SVETSKÉ LISTY home page SECULAR LETTERS
O nás Klerikalizmus Rôzne Názory ENGLISH 
Múdrosť a tolerancia sú dve najdôležitejšie cesty k slobode
 
 
 
História učí
O udalostiach, ktoré sú za nami, ale môžu byť poučné
[28. 12. 08]

Čitatelia nám zaslali v závere roka dva príspevky. Jeden poukazuje na istú analógiu medzi postupom moci pri likvidovaní „nežiaducich elementov“ v dávnejšej histórii a v našej nedávnej minulosti - po páde republikánskeho zriadenia vo Francúzsku a po „nežnej revolúcii“ i v nasledujúcom období u nás.

Druhý sa týka televíznej relácie „Večer na tému...“ v ktorej František Mikloško poukázal na rozhodujúcu úlohu ľavicového politika a vtedajšieho predsedu Národnej rady SR Jozefa Migaša pri príprave a prijatí základnej zmluvy medzi Vatikánom a Slovenskou republikou.

1. O podobnosti nie celkom náhodnej
(Aktuálny odkaz francúzskeho pevca slobodomyseľnosti)

Po čase som si znova prečítal knižku obsahujúcu časť tvorby veľkého francúzskeho básnika a pesničkára Pierra - Jeana Bérangera. Jeho dielo je z veľkej časti a v mnohých smeroch stále podnetné. Z takéhoto zorného uhla ma znova zaujala báseň - pieseň s názvom „Pán Judáš“, ktorá znie:

Pán Judáš
Pán Judáš má dobré školy,
šibal, ohňom svojich síl
hral vždy herca z jednej roly,
v úcte k jednej farbe žil.
My, ktorým sa hnusí rod
„dneska čihí, zajtra hot“,
stíšme hlas,
stíšme hlas,
Judáš prišiel medzi nás,
Judáš, Judáš zrádza nás.

Do všetkého sa vždy stará,
strážiť mravy tiež sa dal,
niekedy hrá novinára,
vše je silný liberál;
je nám však len na škodu
chcieť tlačovú slobodu;
stíšme hlas,
stíšme hlas,
Judáš prišiel medzi nás,
Judáš, Judáš zrádza nás.

Podliaka i drzosť láka:
často tento strachopud
nosí šaty pre vojaka,
čestný kríž mu zdobí hruď.
My, pre ktorých je však cťou
sláviť dobrovoľníkov,
stíšme hlas,
stíšme hlas,
Judáš prišiel medzi nás,
Judáš, Judáš zrádza nás.

A nakoniec hnusnou hubou
pošpiní dar jazyka,
ľutuje vlasť pred záhubou
a pritom vždy zavzlyká.
My, čo chceme spory viesť
s Francúzmi, čo stratia česť,
stíšme hlas,
stíšme hlas,
Judáš prišiel medzi nás,
Judáš, Judáš zrádza nás.

Zlosť pán Judáš zakryť stačí,
pyšne vraví pri radách:
„Nuž, priatelia, udavači
naháňajú zemi strach.“
No my, ktorí celý rad
špicľov vieme smiechom štvať,
stíšme hlas,
stíšme hlas,
Judáš prišiel medzi nás,
Judáš, Judáš zrádza nás.

Kedy a prečo Béranger napísal toto dielo? Bolo to po páde republikánskeho zriadenia vo Francúzsku a aj cisárskeho režimu Napoleona Bonaparta, ktorý sa z meštiaka premenil na podivného stúpenca dynastickej vlády. Vo Francúzsku sa obnovil monarchistický režim. Zreštaurovaný kráľovský dvor, šľachta a cirkev nastolili prax krutého zúčtovania s revolučnými republikánmi. Pod nenávistnou paľbou spojenej francúzskej reakcie, ktorá dostávala podporu aj zo zahraničia, sa ocitli aj stúpenci slobodomyseľnosti, najmä takzvané druhé a tretie „pokolenie“ osvietencov. To pozostávalo predovšetkým z ateistov, ktorí boli aktívnymi účastníkmi revolučných zápasov, alebo rôznymi i spôsobmi podporovali republikánske zriadenie. Napríklad P. S. Maréchal, ktorého pre jeho vzdelanosť a aktívne pôsobenie v oblasti kritiky náboženstva a šírenia ateizmu nazývali „francúzskym Lukreciom“. Svoj talent a všetky svoje sily dal do služieb revolúcie a radikálneho republikánskeho krídla. Najmä ako publicista, ale aj inými spôsobmi. Ten sa obnovy monarchistického systém nedožil. Preto sa na ňom reakcia nemohla vyvŕšiť.

Pravda, sčasti to vykonal už cisársky režim. Už počas neho musel odísť z Paríža na vidiek, kde v roku l803 skonal. Ale nastolenie monarchistickej moci zastihlo mnoho iných popredných i menej známych ateistov. Známe osobnosti sa dostali buď do väzení, alebo „osobitných režimov“, ktoré im znemožňovali otvorene pôsobiť Časť z nich emigrovala. Existovali však mnohí „radoví ateisti“, o ktorých úrady nevedeli, alebo mali len kusé poznatky. A tí hľadali možnosti pôsobenia s cieľom prehlbovať, upevňovať a aj šíriť ateistické idey. V tejto súvislosti utvárali buď nelegálne organizačné štruktúry, alebo spolky, ktorých podstatu a ciele pred úradmi vynachádzavo skrývali. Tak vznikla v Paríži „Spoločnosť apoštolov“ ako legálna organizácia, ktorej členovia rozvíjali činnosť v rozpore so záujmami režimu. Úrady sa však časom dozvedeli, že títo „apoštoli“ neslúžia cirkvi, ale udržiavaniu a šíreniu ateizmu. V snahe paralyzovať činnosť tohto zoskupenia polícia „vyslala“ do neho svojho agenta. Členovia organizácie však tento policajný manéver odhalili. A poznatok si nenechali len pre seba. Rozhodli sa, že na nekalé praktiky polície upozornia všetkých ateistov a pokrokovú verejnosť vôbec v Paríži i mimo neho. Preto požiadali Bérangera, vtedy už slávneho básnika a pesničkára, aby kauzu vhodne zverejnil prostriedkami, ktoré dobre ovládal. Ten, verný svojmu republikánskemu zameraniu a ateistickému presvedčeniu tak aj učinil. Svoju kladnú odozvu prejavil napísaním básne „Pán Judáš“, výstižnej názvom i obsahom.

Báseň Pierra - Jeana Bérangera bola umeleckým stvárnením určitej situácie, ktorá po obnovení monarchistického systému nastala v postavení ateistov vo Francúzsku. Súčasne plnila funkciu upozornenia či výstrahy pred špinavými praktikami, ktoré reakčné úrady voči nim používali. Bolo to dobou vyžiadané dielo, adresované súčasníkom. Po opätovnom prečítaní som sa zamyslel, či báseň „Pán Judáš“ nemá dlhodobú platnosť nielen vo Francúzsku, ale aj inde vo svete. Odpoveď, vlastne dve, som nemusel hľadať dlho.

Prvou bola spomienka na prvé obdobie existencie Spoločnosti Prometheus. Vtedy sa k nám prihlásila pedagogička, ktorá sa javila ako horlivá ateistka, ochotná dobrovoľne pracovať. Vzhľadom na to dostala aj poprednú funkciu. No časom sa ukázalo - čo aj sama napokon priznala - že ju k nám „ktosi“ poslal plniť úlohy, ktoré boli v rozpore s podstatou našej organizácie i jej cieľmi a snahami.

Druhú odpoveď poskytuje publikácia, ktorá sa objavila na knižnom trhu v roku 2008. Jej názov znie: „Spoveď posledného komunistického biskupa alebo slovenská odysea.“ Jej autorom je voľakedajší námestník ministra kultúry SR a generálny riaditeľ Sekretariátu pre veci cirkevné PhDr. Vincent Máčovský. Je to obsiahla autobiografia, ktorej časť korešponduje s našou témou. Autor sa v roku 1995 stal pracovníkom - podľa jeho vyjadrenia - „nemenovanej“ tajnej služby. V toto jeho pracovnom zaradení mal aj úlohu, ktorá sa nás dotýkala. Ako sám napísal mal získavať ďalších pomáhačov v radoch jeho bývalých spolupracovníkov - logika hovorí. že šlo o ľudí pôsobiacich do roku 1989 v oblasti cirkevnej politiky socialistického štátu. Vie sa, že takto určenú úlohu aj plnil. Viacerí ním takto „poctení“ občania verbovania jasne a rozhodne odmietli. A poslali agitátora tam, kam patril! Či tak urobili všetci, ktorých navštívil, nie je známe. Pravý „stav vecí“ ukáže čas. Ale neviem, či je možné spoliehať sa na „automatiku“ času a či sa netreba občas zamyslieť nad varovným hlasom básne „Pán Judáš“

V spomínanej publikácii som si všimol ešte jeden moment, ktorý sa dotýka aj súčasnej činnosti Spoločnosti Prometheus. Voľakedajší člen popredných lektorských skupín vedeckého ateizmu urobil podivný obrat vo svetonázorovej sfére. Zrazu sa stal kritikom ideologického diania v socialistickom štáte. Napísal totiž, že „jedným z omylov vtedajšej ideológie bol ateizmus“. Tento vzdelaný pán a pred rokom 1989 aj dosť významný činiteľ na ideologickom fronte akoby pozabudol, že ateizmus ako podstatný smer slobodomyseľnosti, má dávne korene, dlhý historický vývin a stal sa súčasťou moderného ponímania sveta nielen v bývalých socialistických štátoch. Preto jeho miesto vo „vtedajšej ideológii“ bolo vecne a historicky správne. Iné stanovisko zaujímajú len ľudia, ktorí z rôznych príčin a pod rozmanitými prikrývkami usilujú o brzdenie rozvíjania ateizmu u nás aj v súčasnosti. Je na mieste uvedomiť si, že autor publikácie sa medzi nich vedome zaradil.

Uverejňujeme pod pseudonymom Pamätník, nakoľko si autor neželal byť menovaný

2. Ľavičiar podporoval klerikálov?

18.12. 2008 dávala STV 2 besedu "Večer na tému...", ktorú programoví tvorcovia uviedli textom: „Končí sa rok 160. výročia prvej SNR, ktorá sa ako vrcholný národný orgán v boji za slobodu Slovákov zrodila v revolučnom meruôsmom roku – 16. septembra 1948 vo Viedni. Aké posolstvo zanechala?“

Besedy sa zúčastnili doterajší predsedovia NR SR; okrem I. Gašparoviča, ktorý sa nezúčastnil, besedovali pp. Schuster, Mikloško, Migaš, Hrušovský a Paška. František Mikloško v 1:05:50 hodine prebiehajúcej besedy o. i. povedal:

„Ja by som, ja cítim potrebu niečo povedať na adresu pána predsedu Migaša. Ja som dnes konzervatívny demokrat Slovenska a predtým som bol kadehák, a musím povedať, že práve, práve vďaka pánovi predsedovi Migašovi predsedovi SDĽ a zároveň predsedovi parlamentu, sme v tom čase prijali základnú zmluvu medzi Vatikánom a Slovenskou republikou a základné zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a ostatnými cirkvami. Ja som presvedčený, že keby nebolo jeho, táto zmluva neprejde. To bola veľmi kľúčová zmluva, on bol ten, ktorý sa do toho zasadil a čím sa aj s tými dodatkovými zmluvami, ktoré sa potom prijali uzavrela jedna veľmi dôležitá etapa pri tom vývoji od 89-teho až po dnešok; pretože obávam sa, že dnes by už nebolo také jednoduché, už neni tá atmosféra, už neni tá vôľa, nebolo by také jednoduché pripravovať tento dokument. A fakt je ten, že strana demokratickej ľavice asi aj ako súčasť tohoto pravicového bloku, aj na všetky tieto kroky nejakým spôsobom doplatila, ale platí to, čo povedal pán predseda Migaš, že proste on v tejto chvíli je človek, ktorý má dobrý pocit, že niečo pre túto krajinu urobil...“

mik.jpg, 8 kB          mig.jpg, 7 kB

Replika končí v čase 1:07:10 hod. záznamu besedy.

Záznam je dostupný na stránke slovenskej televízie výberom z časti videoarchív, ponuka Večer na tému a potom kliknutím na link vľavo, vedľa okna videoprehrávača, alebo priamo na: videu v archíve. Nie je záruka, že s odstupom častu budú tieto zdroje dostupné.

Meno autora je v redakcii, ale neuverejňujeme ho, nakoľko si to autor neželal.


Na margo
 
Spoločnosť Prometheus prešla od svojho vzniku v roku 1990 do súčasnosti pekný kus cesty a stala sa štandardnou organizáciou občanov, ktorých práva obhajuje. Žijeme v demokratickej spoločnosti a nepredpokladáme návrat excesov dávnej, či nedávnej minulosti, keď bolo potrebné protivníka odstrániť aj „neštandardnými“ metódami tak, ako o tom píše Pamätník.

Čo sa týka druhého príspevku a istej naivnej predstavy o tom, že ľavicový politik bude nutne stáť na strane moderného nenáboženského svetonázoru a že nebude ustupovať klerikálnym silám v spoločnosti, treba si túto naivnú predstavu korigovať.

Súčasné Rusko je dobrou ilustráciou toho, ako politici ustupujú cirkvi v snahe získať a udržať si veriaceho voliča, neprotivením sa cirkevnej hierarchii, ktorá tohto voliča môže nasmerovať proti „nehodnému“, protiviacemu sa politikovi.

Spoločnosť Prometheus nie je politickou organizáciou a spolupracuje s tými politickými subjektami, i ostatnými inštitúciami, ktoré jej môžu pomôcť pri napĺňani programových zámerov a cieľov, akými sú predovšetkým: posilňovanie demokracie a obrana práv občanov bez náboženskeho vyznania, odluka cirkvy od štátu a právo na slobodu vyznania.


Copyright © 2000—2008 Kontaktná adresa:
Spoločnosť PROMETHEUS
Pod Bánošom 14
974 11 Banská Bystrica
Bankový účet: vo VÚB č. 2373806858 / 0200
Adresa elektronickej pošty:
humanist@pobox.sk