SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
Prečítali sme u iných
Ateizmus: Slovenské tabu?

Karol Ondriáš

Dr. Barnes citoval príbehy o veľrybe a arche ako zjavné absurdity, ale zároveň upozornil kolegov biskupov, že len málo vzdelancov verí dokonca aj v Ježiškove zázraky. Namiesto agnostického postoja: „Možno vstúpil na nebesia; nemáme dôkaz za ani proti tomuto tvrdeniu“, sa dnes v úzadí vyskytuje vyslovene nepriateľský postoj: „Vedecky to neobstojí.“
(Robert Graves: The White Goddess)

Keď zoberieme kresťanské náboženstvo a vieru v biblické pravdy, udivuje ma súčasné prezentovanie viery v Boha v masmédiách na Slovenku a všeobecný zákaz liberálne diskutovať o bohu, o viere a neviere. Je to i napriek tomu, že z údajov o sčítaní obyvateľov z roku 2001 vyplýva, že na Slovenku je 13 % ateistov. Keby sa povolilo liberálne diskutovať o týchto problémoch, možno by padlo veľa zaujímavých otázok, ako napríklad, kto vyhodil dinosaury z biblie.

Mnohé relácie od roku 1990 v televízii a v rozhlase sa venujú len diskusii na podporu náboženstva, kde všetci diskutujúci sú hlboko veriaci. Všetky relácie sú rovnako jednostranné, ako pred 10 – 20 rokmi boli relácie na Slovensku o socialistickej a komunistickej ideológii. Nepoznám diskusiu, kde by v súčasnosti v masmédiách diskutovali veriaci a neveriaci, prečo a či jestvuje, alebo nejestvuje Boh, rovnako ako pred 10 – 20 rokmi v masmédiách nebola možná diskusia, kde veriaci v komunizmus a v kapitalizmus by liberálne diskutovali o týchto dvoch ideológiách. Kritika viery v Boha je v súčasnosti v masmédiách podobne neprijateľná ako kedysi kritika komunistickej ideológie. Podobne po prečítaní Slova Božieho počas bohoslužby sa o ňom nediskutuje, dokonca nikto z veriacich a neveriacich, okrem kňaza, nemá právo o ňom priamo diskutovať, i keď diskusia by bola zaujímavá a asi aj prospešná. Keď to porovnám so schôdzami základných organizácií Komunistickej strany Československa, ktorých som sa niekedy zúčastni, pamätám sa, že tam sa o každom „pastierskom liste“ mohlo s určitými obmedzeniami diskutovať a závery z diskusie sa s obmedzeniami mohli dostať do uznesenia.

Veľká väčšina náboženstiev a siekt má podobný totalitný systém viery. Prekvapuje ma, že totalitný systém viery u väčšiny náboženstiev ľudia slobodne prijímali a prijímajú a slobodne sa mu podriaďujú. Pritom vždy vedeli preferovať jedno totalitné náboženstvo a bojovať proti inému totalitnému náboženstvu. Je možné, že to súvisí s našou niekoľkostotisícročnou evolúciou, keď slepá podriadenosť niečomu bola výhodnejšia ako pochybovačná diskusia.

Stotožňovať sa napríklad s náboženskými pravdami ako: Bože, v Teba veríme; Tebe slúžime; Bože, odpusť nám naše viny; Bože, ochraňuj nás od všetkého zlého; Bože, k Tebe sa utiekame; … stojím tu pred oltárom, Bože buď mojím pánom… alebo s textom kresťanskej piesne, ktorú počúvam práve v rozhlase: Pane, Pane môj, pred Tebou stojí sluha Tvoj. Chcem Ti pieseň dať, no neviem vypátrať, ako si to sám zaslúžim. No musím povedať, že ti chceme ďakovať, že si prišiel k nám z neba a že stále dávaš seba, že sme blízko tvojmu citu..., a podobne, vyjadruje podriadenosť a poslušnosť nielen k „nadprirodzenosti», ale aj poslušnosť a podriadenosť v bežnom živote. Táto podriadenosť a poslušnosť ako výsledok funkcie hardvéru a softvéru mozgu veľmi pravdepodobne implikuje podriadené správanie takejto skupiny ľudí aj v bežnom živote. Takáto skupina ľudí má tendenciu hľadať v bežnom živote niekoho alebo niečo, komu by slúžili, koho by prosili o odpustenie za naše viny, ku komu by sa utiekali a komu by sa mohli sťažovať, kto by ich ochraňoval od všetkého zlého a podobne. Rýchle a masové prijímanie viery v Boha určitou skupinou ľudí implikuje ich rýchle a masové prijímanie poddanstva, politickej a ekonomickej podriadenosti, ako aj prijímanie osudu. To je dôvod, prečo je v nás toľko poddanstva. Predpokladám, že preto je viera v nadprirodzené sily na Slovensku podporovaná nielen domácou ideológiou, ale aj zo zahraničia. Preto na Slovensku súčasné masmédiá venujú prezentácii viery viac času ako prezentovaniu názorov exaktných vied, hľadaniu príčiny depresie, alkoholizmu, drog, vrážd a násilia v našej spoločnosti. Boja sa prejsť v diskusiách za hranice sterility. Boja sa ukázať, že fundamentálna viera v nadprirodzené sily produkujúca podradenosť a poslušnosť a lepší posmrtný život je už vyskúšaná v banánových republikách v Latinskej Amerike a v chudobných krajinách Blízkeho a Ďalekého východu. Ako uvádzajú niektorí autori, aj prvé impériá sa mohli budovať až v čase, keď ľudia začali pokladať predchádzajúci život alebo život po smrti za dôležitejší ako pozemský. Marvin Harris (Cannibals and Knigs. Vintage Books Edition 1991) v tejto súvislosti píše: „Kresťanstvo bolo len jedno z niekoľkých náboženstiev, ktoré hlásali veľkodušnosť po smrti, keď veľkodušnosť sa v živote už nepraktizovala alebo nebola potrebná. Myslím, že nijako nezľahčujeme skutky milosrdenstva a dobroty vykonávané v mene týchto náboženstiev, ak poukážeme na to, že vládcom Indie, islamu a Rímu veľmi vyhovovalo klaňať sa bohom, pre ktorých bolo nebo dôležitejšie ako zem a podchádzajúci alebo budúci život dôležitejší ako tento… Budhizmus, podobne ako kresťanstvo, sa teda ideálne hodil na to, aby si ho ríše osvojili ako imperiálne náboženstvo. Zbavovalo vládcu povinností a zároveň aristokraciu zaväzovalo k súcitu s chudobou.“

V súčasnom systéme moderného otroctva, ktorý masmédia nazývajú globalizácia alebo neoliberalizácia, viera v nadprirodzené sily má svoju úlohu. Pomáha lepšie znášať život na zemi ľuďom, ktorí sa v rámci globalizácie dostali do ekonomickej kultúrnej a psychickej závislosti. A je výhodnejšia ako extrémny, pravicový alebo ľavicový extrémizmus.

V masmédiách sa taktiež nediskutuje o otázkach náboženstva v súvislosti s ateizmom a morálkou. Napríklad počas socializmu na Slovensku, keď sa propagovala ateistická výchova a náboženstvo bolo obmedzované, ľudia dodržiavali Desať Božích prikázaní lepšie (možno okrem prvého prikázania) ako teraz, keď sa propaguje náboženstvo, a nie ateizmus. (Porovnania som už opísal v knižke Zamatová revolúcia a rodeo Veľkých samcov. Napriek zavedeniu náboženskej výchovy do škôl, kde sa hlása láska k blížnemu, v školách paradoxne stúpa násilie, výskum z mája 2001 udáva, že až desať percent žiakov sa správa násilne. Po roku 1989, keď sa náboženské morálne zásady (nezabiješ, nepokradneš, nezosmilníš….) slobodne a masovo hlásajú, na Slovensku stúpol počet vrážd, krádeží a násilných trestných činov. Keď sa hlása, že boh je len jeden, stúpol počet náboženstiev a siekt na Slovensku. Podobne to platí pre všetky krajiny strednej a východnej Európy. Neviem, ako sa tento paradox vysvetľuje v náboženských kruhoch a kedy náboženskí hodnostári zabezpečia dodržiavanie Božích prikázaní lepšie, ako to paradoxne dosiahli komunisti?


Info
 
Z knihy Karola Ondriaša: Človek alias programovaný biologický stroj a jeho lásky s. 70 – 72

Kniha vyšla najskôr v Anglickom jazyku: The Brain, Conciousness & Illusion of Truth (Mozog, vedomie a ilúzia pravdy), Universal Publishers, 1999, USA, Kde pracoval celkom 5 rokov od r. 1988 do r. 1996

Karol Ondriáš nebol pred rokom 1989 členom Komunistickej strany. Paradoxne sa tento, dnes poslanec NR SR za KSS, stal komunistom až po nežnej revolúcii. O dôvodoch, ktoré ho k tomu viedli si môžete prečítať vo viacerých jeho knihách.

RNDr. Karol Ondriáš DrSc je vedúcim vedeckým pracovníkom Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV v Bratislave.


Copyright © 2000—2005 Spoločnosť PROMETHEUS, Štefánikova 4, 811 05 Bratislava Bankový účet: 11481540 SLSP Bratislava, NK 0900
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk