáciami

Spoločnosť PROMETHEUS je tiež signatárom nedávno vydaného humanistického manifestu 2000- - Výzvy k novému celosvetovému humanizmu( Humanist manifesto 2000: A Call for a New Humanism), ktorý vydala Medzinárodná akadémia humanizmu so sídlom v USA. Zostavovateľom manifestu je prof Paul Kurtz, súčasný prezident Akadémie a bývalý spoluprezident Medzinárodnej humanistickej a etickej únie.

Medzinárodná humanistická a etická únia prijala už na 10.Svetovom humanistickom kongrese v Buffale v r. 1988 Vyhlásenie vzájomnej závislosti: Nová globálna etika (A Declaration of Interdependence: A New global ethics). Tento dokument vyzval k vybudovaniu svetového spoločenstva na báze hodnôt a predstihol o päť rokov Vyhlásenie o globálnej etike (Declaration towards a Global Bthics), ktorého autorom bol katolícky teológ Dr. Hans Küng.. Toto vyhlásenie prijal Parlament svetových náboženstiev v Chicagu v r. 1993.

V súvislosti s vymedzenou problematikou tohoto seminára chcem z neho použiť iba tú časť, v ktorej zdôrazňuje- a informuje svetovú verejnosť- že humanizmus- menovite svetský humanizmus v SR – nemožno chápať len ako púhu aktivitu nejakej nevládnej organizácie , v našom prípade Spoločnosti PROMETHEUS , ako sa to usilujú vykladať niektorí oficiálni predstavitelia na Slovensku , odmietajúc pritom poskytovanie akejkoľvek finančnej podpory štátu na jej aktivity . Svoje vystúpenie som preto nazval Belgický model financovania náboženských a sekulárnych spoločenstiev , aby som znovu upozornil, že v demokratickej pluralitnej spoločnosti treba pristupovať ku všetkým občanom rovnako v uspokojovaní ich potrieb, v našom prípade potrieb duchovných, t.j. nielen uznávať ich slobodu myslenia a presvedčenia, ale umožňovať im šírenie sekulárneho humanizmu, umožňovať im zabezpečovať si dôstojné občianske obrady a k tomu cieľu pripravovať si sekulárnych poradcov na úrovni kňazov a katechétov, ako štát zabezpečuje pre veriacich štátom uznávaných cirkví. .

Preto – z organizačného hľadiska- musí štát vytvoriť pre bezkonfesijných občanov obdobný inštitút akým je Úrad pre cirkevné záležitosti v rámci ministerstva kultúry SR. Belgický model, o ktorom pohovorím podrobnejšie v ďalšom, to rieši cez ministerstvo spravodlivosti. Pravdaže nie je rozhodujúce , cez rozpočet ktorého ministerstva sa aktivity náboženských a sekulárnych spoločenstiev finančne podporujú a v SR niet dôvodu k presunu riadenia a financovania týchto aktivít do iného ministerstva než Ministerstva kultúry.

SR nemá zatiaľ vlastným parlamentom prijatý zákon, ktorý by vyššie uvedenú problematiku upravoval. Riadi sa recipovaným zákonom č. 308/1991, ktorý zákonodarcovia federálneho parlamentu ČSFR nazvali“ o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností“ Tento zákon, už svojím pomenovaním. akoby zámerne vylúčil existenciu veľkej časti svojich (bezkonfesijných ) občanov zo života tejto krajiny. Prevzal síce hneď do svojho prvého paragrafu hlavný princíp globálnej Listiny základných ľudských práv a slobôd (ktorá sa stala už v ČSFR ústavným zákonom č. 23/1991 ZZ) a je aj súčasťou Ústavy SR. Ale v praxi sa žiaľ doteraz neuplatnil.

Dovoľte mi z neho odcitovať na dôkaz toho, že sa tak mohlo a malo stať aspoň dva odseky.

? Prvý: „ Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi alebo zachovávaním obradov.

? Každý má právo zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, alebo – zdôrazňujem ja- byť bez náboženského vyznania“, alebo opäť zdôrazňujem ja- svoje presvedčenie byť bez vyznania.

Zdôrazňujem: Hoci uvedené princípy už samé dostačujú na to , aby štátne orgány SR pristupovali ku svojim veriacim i neveriacim občanom ako rovným k aplikácii týchto zákonných ustanovení v organizačnej podobe a finančnej podpore dosial nedošlo.

Veríme, že sa tak stane pri ohlasovanej novelizácii, resp. prijatí celkom nového zákona, ktorý už bude zodpovedať súčasným potrebám a požiadavkám, a to už vo svojom pomenovaní, ktorý označí rovný prístup k veriacim i bezkonfesijným občanom.

SR v súvislosti so svojou žiadosťou o integrovanie sa do Európskej Únie musí prijať aj jej "acquis communautaire“, teda normatívnu úpravu vzťahov so svojimi náboženskými cirkvami sekulárnymi spoločenstvami a ich príslušníkmi.

Dovoľte mi v tejto súvislosti pripomenúť:

Členské krajiny EÚ možno rozdeliť vo vzťahu k tejto problematike do štyroch skupín sú to štáty

1. S odlukou cirkvi od štátu bez finančnej podpory (Francúzsko, Holandsko, čiastočne Belgicko),

  1. S čiastočnou odlukou, t.j. čiastočnou autonómiou cirkví a bezkonfesijných spoločenstiev, ale s finančnou podporou štátu (Belgicko, Fínsko, Írsko, Rakúsko Luxembursko)
  2. . So štátnou cirkvou s plnou podporou štátu (Dánsko, Švédsko, Grécko, V. Británia)

4. So zmluvnou úpravou (konkordátmi): ( Nemecko, Španielsko, Taliansko )aj keď svetový trend smeruje k úplnej odluke cirkvi od štátu, v čom súhlasíme. (Najnovší príklad Švédsko )

Spoločnosť PROMETHEUS v bezprostrednej súčasnosti nevidí východisko v úplnej odluke cirkví od štátu, ale na druhej strane nemôže súhlasiť ani s faktickým priznaním mimoriadnych výsad jednej početne prevládajúcej cirkvi, „akoby“ štátnej cirkvi , o čo sa usiluje návrh „ medzištátnej“ dohody medzi SR a Vatikánom. Naopak, vychádzajúc z poznania , že v štátoch uvedených v tretej skupine , menovite v Dánsku a Švédsku i V. Británii pretrváva síce i v ústavách zakotvená štátna cirkev ( evanjelícko-luteránska, resp. anglikánska) avšak výslovne len historicky. Táto „zábezpeka“- uvádzajú -vznikla ako ochrana monarchií z dôvodov protireformačných ťažení v 16.storočí a nevyužíva sa diskriminačne voči občanom iných náboženských alebo filozofických názorov. Naopak vieme, že v súčasnosti tam fakticky prevláda rovnaký, azda najtolerantnejší demokraticko – pluralistický prístup k iným veriacim i neveriacim občanom.

K silným liberálnym tendenciám dochádza v súčasnosti aj v štátoch štvrtej skupiny, kde sa konkordáty stali predmetom vážnych diskusií z dôvodov presadzovania sa už vyššie spomenutých zásad občianskej rovnosti ako prvoradej.

Belgický model

je pre Slovensko porovnateľným príkladom nielen veľkosťou krajiny, ale najmä etnickým a náboženským rozložením obyvateľstva. Formálne konštitučná monarchia v praxi dokázala v priebehu 19. a 20 storočia ústavne uznať občiansku rovnoprávnosť katolíkov a protestantov(1802), židov(1808), anglikánov(1870), islamu (1974), Ortodoxie (1985) a napokon bezkonfesijných komunít (1993) Hoci tieto komunity vo flámskej i valónskej časti Belgicka boli ústavne uznané až v r. 1993. ( hoci ústava bola publikovaná až 17.2.1994) fakticky im bolo priznané rovné postavenie už v r.1993, ba prvú finančnú podporu dostali vo výške 10,000.000 BEF v rozpočte Ministerstva spravodlivosti už za rok 1980. Táto sa každoročne zvyšovala až do r. 1999 na 285 miliónov BEF, pričom im zákon zaručuje najmenej túto čiastku aj pre rok 2000, plus inflačné percentá.!

Pritom v úplne opačnom prístupe k podpore aktivít občianskym združeniam v SR podľa zák. č. 303/1995 Zz. o poskytovaní finančných podpôr a dotácií ktorý doslovne zakazuje poskytovať ich na financovanie organizačného aparátu, miezd a pod.- ale – citujem- ? „… len na vopred určené okruhy potrieb spravidla prostredníctvom ústredného orgánu štátnej správy (ministerstva) pod ktoré príslušné aktivity spadajú“.(Hoci aj tu ide o prístup k výkladu zákona !)

Žiada sa mi tu pripomenúť“ klasickú“ otázku: „Čo bolo skôr- vajce, alebo sliepka?“. Čiže- dáme vám finančné prostriedky na uplatňovanie ( citujem zák.č.308/1991 Z.z. par 1,ods2,:“…slobodne šíriť svoju náboženskú vieru, alebo svoje presvedčenie byť bez vyznania ( ale najprv si musíte vybudovať (zo vzduchu?) vzdelávacie inštitúcie ( školy na úrovni teologických fakúlt, alebo katedier humanizmu- , (tie existujúce nemajú v osnovách sekulárny humanizmus!) ktoré tvoria súčasť filozofických, resp. pedagogických fakúlt, ak chcete pripravovať sekulárnych konzultantov pre bezkonfesijných občanov. Títo občania nemajú teda zabezpečené dostatočne dôstojné obrady vítania novorodených občiankov, sobášov, pohrebov a pod. Pre bezkonfesijných konzultantov v armáde, nemocniciach, domovoch dôchodcov, väzniciach a pod. 
V Belgicku vyššie uvedené potreby občanov zaručuje Ústava z r. 1994 článkami č.24. a 182 a od nich odvodenými zákonmi. V praxi je to celý rad konzultačných stredísk (37), knižníc, čitární a študovní, s celkovým počtom 53 platených zamestnancov , z toho v bruselskom ústrednom sekretariáte pracuje 6 pracovníkov.
Belgická armáda činnosť tzv. morálnych poradcov, podľa zákona z 7.3.1991 organizuje samostatne.
Títo sú menovaní kráľom na základe návrhu Ústrednej rady nenáboženských filozofických spoločenstiev Belgicka a na návrh ministra národnej obrany.. Konzultanti- morálni poradcovia- skladajú skúšky ( podľa Kráľovského výnosu z 24.1.19945) a celý káder poradcov je vytvorený takisto podľa osobitného kráľovského dekrétu (z 9.2. 1995.)
Záverom:
Belgický model som použil aj z dôvodov časového obmedzenia môjho vystúpenia. Mohol by som uviesť ďalšie modely- predovšetkým z hľadiska organizačného a náplne vzdelávania sekulár
nych konzultantov i v ďalších krajinách Európy i USA. Aspoň námatkovo: V Európe sú to napr. Westminster College, Oxford, OX2 9AT , UK.- Humanistischer Verband Deutschlands, Hochbrechtstrasse 8, 12043 Berlín, BDRD- Vrije Universiteit, Bruxelles., - University for Hunmanist Studies, Utrecht, The Netherlands, -Université Libre de Bruxelles. V USA: The Humanist Institute, 2, West 64 Street, New York, N.Y. 10023, USA.
 
 TITUL
 
 DOMOV
 
 
 



  DOMOV       

ODLUKA CIRKVI A ŠTÁTU- CITÁCIE

(Skrátený výber v slovenčine)

     Pramene:

     (http://www.atheism.org/library/modern/ed_buckner/quotations.html)
      Knižnica: Moderné dokumenty: Ed Buckner a Michael Buckner: Citácie, ktoré podporujú Odluku štátu a cirkvi

     Predhovor: Clark Davis Adams.
     Toto je kompendium nazvané citácie, ktoré podporujú Odluku štátu a cirkvi zostavené autormi: Ed a  Michael Buckner.
 
        
Citácie zakladajúcich otcov USA
         O ODLUKE CIRKVI A ŠTÁTU
 
 
 

 ČASŤ I:  (Ústava USA) 

 ČASŤ II:  
- Thomas Jefferson / James Madison / George Washington / John Adams  / Benjamin Franklin 
         Thomas  Paine  /  LITERATÚRA

 

    ÚVOD

     Tu uvedené citácie pochádzajú z najoriginálnejších prameňov, čo boli prístupné zostavovateľom, teda môžu byť užitočné pre tých čo by mali predkladať argumenty v záujme odluky štátu a cirkvi, v záujme  náboženskej slobody, teda práv nábožensky veriacich , najmä však aj nenábožensky orientovaných  menšinových skupín. Citácie podporujúce ateizmus, deizmus, alebo nie ortodoxný náboženský názor sú zahrnuté tiež do tej miery , aby boli užitočné pre diskusiu. Citácie sú usporiadané do šiestich častí, a ich odsekov Citácie sú usporiadané aj podľa historickej významnosti

     V časti I. a II. sú ďalej rozdelené na citácie veľkých vodcov národa (Jefferson,Madison, Washington,  John Adams, Franklin, a Paine.),po čom nasledujú citácie iných osobností tohoto obdobia. (Potom  nasledujú historici a iní spisovatelia , ktorí sa zaoberali týmto obdobím vo všeobecnosti. Časti III. až VI sú  usporiadané v chronologickom poradí, avšak s úsilím zoskupiť tematicky príbuzné vyjadrenia v  jednotlivých častiach )

     (POZNÁMKA: Uvedené sú v ďalšom iba výňatky z častí I. a II. )


 

     ČASŤ I:

     Ústava USA.

     Ústava USA (1787-1788); jej prvé dodatky ( Zákon o právach)ratifikované 1791: žiadne
     odvolávky na boha tieto základné právne dokumenty neobsahujú ani v ústave, ani v
     dodatkoch k ústave (“amendmets”=dodatky).

     Senátori a predtým spomenutí predstavitelia, ako aj členovia viacerých zákonodarných
     štátnych orgánov, všetci funkcionári exekutívy a súdnictva jednak Spojených štátov ako aj
     štátov (patriacich do federácie) budú prísažne zaviazaní , aby potvrdili dodržiavanie tejto
     ústavy; avšak žiaden náb
oženský test sa nebude nikdy požadovať ako kvalifikácia na
     akýkoľvek úrad, alebo pre verejnoprávnu inštitúciu USA.( 4lánok VI, odsek 3, Ústava USA)
 

 

     ČASŤ II:      Zakladajúci otcovia:Vodcovia národa a myslitelia revolučného obdobia USA

 

     Thomas Jefferson

     (1743-1826; autor Deklarácie o nezávislosti autor Štatutu štátu Virginie o náboženskej slobode.; tretí  prezident USA 1801-1809)

     V presvedčení, že náboženská sloboda musí sa zabudovať do rámca novej (štátnej) vlády , Jefferson  navrhol toto znenie pre ( pre novú Ústavu štátu Virginia): Všetky osoby budú mať úplnú slobodu  náboženského názoru; nikoho neslobodno nútiť, aby ea účastnil, alebo dodržiaval akékoľvek  náboženské inštitúcie.: sloboda vyznávať náboženstvo, ale aj sloboda ostávať mimo náboženského  vyznania. 1)

     Môžem zbohatnúť umením , ktoré musím uplatňovať, môžem opäť získať zdravie používaním liekov,  ktoré som nútený brať v rozpore so svojím vlastným presvedčením; avšak nemôžem byť spasený  uctievaním niečoho čomu neverím a čo sa mi protiví 2)

     Náš (Virginský) dokument o náboženskej slobode je vysoko oceňovaný Vyslanci a ministri mnohých európskych národov so sídlom u nás ma požiadali, aby som poslal jeho kópie ich vladárom , text bol v plnom znení zverejnený v mnohých knihách a v tlači; medzi inými aj v novej Encyklopédii. Myslím, že to bude blahodárne pôsobiť aj v takých krajinách, kde sú pevne zakorenené ignorantstvo,, poverčivosť, chudoba a telesný i duševný útlak ľudských más v každej podobe akú si možno predstaviť 3)

     Je dosažiteľná uniformnosť? Milióny nevinných mužov, žien a detí bolo upálených umučených, trestaných a uväznených od zavedenia kresťanstva; napriek tomu sme nepostúpili ani o jeden palec smerom k uniformnosti. Čo bol výsledok donucovania? Urobilo to z polovice sveta bláznov a druhú polovicu pokrytcov. Podporilo to darebáctvo a omyly po celom svete  4.)

     Vo svojich poznámkach (o štáte Virgínia) Jefferson rozpracoval svoje názory o tom, ako sa má vláda dištancovať od náboženských záležitostí a náboženských názorov.: ”Legitimná moc vlády” napísal” nesiaha po zákrokoch, ktoré škodia druhým. Podľa mňa však neškodí môjmu susedovi ak poviem , že existuje dvadsať bohov, alebo žiadny boh. To nikomu nič nezoberie z vrecka, ani mi to nezlomí moju nohu.” 5)

     …zbavte sa strachu a servilných predpojatostí, pod akými sa slabé dušičky krčia. Namiesto nich  postavte rozum a predkladajte jeho súdu každý skutok, každý názor. Dokonca smelo sa pýtajte či boh existuje, ak skutočne existuje musí nevyhnutne skôr schvaľovať úctu k rozumu, než slepý strach. Samozrejme musíte najprv skúmať náboženstvo vlastné vo vašej krajine. Potom čítajte bibliu tak ako čítate Lívia, alebo Tacita. To čo hovorí pisateľ zaváži v jeho záujme iba pokiaľ to nie je v rozpore so zákonmi prírody, to nasvedčuje v ich prospech. Avšak tie skutočnosti v biblii, čo sú v rozpore so zákonmi prírody, treba skúmať oveľa starostlivejšie a z viacerých pohľadov.
          Ja som za slobodu náboženstva a proti všetkým praktikám smerujúcim zákonitú nadradenosť jednej sekty nad druhou. 6)

     .. A uvážme, že odstránením náboženskej intolerancie v našej krajine, pod ktorou ľudstvo tak dlho krvácalo a trpelo dosiahneme iba málo ak ponecháme politickú intoleranciu ako despotickú, skazenú  a schopnú húževnatej až krvavej...názorové omyly možno tolerovať pokiaľ je rozum slobodný a môže  proti nim bojovať……Myslím , že základné princípy nášho vládnutia……..rovnaká a presná  spravodlivosť pre všetkých ľudí, či už patria do ktoréhokoľvek štátu, alebo k akémukoľvek presvedčeniu náboženskému alebo politickému náboženská sloboda, sloboda tlače a osobná sloboda chránená zásadou “habeas corpus”, ako aj súdenie porotou nestranne vybranou 7)

     Iba krátky čas uplynul od smrti veľkého reformátora židovského náboženstva (Ježiša)kým od jeho  princípov neupustili práve tí, čo sa hlásili za jeho mimoriadnych služobníkov a premenili ich na nástroj pre zotročenia ľudstva a na zveličenie utláčateľov v cirkvi i v štáte.
8)
     Klérus akonáhle sa etabluje zákonom a prenikne do mašinérie vlády, je vždy strašným nástrojom proti  občianskym a náboženským právam človeka 9)

     Keby sme vykonávali dobré skutky iba pre lásku k Bohu pre vieru, ktorú On má rád, odkiaľ potom  pochádza morálnosť ateistov? Pokiaľ sa niečo takého vyhlasuje je to prázdna reč. Máme na to dôkazy a fakty: Ich tvrdenie a rozmýšľanie najlepšie hovorí za nich. Ja sám som zistil, že zatiaľ čo v protestantských krajinách je odklon od platonického kresťanstva smerom k Deizmu, V katolíckych krajinách je skôr k ateizmu Diderot, D´Alembert, D´Holbach, Condorcet sú známi tým , že patrili k najčestnejším ľuďom . Preto ich čestnosť musela mať iné základy ako lásku k Bohu. 10)

     Od vekov sa klérus usiloval(podľa Jeffersona) nie o pravdu, ale iba o bohatstvo a moc; keď uvažujúci  ľudia narazili na ťažkosti preglgnúť “ich bezbožné bludárstvá” vtedy ich klérus donútil s pomocou štátu , aby si ich napchali dolu gágorom O päť rokov neskôr (Jefferson ) napísal o :”Tejto hnusiacej sa kombinácii cirkvi a štátu”, ktorá po toľké storočia ponížila ľudské tvory na hlupáčikov a otrokov.” 11)

     Profesúra teológie by nemala mať miesto v našom inštitúte(Univerzita Virgínie)
12)

    Jefferson vyslovoval ľútosť nad spôsobom cirkevného života, ktorý poskytoval neosvietenému a bigotnému kléru ustanovené dni v ktorých zhromažďovali nás a katechizovali nás, dával možnosti, aby odriekali svoje kázne masám ľudí, a formovali ako vosk vo svojich rukách myseľ ľudí. ”Napriek ich nesmiernym výhodám Virgínia je dosť liberálna, dosť rozumná na to, aby umožňovala “fair play” pre univerzitu ( Univerzitu Virgínie), ktorá je oslobodená od dogmatizmu a od fixných ideí. 13)

     A príde deň keď mystické počatie Ježiša najvyššou bytosťou ako jeho otcom v maternici
     Panny Márie, bude rovnako zatriedené ako bájka o počatí Minervy v mozgu Jupitera....Môžeme iba dúfať, že úsvit rozumu a slobody myslenia v Spojených Štátoch nás zbaví tohoto um
elého lešenia 14)

     Jefferson písal veľa ,aby dokázal, že kresťanstvo nie je súčasťou zákona krajiny, a že náboženstvo , alebo bezviera je celkom súkromná záležitosť, o ktorej štát nemá sa dozvedať. 15)

     Pohybujúc sa úplne mimo rámca tradičnej deistickej triády Boha, slobody a nesmrteľnosti- Jefferson prejavil svoje pevné presvedčenia týkajúce sa ekleziastiky. V dvoch smeroch ich pokladal za kriticky  nevyhovujúce. V oblasti politiky a moci- boli tyranskí. V oblasti teológie a pravdy boli úchylní. Jeffersonovo najtvrdšie odsúdenie patrilo tomu kléru, ktorý ako to napísal dňa 21 marca 1801 v liste Mozesovi Robinsonovi- “ čuchali “jednotu cirkvi a štátu” a preto ustavične kládli prekážky napredovaniu slobody a vedy. Takýto klérus či už v Amerike, alebo v zahraničí natoľko znásilnil náboženstvo, že sa stalo “iba zariadením na krádež bohatstva a moci pre seba samych.” a prostriedkom pre utváranie  bezbožných poblúdení, na to, aby ich pchali ľuďom do gágora 16)

 

 

     James Madison

     (1751-1836; jeden z hlavných autorov U. S. Ústavy a Zákona o Právach ( Bill of Rights;) štvrtý prezident  USA, 1809-1817)

     Náboženský zväzok spútava a oslabuje myseľ robiac ju neschopnou pre akékoľvek šľachetné konanie  (sic!), akúkoľvek širokú perspektívu. 17)

     Ten, kto nevidí že ak niekto môže uzákoniť kresťanstvo s vylúčením všetkých ostatných náboženstiev –  rovnako môže ľahko uzákoniť akúkoľvek sektu kresťanstva s vylúčením ostatných sekt. Taká autorita  (štátna), ktorá núti občanov prispievať čo len jedným halierom na podporu akéhokoľvek zariadenia  môže ho donútiť , aby súhlasil s hocičím za každých okolností. 18)

     Ústava USA zakazuje uzákonenie štátneho náboženstva. Zákon, ktorý ustanovuje kaplánov ustanovuje bohoslužbu pre poslancov, ktorú majú konať náboženskí kazatelia zvolení väčšinou., a títo majú byť platení zo štátnych daní. Či toto neznamená štátne zariadenie?……..”Ustanovenie týchto kaplánov je tiež zrejmé porušenie rovnakých práv, ..vravi sa ďalej -Či môže katolícky farár dúfať, že bude ustanovený kaplánom? Vravieť, že tieto náboženské princípy sú škodlivé, alebo že jeho sekta je veľmi malá, znamená odhaliť závoj a ukázať v plnej nahote deformáciu doktríny, že pravda náboženská musí byť otestovaná jej vlastnými stúpencami. alebo že väčšie sekty majú právo ovládať menšie. 19)
 

 
 

     George Washington

     (1733-1799)” Otec tejto krajiny”; prvý prezident 1789-1797) “boli mu úplne cudzie ako John Bell  zdôrazňoval akékoľvek náboženské predpojatosti. ktoré tak často viedli kresťanov jednej viery podrezávať krky tých čo vyznávali inú vieru.”20 )

     Zo všetkých nepriateľstiev, ktoré doteraz jestvovali , tie čo boli zapríčinené náboženskými pocitmi sa javia ako najzaostalejšie a najhroznejšie mali by sa čo najviac odsudzovať. V osvietenskom veku a v  tejto krajine rovnakých slobôd, je našou pýchou, že zásady náboženského presvedčenia nezmaria ochranu zákonov. ani nikoho nezbavia držať najvyššie úradné pozície , ktoré poznáme v Spojených štátoch. 21)
 

 

     John Adams

     (1735-1826; jeden z väčších vodcov Ústavodarného zhromaždenia v r. 1787+ druhý prezident ASA , 1797-1801)

     Vo svojej mladosti chcel byť kňazom, avšak zistil, že sa to nezrovnávalo s jeho nezávislým myslením, preto sa stal právnikom. “ Budem mať slobodu myslieť samostatne , bez toho, že by som obťažoval iných, alebo bol inými obťažovaný” 22)

     Myslíme si, že sa unášame , alebo sa aspoň pýšime tým, že máme slobodu svedomia vo všetkých veciach..
     Avšak si myslím, že v celom kresťanskom svete existuje zákon , podľa ktorého je rúhačstvom nepripustiť, alebo pochybovať o božskej inšpirácii Starého a Nového zákona., o Genéze , o Zjaveniach . Vo väčšine krajín Európy sa to trestá upálením na kole, alebo na
vatre. alebo mučením na kolese. V samotnej Anglii esa to trestá tak, že sa prevŕta jazyk rozžeraveným kutáčom. V Amerike nie je to lepšie, dokonca ani v našom Massachussete , ktorý je ako sa domnievam umiernený v náboženskej horlivosti, rovnako ako iné naše štáty….čo že je to za sloboda skúmavosti , ak spisovateľ musí s istotou rátať s rizikom pokusy, alebo uväznenia , akonáhle použije argument na skúmanie božskej autority týchto      posvätných kníh? 23)
 

 
 

     Benjamin Franklin

     (1708-1790 ) Americký štátnik, diplomat vedec a vydavateľ)

     Benjamin Franklin čerpal hlboko z protestantskej etiky a potom znepokojený obmedzeniami cirkevnými, stal sa slobodnomyšlienkárom…..napísal tesne pred svojou smrťou:. …pokiaľ ide o Ježiša……..mám pochybnosti o jeho božskej podstate, …avšak je to otázka , o ktorej nechcem byť dogmatický…..v čase keď očakávam, že čoskoro budem mať príležitosť spoznať to bez námahy….24)
 

 

     Thomas Paine

     (1737-1809) autor Zdravého Rozumu; kľúčový americký vlastenecký spisovateľ.

     Pokiaľ ide o náboženstvo považujem za nevyhnutnú povinnosť vlády ochraňovať všetkých
     svedomitých , čo protestujú proti nemu , nič iného si neviem predstaviť čo by vláda mohla robiť 25)
     Prenasledovanie nie je originálnou črtou žiadneho náboženstva; ale je vždy silne prejavujúcou črtou všetkých náboženstiev, akonáhle sa tieto uzákonia, alebo ak ide o zákonom zriadené  náboženstvo. Odoberte im ich uzákonenie a potom každé náboženstvo získa n
aspäť svoju dobrotivosť. 26)

     Všetky národné inštitúcie cirkví , či už židovskej, kresťanskej, alebo tureckej (mohamedánskej ) sa mi javia ako nič iného než ľudské inštitúcie zriadené na to , aby zastrašovali a zotročovali ľudstvo a monopolizovali si pre seba moc a zisk . Nechcem týmto prehlásením odsudzovať tých, čo si myslia niečo iného. Majú rovnaké právo na svoje presvedčenie ako ja.. Avšak pre šťastie človeka je nevyhnutné, aby ostal duševne verný sebe…. Neviera spočíva v tom, že človek vyhlasuje , že verí v niečo v čo v skutočnosti neverí. Nie je vôbec možné vymenovať morálne zlo, čo bolo spôsobené týmto duševným      klamaním…. Ak nejaký človek natoľko prostituoval a skorumpoval svoju myseľ, že prispôsobí svoj  profesionálny názor na veci , ktorým neverí, taký človek je sa týmto stal pripraveným na spáchanie akéhokoľvek zločinu…..Vzal na seba povolanie kňaza s cieľom dopracovať sa zisku, a na to aby sa kvalifikoval pre túto prácu dopustil sa krivého svedectva. Možno si azda predstaviť niečo viac zničujúceho pre morálnosť? 27)

     Najviac opovrhnutia hodné skazenosti , najhroznejšie krutosti a najväčšie útrapy čo boli
     spôsobené ľudskému pokoleniu majú svoj pôvod vtom , čo sa volá zjavenie, alebo zjavené
     náboženstvo. Bolo to vždy naj nečestnejšie presvedčenie v rozpore s podstatou všetkého Božského, najdeštruktívnejšie pôsobiace na morálku, mier a šťastie človeka čo bolo propagované od čias kedy človek začal existovať. 28)

     Cudzoložnícke spojenie cirkvi a štátu 29)

               TITUL                                                                                                                DOMOV
 

          LITERATÚRA

   1.(Edwin S. Gaustad, Faith of Our Fathers: Religion and the New Nation,San Francisco: Harper & Row,  1987, p. 38. Jefferson proposed his language in 1776.)

     2 (Thomas Jefferson, notes for a speech, c. 1776. From Gorton Carruth and Eugene Ehrlich, eds., The  Harper Book of American Quotations, New York: Harper & Row, 1988, p. 498.)

   3.(Thomas Jefferson, letter to George Wythe from Paris, August 13, 1786. From Adrienne Koch, ed.,  The American Enlightenment: The Shaping of the American Experiment and a Free Society, New York:  George Braziller, 1965, p. 311.)

   4.(Thomas Jefferson, Notes on  Virginia, 1782; from George Seldes, ed., The Great Quotations, Secaucus, New  Jersey: Citadel Press, 1983, p. 363.)

5 (Edwin S. Gaustad, Faith of Our Fathers: Religion and the New Nation, San Francisco: Harper & Row, 1987, pp. 42-43.

     6 (Thomas Jefferson, letter to Elbridge Gerry, January 26, 1799. From Gorton Carruth and Eugene  Ehrlich, eds., The Harper Book of American Quotations, New York: Harper & Row, 1988, p. 499.)

     7 (Thomas Jefferson, "First Inaugural Address," March 4, 1801. From Mortimer Adler, ed., The Annals  of America: 1797-1820, Domestic Expansion and Foreign

     8. (Thomas Jefferson, in a letter to Samuel Kercheval, 1810; from George Seldes, ed., The Great
     Quotations, Secaucus, New Jersey: Citadel Press, 1983, p. 370)

   9.(Thomas Jefferson, as quoted by Saul K. Padover in Thomas Jefferson on Democracy, New York,  1946, p. 165, according to Albert Menendez and Edd Doerr, compilers, The Great Quotations on  Religious Liberty, Long Beach, CA: Centerline Press, 1991, p. 48.)

     10 (Thomas Jefferson, letter to Thomas Law, June 13, 1814. From Adrienne Koch, ed.,The American   Enlightenment: The Shaping of the American Experiment and a FreeSociety, New York: George   Braziller, 1965, p. 358.)

     11 (Edwin S. Gaustad, Faith of Our Fathers: Religion and the New Nation, San Francisco: Harper &  Row, 1987, p. 47.

     12 (Thomas Jefferson, letter to Thomas Cooper, October 7, 1814. From Gorton Carruth and Eugene  Ehrlich, eds., The Harper Book of American Quotations, New York: Harper & Row, 1988, p. 492.)

  13.(Edwin S. Gaustad, Faith of Our Fathers: Religion and the New Nation, San Francisco: Harper & Row,  1987, p. 48.)

     14 (Thomas Jefferson, letter to John Adams,11 April 1823, as quoted by E. S. Gaustad, "Religion," in  Merrill D. Peterson,ed.,Thomas Jefferson: A reference Biography, New York: Charles Scribner's  Sons,1986, p. 287.)

     15 (Leonard W. Levy, Treason Against God: A History of the Offense of Blasphemy, New York:
     Schocken Books, 1981, p. 335.)

     16 (letter to Samuel Kercheval, 19 January 1810).

  17.(James Madison, in a letter to William Bradford, April 1, 1774, as quoted by Edwin S. Gaustad, Faith  of Our Fathers: Religion and the New Nation, San Francisco: Harper & Row, 1987, p.37.)

  18.(James Madison, "A Memorial and Remonstrance," addressed to the General Assembly of the
     Commonwealth of Virginia, 1785; from George Seldes, ed., The Great Quotations, Secaucus, New  Jersey: The Citadel Press, pp. 459-460. According to Edwin S. Gaustad, Faith of Our Fathers: Religion and the New Nation, San Francisco: Harper & Row, 1987, pp. 39 ff., Madison's
     "Remonstrance" was instrumental in blocking the multiple establishment of all denominations of  Christianity in Virginia.)

  19.(James Madison, letter to Edward Livingston, July 10, 1822; published in The Complete Madison: His  Basic Writings, ed. by Saul K. Padover, New York: Harper & Bros., 1953.)

     20 (Paul F. Boller, George Washington & Religion, Dallas: Southern Methodist University Press, 1963,  p. 118. According  to Boller, Washington wrote his remarks to Tilghman in a letter dated March 24, 1784; his remarks to the Mennonite--Francis Adrian Van der Kemp--were in a letter dated May 28, 1788.)

     21 (Paul F. Boller, George Washington & Religion, Dallas: Southern Methodist  University Press, 1963, p. 90.)

     22, (Edwin S. Gaustad, Faith of Our Fathers: Religion and the New Nation, San Francisco: Harper & Row, 1987, p.88. The Adams quote is from his letter to Richard Cranch, August 29, 1756.)

     23From Adrienne Koch, ed., The American Enlightenment: The Shaping of the American Experiment  and a Free Society, New York: George Braziller, 1965, p. 234.)

     24.(Alice J. Hall,"Philosopher of Dissent: Benj. Franklin," National Geographic, Vol. 148, No. 1 , July, 1975, p. 94.)

     25(Thomas Paine, Common Sense, 1776. As quoted by Leo  Pfeffer, "The Establishment Clause: The Never-Ending Conflict," in Ronald C.  White and Albright G. Zimmerman, An Unsettled Arena: Religion and the Bill of Rights, Grand Rapids, Michigan: William B. Eerdmans Publishing Company, 1990, p. 72.)

     26.(Thomas Paine, The Rights of Man, 1791-1792. From Gorton Carruth and  Eugene Ehrlich, eds., The Harper Book of American Quotations, New York: Harper & Row, 1988, pp.  499-500.)

     27 (Thomas Paine, The Age of Reason, 1794-1795. From Paul Blanshard, ed., Classics of Free
     Thought, Buffalo, New York: Prometheus Books, 1977, pp. 134-135.)

     28. (Thomas Paine, The Age of Reason, 1794-1795. From Paul Blanshard, ed., Classics of Free
     Thought,Buffalo, New York: Prometheus Books, 1977, pp. 134-135.)

     29 (Thomas Paine, The Age of Reason,1794-1795. From Gorton Carruth and Eugene Ehrlich, eds., The Harper Book ofAmerican Quotations, New York: Harper & Row, 1988, p. 500.)
 

     TITUL                                                                                                DOMOV