Český teológ, mysliteľ, majster (profesor) slobodných umení na pražskej univerzite (od r. 1396), neskôr dekan (1401) a potom rektor (od r. 1409) tejto vysokej školy, významný kazateľ a náboženský reformátor.
Spolu s Jeronýmom Pražským bojoval za zmenu pomerov na pražskej univerzite, ktorá v roku 1409 vyústila vo vydaná Dekrétu kutnohorského. Tým sa dosiahol nový pomer hlasov v prospech českej národnosti.
Ideovo-politicky bol predstaviteľom tzv. meštianskej opozície v období dozrievania krízy feudalizmu. Ako kazateľ v Betlehemskej kaplnke (od r. 1402) si získal veľkú obľubu medzi širokými vrstvami ľudu, vďaka obsahu i forme jeho kázni, úprave starších piesní a začlenením ľudového spevu do bohoslužieb, ako aj prekladu Biblie do češtiny.
Aktívny publicista, píšuci po latinsky (jeho hlavné dielo De Ecclesia i iné) a po česky (Výklad víry, Desatera a Páteře – otčenáše, Dcerka – Přibyla, spoločensko-kritický spis Knížka a svatokupectví atď.). Považuje sa za autora významnej úpravy českého pravopisu, čo sa prejavilo už v jeho českých spisoch.
Otvorený a dôsledný stúpenec i obhajca Jána Viklefa (John Wyckliffe, 1320 – 1384), anglického náboženského reformátora a profesora Oxfordskej univerzity. Rozvíjajúc jeho učenie hlásal uplatňovanie „zákona božieho“, založeného na princípe spravodlivosti a humanity. Pokiaľ vládnuce triedy nechceli uplatňovať tento princíp, mali poddaní nielen právo, ale aj povinnosť „vzoprieť sa hriešnej vláde“. Pri riešení tohto vzťahu za rozhodujúce kritérium považoval rozum, ktorého univerzálnu moc priznával výslovne aj ľudovým masám ako cestu k dosiahnutiu ich emancipácie.
Ján Hus bol neohrozeným kritikom neporiadkov v cirkvi, odsudzoval nemravný život a mamonárstvo kňazov, vystupoval proti vykorisťovaniu širokých ľudových vrstiev cirkevnými aj svetskými vrchnosťami.
Pre svoje názory stal sa od roku 1409 terčom prudkých útokov zo strany cirkevnej hierarchie. Odvolal sa k pápežovi, ale nápravy sa nedočkal. A keď sa postavil proti svätokupectvu, stratil aj ochranu kráľa Václava IV, a musel v roku 1412 Prahu opustiť. Pôsobil na Kozom Hrádku a na Krakovci, kde písal svoje hlavné dielo De ecclesia a súčasne pôsobil aj ako kazateľ. V kázňach naďalej hlásal potrebu zmien vo feudálnej spoločnosti.
Pôsobenie Ján Husa malo čoraz väčší ohlas nielen v Čechách, ale aj ďaleko za hranicami. Znepokojené pápežstvo aj svetské feudálne kruhy preto predvolali Jána Husa pred cirkevný snem v Kostnici, ktorý sa začal v roku 1414. Napriek varovaniam zo strany priateľov sa rozhodol svoje učenie na koncile obhájiť. Tam ho – napriek glejtu (ochranného listu) cisára Žigmunda uväznili a na základe rozhodnutia koncilu – dňa 15. júla 1415 – upálili.
Život a dielo Jána Husa stali sa východiskom husitského revolučného hnutia a potom ideovým základom českej reformácie, ktorá mala ohlas aj v susedných krajinách.
Ján Hus – veľký bojovník proti feudálnej nadvláde, proti cirkevnej reakcii a ako hlásateľ slobody myslenia stal sa významnou postavou českých aj svetových dejín
